281. deň: Stoltenberg: Je priskoro rozhodnúť, či vyhovieť Varšave a Patrioty dať Ukrajine

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že je ešte "príliš skoro" na finálne rozhodnutie ohľadom poľskej žiadosti, aby boli systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Berlín ponúkol Varšave, doručené radšej Ukrajine. Informuje o tom stanica CNN.

, , , 01.12.2022 06:00, aktualizované: 23:22
Rusko, Ukrajina Foto: ,
Ukrajinská vlajka v utorok 29. novembra 2022 na pol žrde pri pamätníku v Kyjeve na Ukrajine.
debata (169)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 281. deň
  • Zelenskyj pozval Muska na Ukrajinu, aby lepšie porozumel situácii
  • Bez elektriny je takmer šesť miliónov Ukrajincov
  • Rusko podľa Borrella musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny
  • Ukrajina vyzvala EÚ, aby uvalila sankcie na ruský raketový priemysel
  • Európa aj svet podľa Stoltenberga potrebujú silnú nemeckú armádu
  • Biden je pripravený hovoriť s Putinom, ak sa bude snažiť skončiť s vojnou

VIDEO: Ukrajinci si v boji s Rusmi pochvaľujú ‚boha vojny‘ z Nemecka.

23:22 Tri diplomatické misie Ukrajiny dostali výhražné listové zásielky, ktoré boli nasiaknuté červenou tekutinou. Oznámil to ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba s tým, že tieto incidenty sú súčasťou úsilia zastrašiť ukrajinských diplomatov. TASR informuje na základe štvrtkovej správy stanice Sky News, ktorá sa odvoláva na agentúru Interfax.

„Vo vnútri týchto listov bola symbolická hrozba voči Ukrajine… všetky obálky boli v čase, keď boli doručené, nasiaknuté v červenej tekutine,“ priblížil Kuleba. „Ak už začali útočiť na veľvyslanectvá… znamená to, že sa nás boja, snažia sa nás zastaviť,“ dodal.

K tomuto činu došlo po tom, čo za posledný týždeň odhalili v Španielsku už šesť zásielok obsahujúcich listové bomby. Jedna z nich bola doručená na veľvyslanectvo USA v Madride – bola však zneškodnená kontrolovanou explóziou, pri ktorej nedošlo k žiadnym zraneniam.

22:20 Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg vo štvrtok povedal, že je ešte „príliš skoro“ na finálne rozhodnutie ohľadom poľskej žiadosti, aby boli systémy protivzdušnej obrany Patriot, ktoré Berlín ponúkol Varšave, doručené radšej Ukrajine. Informuje o tom stanica CNN.

„Je dôležité rozlišovať medzi diskusiou o troch Patriotoch, ktoré Nemecko ponúklo na ochranu poľského vzdušného priestoru a otázkou väčšej protivzdušnej obrany Ukrajiny,“ povedal Stoltenberg na tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v Berlíne.

„Všetci sa zhodneme na naliehavej potrebe pomôcť Ukrajine, a to aj so systémami protivzdušnej obrany,“ uviedol ďalej šéf NATO a dodal, že zabezpečenie dobrého fungovania už dodaných systémov je rovnako dôležité ako poskytnutie nových. Treba do nich dodávať muníciu, náhradné diely a vykonávať ich údržbu, dodal.

22:18 Videá ruskej súkromnej polovojenskej organizácie známej ako Vagnerova skupina majú na sociálnej sieti TikTok viac ako jednu miliardu pozretí. Vagnerovci nich velebia násilie a agresiu. Vo štvrtok to oznámila organizácia NewsGuard, ktorá sa zameriava na online dezinformácie. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

Organizácii NewsGuard sa podarilo identifikovať 160 videí pridaných Vagnerovcami, ktoré sa nepriamo zmieňujú, ukazujú či velebia násilné činy. Až 14 videí má zachytávať čiastočný či úplný záznam z popravy bývalého ruského žoldniera Jevgenija Nužina, ktoré skupina na TikTok pridala v novembri. Podľa analytikov bolo jedno video z popravy pred jeho stiahnutím videné najmenej 900.000-krát.

21:43 Maďarsko ako bezprostredný sused Ukrajiny, kde zúri vojna, odkazuje, že je potrebné dosiahnuť čo najskôr mier a zároveň sa musia zachovať komunikačné kanály, aby sa znížilo riziko eskalácie konfliktu. Podľa agentúry MTI to vyhlásil vo štvrtok na zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskom meste Lodž šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó konštatoval, že ozbrojený konflikt má veľmi vážne dôsledky aj pre Maďarsko.

„Predstavuje to vážne nebezpečenstvo, preto naša krajina, ktorá v súčasnosti v tejto súvislosti vykonáva najväčšiu humanitárnu operáciu vo svojej histórii, má mimoriadny záujem o čo najrýchlejšie dosiahnutie mieru,“ zdôraznil maďarský minister.

21:23 Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas návštevy USA vo štvrtok prisľúbil ďalšiu pomoc Ukrajine, pričom zdôraznil, že ju nebude tlačiť do mierových rozhovorov s Ruskom, ak si to ona sama nebude želať. Macron to vyhlásil na spoločnej tlačovej konferencii s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Nikdy nebudeme tlačiť Ukrajincov ku kompromisu, ktorý nebude pre nich prijateľný,“ zdôraznil Macron.

Podľa vlastných slov vidí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj má „skutočnú ochotu“ vykročiť smerom k dosiahnutiu mieru na Ukrajine. „Je našou úlohou spolupracovať s ním,“ dodal.

20:22 Americký prezident Joe Biden je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Šéf Bieleho domu to vyhlásil na štvrtkovej tlačovej konferencii s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Bielom dome, informuje TASR.

Ako však pokračoval americký prezident, bezprostredne nemá v pláne hovoriť s Putinom, keďže ten zatiaľ neurobil nič pre skončenie agresie. Naopak, ruská armáda podľa Bidena spôsobuje na Ukrajine „neuveriteľné jatky“, pričom bombarduje civilistov, materské školy, nemocnice či detské domovy. „To, čo robí (Putin), je choré,“ vyhlásil.

Ak sa Putin bude snažiť ukončiť tento konflikt, Biden je vraj pripravený – po konzultácii s Francúzskom a ďalšími spojencami v NATO – sadnúť si s Putinom za rokovací stôl a zistiť, o čo mu ide.

19:31 Ukrajinská armáda vo štvrtok uviedla, že Rusko stiahlo časť svojich vojakov z niektorých miest na ľavom brehu rieky Dneper. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Odkedy sa ruské invázne vojská v novembri stiahli z juhoukrajinského mesta Cherson na druhý (ľavý) breh Dnepra, tvorí táto rieka hlavnú frontovú líniu na juhu Ukrajiny. Ukrajinskí predstavitelia už predtým informovali, že Rusko stiahlo časť svojho delostrelectva na ľavom brehu Dnepra do bezpečnejších lokalít ďalej od rieky, ktoré nie sú v dosahu ukrajinského ostreľovania.

Rusko tiež vyzvalo na evakuáciu civilného obyvateľstva z obcí ležiacich vo vzdialenosti do 15 kilometrov od rieky a stiahlo úradníkov okupačnej správy z tamojšieho mesta Nova Kachovka.

Ukrajinská armáda teraz tvrdí, že Rusko stiahlo z obcí nachádzajúcich sa druhom brehu Dnepra oproti Chersonu aj časť svojich vojenských síl.

19:29 Americký prezident Joe Biden a jeho francúzsky partner Emmanuel Macron sa v spoločnom vyhlásení zo štvrtkového stretnutia v Bielom dome zaviazali, že budú pokračovať v podpore Ukrajiny brániacej sa ruskej vojenskej agresii a postarajú sa o to, aby Rusko pykalo za svoje vojnové zločiny. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

Biden a Macron zároveň prijali záväzok, že budú koordinovať svoje kroky v súvislosti s „výzvou“, ktorú predstavuje Čína v oblasti „medzinárodného práva založeného na pravidlách vrátane dodržiavania ľudských práv“. Vyzvali tiež na stabilitu v Taiwanskom prielive.

18:39 Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý vojakom aj za vojnového stavu umožní vziať si časť dovolenky. Z jednotky ale nebude môcť súčasne odísť na dovolenku viac ako 30 percent vojakov, uvádza sa v zákone, ktorý nadobudne platnosť zverejnením v úradnom vestníku.

Podľa prijatého zákona dostanú vojaci možnosť raz ročne odísť na najviac desaťdňovú platenú dovolenku, do ktorej sa nezapočítava čas strávený cestovaním. Avšak cesty tam a späť nemajú zabrať viac ako štyri dni. Dovolenky musia vojaci tráviť vo vlasti. Rovnaké dovolenky budú môcť vojaci dostať aj kvôli rodinným záležitostiam a ďalším závažným dôvodom, ktoré však musia uznať nadriadení velitelia.

Až doteraz taká právna norma v ukrajinskej legislatíve chýbala. Vojnový stav na Ukrajine platí od prvého dňa vojny, ktorá prepukla útokom ruských vojsk 24. februára, teda pred 281 dňami. (ukrinform.ua, čtk)

18:18 Ukrajina a proruskí separatisti si vo štvrtok vymenili po 50 vojnových zajatcov. O najnovšej výmene informovali predstavitelia oboch strán. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že od februárového začiatku ruskej invázie bolo zo zajatia prepustených už viac než 1 300 zajatých Ukrajincov.

„Po dnešnej výmene je už 1319 hrdinov, ktorí sa vrátili domov. Naše úsilie nepoľaví, kým nedostaneme späť všetkých našich ľudí,“ napísal Zelenskyj na Instagrame. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sieti Telegram uviedol, že medzi 50 prepustenými ukrajinskými vojakmi sú bojovníci, ktorí bránili mariupolské oceliarne Azovstaľ, i zajatci z väznice pri obci Olenivka ležiacej v separatistami ovládanej časti Doneckej oblasti.

Výmenu zajatcov potvrdil na Telegrame aj najvyšší predstaviteľ doneckých separatistov Denis Pušilin, podľa ktorého bolo prepustených 50 príslušníkov ruských a proruských síl. Medzi prepustenými zajatcami je podľa neho 12 bojovníkov z tzv. Doneckej ľudovej republiky a osem z Luhanskej ľudovej republiky, ktoré vyhlásili proruskí separatisti v nimi obsadených oblastiach ukrajinského Donbasu.

Ani jedna strana neuviedla, kde sa výmena zajatcov uskutočnila. Ruské ministerstvo obrany uviedlo len to, že bolo prepustených 50 zajatcov, ktorí boli v ukrajinskom zajatí „v ohrození života“. Predchádzajúca takáto výmena sa uskutočnila 26. novembra, keď bolo na slobodu prepustených 12 Ukrajincov a deväť Rusov. V októbri bolo z ruského zajatia prepustených vyše 100 Ukrajiniek. (afp, tasr)

18:08 Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský si vo štvrtok prevzal medailu za zásluhy, ktorú mu udelil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Šéf českej diplomacie to vo štvrtok uviedol na sociálnej sieti Twitter.

Lipavskému medailu odovzdal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba v poľskom meste Lodž na okraj zasadnutia Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. „Bolo mi cťou prevziať si od ukrajinského ministra Dmytra Kulebu medailu za zásluhy, ktorú mi udelil prezident Volodymyr Zelenskyj,“ napísal na Twitter Lipavský.

„Ide o ocenenie celej českej diplomacie, ktorá podporuje Ukrajinu od začiatku ruskej vojny,“ uviedol šéf českých diplomatov a dodal, že Česká republika bude za Ukrajinou stáť tak dlho, kým nezvíťazí. Medailu za zásluhy udelil ukrajinský prezident českému ministrovi na konci augusta. (tasr)

17:56 Ukrajinská spoločnosť Enerhoatom vo štvrtok odvolala Jurija Černyčuka z funkcie riaditeľa Ruskom okupovanej jadrovej elektrárne v juhoukrajinskom meste Záporožie. Informovala o tom agentúra Reuters s tým, že so samotným Černyčukom sa jej nepodarilo skontaktovať.

Černyčuka za riaditeľa ZAES vymenovala v stredu spoločnosť Rosenergoatom, ktorá elektráreň riadi za ruskú stranu. Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét o oficiálnom prevzatí elektrárne do rúk Ruska v októbri.

Riaditeľ ukrajinskej spoločnosti Enerhoatom Petro Kotin vo štvrtok vo svojom vyhlásení, zverejnenom aj na sociálnej sieti Telegram, Černyčuka obvinil, že „zradil Ukrajinu a prešiel na stranu nepriateľa“, keď sa namiesto snahy o čo najrýchlejšie oslobodenie atómovej elektrárne „rozhodol pomôcť ruským okupantom legalizovať jej zabratie“. Tiež ho obvinil, že k podobnému konaniu nabáda aj ďalších zamestnancov elektrárne. (tasr, reuters)

17:27 Francúzsky prezident Emmanuel Macron plánuje v najbližších dňoch hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Povedal to vo štvrtok v rozhovore pre americkú televíziu ABC. Podľa vlastných slov dúfa, že je „stále možné“ rokovať o skončení vojny na Ukrajine.

„Keďže veríme v štátnu zvrchovanosť, nemôžeme vyhlásiť, že podmienkou na začatie rozhovorov je zmena režimu,“ povedal Macron v súvislosti s Ruskom. Na margo postupu ukrajinských jednotiek na fronte vyjadril Macron optimizmus, avšak varoval, že „by bolo zrejme privčas hovoriť, že vyhrávajú vojnu“.

Ako pokračoval, verí, že je stále možné dosiahnuť na Ukrajine udržateľný mier. Upozornil však, že „dobrý mier nemôže byť Ukrajincom nanútený inými stranami“. Na otázku, či Putinovi možno veriť pri mierových rokovaniach, Macron reagoval, že ak by mal odpoveď, už by s ním sedel za rokovacím stolom. (afp, tasr)

17:19 Rusko sa snaží vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu vypúšťaním starších rakiet typu Ch-55, ktoré sú bez výbušnej hlavice. Moderné strely potom útočia na kritickú infraštruktúru, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

MLRS / Salvový raketomet / Čítajte viac Rusko vyčerpáva protivzdušnú obranu Ukrajiny raketami bez nálože

16:30 Európa a tiež svet na zaistenie bezpečnosti potrebujú silnú nemeckú armádu, februárové rozhodnutie nemeckého kancelára Olafa Scholza masívne investovať do zbrojenia je tak historickým bodom obratu, vyhlásil na Berlínskej bezpečnostnej konferencii generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Jens Stoltenberg Čítajte viac Európa aj svet podľa Stoltenberga potrebujú silnú nemeckú armádu

14:28 Ukrajina vyzvala vo štvrtok Európsku úniu, aby do svojho ďalšie balíka protiruských sankcií zahrnula aj sankcie voči ruskému raketovému priemyslu. Tieto sankcie majú byť podľa Kyjeva reakciou na ruské raketové útoky mierené na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

„Ďakujem Európskej únii za jej pokračujúcu obrannú pomoc a poukazujem na to, že ďalšie sankcie EÚ by mali zahŕňať aj také, ktoré zasiahnu priemysel produkujúci ruské rakety. Musí sa to skončiť,“ napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnej sieti.

Kuleba sa vo štvrtok stretol tiež so šéfom diplomacie Európskej únie Josepom Borrellom v Poľsku, kde v meste Lodž prebieha stretnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Po stretnutí na sociálnej sieti uviedol, že sa s Borrellom zhodli, že „totálna vojna proti Ukrajine znamená totálnu podporu Ukrajiny“. (afp, tasr)

14:18 V dôsledku ruských útokov je stále poškodených 40 percent ukrajinskej energetickej infraštruktúry, oznámila vo štvrtok najväčšia súkromná ukrajinská energetická firma DTEK. „Rusko zničilo svojimi teroristickými raketovými útokmi 40 percent ukrajinského energetického systému… Technici robia všetko pre to, aby stabilizovali situáciu týkajúcu sa energetických dodávok,“ uviedla DTEK vo vyhlásení na sociálnych sieťach. Podľa spoločnosti pracujú jej technici „vo dne aj v noci“, aby infraštruktúru čo najrýchlejšie opravili.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského nemalo v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie na Ukrajine takmer šesť miliónov ľudí. Americkí aj európski predstavitelia obviňujú Moskvu, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny a vykurovania sa podľa nich rovná vojnovému zločinu. (tasr, theguardian.com)

13:41 Šéf diplomacie Európskej únie Josep Borrell vo štvrtok pred rokovaním Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v poľskom meste Lodž vyhlásil, že plánuje diskutovať o právnych prostriedkoch, aby Rusko zaplatilo za obnovu Ukrajiny zničenej vojnou.

V Lodži sa koná tohtoročné dvojdňové 29. zasadnutie Ministerskej rady OBSE, Slovensko na ňom zastupuje minister zahraničných vecí Rastislav Káčer. Stretnutie bude príležitosťou na zhodnotenie bezpečnostnej situácie v euroatlantickom a eurázijskom priestore. Hlavnou témou zasadnutia bude pokračujúca ruská agresia proti Ukrajine. „Dnes sa stretnem so svojimi kolegami, ministrami zahraničných vecí… Budeme skúmať všetky právne možnosti, aby sme zaistili, že Rusko zaplatí za skazu, ktorú spôsobilo na Ukrajine,“ povedal Borrell novinárom.

Pripomenul, že EÚ zmrazila od začiatku invázie ruské majetky v hodnote takmer 20 miliárd eur a že západné sankcie viedli aj k zablokovaniu 300 miliárd eur z rezerv ruskej centrálnej banky po celom svete.

„Tieto rezervy sú zablokované. Ale medzi zablokovaním a skonfiškovaním je veľký rozdiel,“ upozornil Borrell. „A existujú právne procedúry, ktoré treba preskúmať. Ale náš návrh je už na stole… Rusko musí zaplatiť za obnovu Ukrajiny,“ zdôraznil.

Zasadnutie OBSE sa koná v Poľsku, keďže v súčasnosti má v rukách rotujúce predsedníctvo organizácie. Jej členmi sú aj Rusko a Ukrajina. Varšava odmietla vpustiť ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova do Poľska a na toto zasadnutie, pričom ako dôvod uviedla európske sankcie. Moskvu konanie Varšavy nahnevalo. Ruskú delegáciu namiesto Lavrova vedie stály zástupca Ruska pri OBSE Alexander Lukaševič.

OBSE vznikla v roku 1975 na vrchole studenej vojny, jej úlohou bolo posilňovať vzťahy medzi západným a východným blokom. V súčasnosti má OBSE 57 členských štátov, vrátane krajín NATO a spojencov Moskvy. (afp, tasr)

13:26 Rusko neuzná vznik nijakého špeciálneho súdu založeného s cieľom stíhať zločiny, ktoré Rusko údajne spáchalo na Ukrajine. Vyhlásil to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov s tým, že takýto súd by nebol legitímny. „Čo sa týka snáh o založenie nejakého druhu tribunálov, nebudú (tie tribunály) legitímne. Nebudeme ich akceptovať a odmietneme ich,“ vyhlásil Peskov.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na Twitteri v stredu uviedla, že jej úrad bude spolupracovať s Medzinárodným trestným súdom v Haagu (ICC) a pomôže zriadiť špecializovaný súd, ktorý bude súdiť ruské vojnové zločiny. Rusko totiž podľa nej „musí zaplatiť za svoje hrozné zločiny“. Ukrajina v zapätí túto výzvu privítala. Potenciálne vojnové zločiny spáchané ruskými vojakmi na Ukrajine od februárového začiatku invázie v súčasnosti skúma ICC. (tasr)

12:41 Západ mal reálnu šancu vyhnúť sa konfliktu na Ukrajine, avšak rozhodol sa odmietnuť ruské návrhy na zastavenie rozširovania NATO a súhlasil so špeciálnym bezpečnostným statusom pre Ukrajinu. Vyhlásil to vo štvrtok ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Sergej Lavrov Čítajte viac USA a NATO sú podľa Lavrova priamo zapojené do vojny na Ukrajine

11:50 Senát vo štvrtok schválil návrh zákona, ktorý umožní výcvik ukrajinských vojakov na území Česka. Za hlasovalo 67 zo 70 prítomných senátorov. V utorok ho schválila Poslanecká snemovňa a teraz ho musí podpísať ešte prezident Miloš Zeman.

UA vojaci / UA vojak / UA armáda / Čítajte viac Senát schválil výcvik ukrajinských vojakov v Česku. Ostáva už len Zemanov podpis

10:57 Rusko prišlo od 24. februára do 1. decembra na Ukrajine už o zhruba 89 440 vojakov. Len za posledných 24 hodín pritom ukrajinské ozbrojené sily zabili 560 ruských vojakov. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na Facebook generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 2 915 tankov, 5 877 bojových obrnených vozidiel, 4 441 vozidiel a palivových nádrží, 1 904 delostre­leckých systémov, 395 odpaľovacích raketových systémov, 210 systémov protivzdušnej obrany, 261 vrtuľníkov, 280 lietadiel, 1 562 dronov, 531 striel s plochou dráhou letu, 16 lodí a 163 kusov špeciálnej techniky.

10:49 Čínsky prezident Si Ťin-pching vyzval na rokovania o politickom riešení konfliktu na Ukrajine. Uviedol to počas štvrtkového stretnutia s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom v Pekingu. Informuje TASR na základe správ agentúr AP a DPA.

„Riešenie ukrajinskej krízy politickými prostriedkami je v najlepšom záujme Európy a spoločnom záujme všetkých krajín v Eurázii,“ povedal Si Ťin-pching, ktorého citovala čínska štátna televízia CCTV. Dodal, že za súčasných podmienok sa „musíme vyhnúť eskalácii a rozšíreniu krízy“ a snažiť sa o mier.

Čína sa v podobnom duchu vyjadrovala o vojne na Ukrajine aj v minulosti, všíma si AP. Peking naďalej odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu a kritizuje sankcie Západu voči Moskve.

Michel počas stretnutia povedal, že EÚ sa spolieha na Čínu, aby ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN využila svoj vplyv na Rusko, aby rešpektovalo Chartu OSN a ukončilo brutálnu vojnu na Ukrajine, povedal hovorca EÚ. Predseda Európskej rady a Si Ťin-pching tiež zdôraznili, že „jadrové hrozby sú nezodpovedné a vysoko nebezpečné“.

Predstavitelia EÚ uviedli, že Michelova jednodňová návšteva Číny je zameraná na hľadanie rovnováhy medzi ekonomickými záujmami Únie v spolupráci s Čínou a potrebou zaujať jasné stanovisko voči Pekingu pri obrane demokracie a základných slobôd.

10:40 Nedávno oslobodené ukrajinské mesto Cherson znovu prišlo o dodávky elektrickej energie. Stalo sa tak kvôli ťažkému ruskému ostreľovaniu, uviedol šéf oblastnej správy Jaroslav Januševyč. Cherson bol niekoľko týždňov bez základných služieb, ako je tečúca voda a elektrina, dodávky prúdu sa čiastočne podarilo obnoviť minulý týždeň, poznamenala agentúra Reuters.

„V Chersone zmizlo napätie v rozvodnej sieti,“ napísal dnes Januševyč na svojom telegramovom účte, kde z tejto situácie obvinil mohutné ruské ostreľovanie mesta. Technici sa podľa neho snažia problém odstrániť.

Po takmer deviatich mesiacoch života pod ruskou okupáciou teraz obyvatelia Chersonu čelia nebezpečenstvu pravidelného ostreľovania mesta ruskými jednotkami, ktoré sa stiahli na druhú stranu rieky Dnepr. Tieto útoky už podľa ukrajinských úradov pripravili o život desiatky ľudí.

Z predvojnových takmer 300.000 obyvateľov zostalo v juhoukrajinskom meste zhruba 80.000. Úrady im ponúkajú pomoc s evakuáciou, no mnohí hovoria, že nemajú kam ísť, a evakuovať sa nechcú.

10:21 Západ sa snaží privlastniť si Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), a organizácia je tak úplne podriadená Bruselu a USA, vyhlásil šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na virtuálnej tlačovej konferencii o bezpečnosti, píše Reuters. Západ mal podľa Lavrova reálnu možnosť odvrátiť konflikt na Ukrajine, ale nehľadel na ruské záujmy.

OBSE podľa Lavrova stráca na dôležitosti a bezpečnosť v Európe sa drobí. NATO šéf ruskej diplomacie obvinil z toho, že prináša deštrukciu a utrpenie.

Rusko mesiace pred napadnutím Ukrajiny vo februári opakovalo, že požaduje od NATO a USA záruky pre svoju vlastnú bezpečnosť. Okrem iného chcelo garanciu, že Ukrajine alebo Gruzínsku nebude umožnené vstúpiť do NATO, a domáhalo sa aj stiahnutia Severoatlantickej aliancie z východnej a strednej Európy. Tieto ruské požiadavky boli podľa západných predstaviteľov ale nereálne.

V poľskej Lodži sa dnes začína rokovanie ministrov zahraničných vecí členských krajín OBSE. Varšava minulý mesiac odmietla vydať Lavrovovi vízum, vzťahujú sa naň totiž sankcie EÚ. Rusko tak má zastupovať stály predstaviteľ pri OBSE, teda veľvyslanec.

9:50 Takmer šesť miliónov ľudí na Ukrajine nemá v prvý zimný deň zabezpečené dodávky elektrickej energie. Oznámil to v noci na štvrtok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian. V priebehu stredy okrem toho pri požiaroch zomrelo na Ukrajine deväť ľudí. Príčinou požiarov je porušenie bezpečnostných pravidiel v snahe zohriať svoje domovy, oznámila ukrajinská štátna záchranná služba.

„Len za uplynulý deň vypuklo na Ukrajine 131 požiarov z toho 106 v obytných štvrtiach. Deväť ľudí zomrelo a osem utrpelo zranenia,“ uviedla záchranná služba.

K výpadkom dodávok elektrickej energie a tepla na Ukrajine dochádza v dôsledku ruských útokov na energetickú infraštruktúru. Americkí aj európski predstavitelia dôrazne odsudzujú tieto ruské útoky a Moskvu obviňujú, že sa úmyselne zameriava na ukrajinskú energetickú sieť. Snaha takýmto spôsobom odstrihnúť ľudí od elektriny a vykurovania sa podľa nich rovná vojnovému zločinu.

9:40 Počet ruských vojakov a ich techniky v okolí okupovanej obce Olešky v Chersonskej oblasti sa znížil, informoval dnes vo svojej rannej zvodke ukrajinský generálny štáb. Olešky leží na ľavom, východnom brehu rieky Dneper oproti Chersonu, ktorý ukrajinské ozbrojené sily nedávno oslobodili. Rusi, ktorí sa vtedy stiahli na ľavý breh, podľa velenia ukrajinskej armády pokračujú v ostreľovaní pravého brehu rieky vrátane mesta Chersonu.

„Nepriateľské jednotky boli stiahnuté z niektorých obcí Chersonskej oblasti a rozptýlili sa v lesoch pozdĺž cesty medzi Oleškami a (obcou) Hola Prystaň. Hlavnú časť týchto vojsk tvoria mobilizované osoby,“ píše ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinská armáda tiež tvrdí, že jej vojaci za posledný deň odrazili ruské útoky pri troch obciach v Luhanskej oblasti a deviatich mestách a dedinách v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

„Aby nepriateľ zabránil postupu ukrajinských vojakov v okolí Svätej a Lymanu, vykonáva ženijné vybavenie obrannej línie,“ uvádza ďalej generálny štáb, podľa ktorého Rusi tiež pokračujú v presunoch personálu, munície či pohonných hmôt, ktorými chcú vybaviť a podporiť svoje nové jednotky alebo tie, ktoré utrpeli straty.

Podobné informácie jednotlivých strán konfliktu nie je možné bezprostredne nezávisle overiť.

8:58 Ruské bombardovanie kritickej infraštruktúry na Ukrajine je podľa britského ministerstva obrany pravdepodobne prvý príklad pokusu o realizáciu „kľúčového komponentu vojenskej doktríny“ Moskvy. Ruské ozbrojené sily doktrínu Strategická operácia na zničenie kriticky dôležitých cieľov prijali v uplynulých rokoch. Podľa britského rezortu obrany zahŕňa „použitie rakiet dlhého doletu na zasiahnutie kritickej národnej infraštruktúry nepriateľského štátu, a nie jeho vojenských síl, aby demoralizovalo obyvateľstvo a v konečnom dôsledku prinútilo vodcov štátu kapitulovať“. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Britské ministerstvo obrany vo svojom pravidelnom posudku vojny na Ukrajine uvádza, že „účinnosť stratégie je pravdepodobne oslabená, keďže Rusko už minulo veľkú časť svojich vhodných rakiet proti taktickým cieľom“. „Ruské údery naďalej spôsobujú výpadky prúdu, čo vedie k nerozlišujúcemu, rozsiahlemu humanitárnemu utrpeniu na celej Ukrajine,“ konštatuje tiež Londýn.

Moskva od októbra opakovane útočí na energetickú a vodárenskú infraštruktúru na Ukrajine, čo zanechalo milióny ľudí bez prúdu.

7:32 Štyri levíčatá z Ukrajiny, ktoré osireli počas ruskej invázie, už bezpečne dorazili do útulku pre mačkovité šelmy (TWS) v americkom štáte Minnesota. Informovala o tom v stredu agentúra AP s tým, že v útulku zostanú natrvalo.

Levíčatá – samček Taras a samičky Stefanija, Lesija a Prada – majú štyri až päť mesiacov. Posledné tri týždne strávili v zoo v poľskom meste Poznaň. Utorkovým príchodom do Minnesoty sa zavŕšila ich namáhavá cesta z Ukrajiny, v ktorej počas prvých mesiacov svojho života zažili ostreľovanie ťažkými zbraňami, bombardovanie i útoky dronmi, priblížil Medzinárodný fond na ochranu zvierat (IFAW).

„Tieto mláďatá si toho za svoj krátky život vytrpeli viac, ako by malo akékoľvek zviera,“ uviedla Meredith Whitneyová, ktorá v rámci IFAW vedie program na záchranu voľne žijúcich zvierat. „Narodili sa v chovných staniciach počas vojny na Ukrajine a potom vo veku len niekoľkých týždňov osireli,“ dodala.

Ich novým domovom je útulok TWS v meste Sandstone, ležiacom zhruba 145 kilometrov severne od mesta Minneapolis. Do Minneapolisu prileteli v utorok lietadlom, ktoré sa vracalo z Poľska. Zriadenci ich následne priviezli do útulku, kde ich vyšetril veterinár.

6:45 Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka a spisovateľka Anna Gin.

Ukrajina Rusko Vojna Invázia Buča UARUS Čítajte viac Správa z Charkova: Keď zapnú prúd, bojím sa, že vyhoríme

6:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu pozval amerického podnikateľa a nového majiteľa Twitteru Elona Muska na Ukrajinu, aby videl škody spôsobené ruskými inváznymi vojskami, informuje americký denník The New York Times (NYT). Podľa Zelenského by návšteva Ukrajiny Muskovi mohla pomôcť porozumieť situácii na mieste, keď sa k nej vyjadruje. Ukrajinský prezident tiež uviedol, že si nemyslí, že sa ruský prezident Vladimir Putin chystá použiť jadrové zbrane.

Zelenskyj prehovoril prostredníctvom videoprenosu na konferencii DealBook organizovanej NYT. Vo svojej reči opäť vytkol Muskovi jeho októbrový návrh „mierového plánu“ pre Ukrajinu. Musk v pláne navrhol, aby Ukrajina získala neutrálny status a zriekla sa Ruskom anektovaného polostrova Krym. Pod dohľadom OSN by sa podľa Muskovho návrhu malo na anektovaných územiach uskutočniť nové hlasovanie, ktoré by odrážalo „vôľu ľudu“.

„Ak chcete pochopiť, čo tu Rusko urobilo, príďte na Ukrajinu a uvidíte to na vlastné oči,“ odkázal Zelenskyj Muskovi. „Potom nám poviete, ako túto vojnu ukončiť, kto ju začal, a kedy ju môžeme ukončiť,“ dodal.

Muskova spoločnosť SpaceX financuje prevádzku satelitnej internetovej služby Starlink na Ukrajine, kde sa stala digitálnou záchranou pre vojakov a civilistov čeliacich ruským útokom na energetickú infraštruktúru.

V polovici októbra Musk ustúpil od tvrdenia, že nebude môcť projekt ďalej financovať. „K čertu s tým (…) aj keď Starlink stále prerába, a ostatné spoločnosti dostávajú miliardy dolárov od daňových poplatníkov, budeme jednoducho ďalej financovať ukrajinskú vládu zadarmo,“ napísal vtedy Musk.

Musk má vďaka svojmu bohatstvu prominentný hlas v geopolitike a Kremeľ jeho „mierový“ plán privítal. Na Ukrajine naopak vyvolal pobúrenie. Zelenskyj vtedy na twitteri zverejnil vlastnú anketu, v ktorej ľudia mohli odpovedať na otázku: "Ktorého Elona Muska máte radšej? Priaznivca Ukrajiny, alebo Ruska?

Videoprenos sa pri rozhovore Zelenského s novinárom NYT na chvíľu prerušil. Keď bolo spojenie obnovené, novinár zažartoval, že spojenie prerušil Musk. „Počujem vás,“ uviedol Zelenskyj. „Najdôležitejšie je, že nás počuje pán Musk,“ dodal.

Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že jeho najväčšou obavou nie je, že Putin použije jadrové zbrane a že by to nemalo byť obavou Západu. „Nemyslím si, že použije jadrové zbrane,“ uviedol s tým, že Putin závisí od ruského ľudu a chce zostať nažive. „To je môj názor,“ dodal.

Západná demokracia by sa podľa ukrajinského prezidenta mala skôr obávať Putinových expanzívnych vojenských ambícií. Ak sa Rusku podarí dobyť časti Ukrajiny, susedné demokracie by podľa Zelenského mohli byť ďalšie na rade.

© Autorské práva vyhradené

169 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy