282. deň: Kyjevu hrozí, že bude až do jari bez tepla. Kličko odporúča na zimu odísť

22:35 Kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra bol preregistrovaný na autokefálnu pravoslávnu cirkev Ukrajiny (PCU), ktorá má podporu ukrajinského vedenia. Doteraz mala kláštor v správe ukrajinská pravoslávna cirkev napojená na moskovský patriarchát.

Informovala o tom v piatok britská stanica BBC s odvolaním sa na oznámenie predstaviteľa PCU Jevstratija Zoriu na sociálnej sieti Facebook.

Predstaveným kláštora pod správou PCU by sa mal stať kyjevský metropolita Epifanij.

Tento kyjevský kláštor sa ocitol v centre pozornosti po tom, sa v jednom z chrámov nedávno konala bohoslužba na podporu hodnôt tzv. ruského sveta.

20:37 Spojené štáty v piatok zaradili Kubu, Nikaraguu a ruskú súkromnú vojenskú Vagnerovu skupinu na čiernu listinu subjektov porušujúcich náboženskú slobodu, čím otvorili cestu k prípadnému uvaleniu sankcií. Informovala o tom agentúra AFP.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken podľa TASR vo svojom vyhlásení uviedol, že tieto dve krajiny Latinskej Ameriky a Vagnerova súkromná vojenská spoločnosť, ktorá má blízko ku Kremľu, boli priradené k štátom ako Čína, Saudská Arábia či Irán „za páchanie alebo tolerovanie obzvlášť závažného porušovania slobody náboženského vyznania“.

Agentúra AFP dodala, že podľa Blinkenovho vyhlásenia boli vagnerovci na zoznam zaradení za násilnosti v Stredoafrickej republike, kde takmer desaťročie bojov postavilo kresťanov proti moslimom.

19:06 Ukrajinská polícia zadržala vandalov, ktorí z múru domu vyrezali jeden zo siedmich grafitov vytvorených na Ukrajine britským street-artovým umelcom Banksym.

K incidentu došlo v meste Hostomeľ v Kyjevskej oblasti, informovala v piatok britská stanica BBC s tým, že dielo bolo poškodené pred očami okoloidúcich, z ktorých žiaden nezasiahol.

Na ukradnutom diele, vytvorenom na žltej omietke domu, je vyobrazená žena oblečená v župane a s natáčkami na hlave, ktorá má na tvári plynovú masku a v ruke hasiaci prístroj. Obraz nanesený na omietku domu páchatelia vyrezali spolu so zatepľovacou izolačnou vrstvou.

18:13 Ukrajinská tajná služba SBU dnes informovala o ďalších prehliadkach kláštorov a chrámov ukrajinskej pravoslávnej cirkvi v Moskovskom patriarcháte v troch oblastiach krajiny – Pytomyr, Rivnenské a Transcarpin. Medzitým Ukrajinská rada bezpečnosti poverila vládu, aby vypracovala návrhy na zákony, ktoré zakazujú cirkvi spojené s Ruskom na Ukrajine. Urobila tak po sérii policajných útokov v náboženských budovách, ktoré podľa Kyjeva mohli dostávať pokyny od Moskvy, napísala Reuters dnes.

Rada bezpečnosti tiež nariadila vyšetrovanie z dôvodu podozrenia z „podvratných aktivít ruských špeciálnych služieb v náboženskom prostredí Ukrajiny“ a vyzvala na sankcie za nešpecifikované osoby. Spoločnosť SBU teraz tiež uviedla, že jeden z bývalých predstavil podozrivých z Cirkvi z spolupráce s vedúcim ruského pravoslávneho kostola v „informačnej kampani“.

Po ruskej invázii na Ukrajinu ukrajinská pravoslávna cirkev v Moskve vyhlásila nezávislosť ruskej pravoslávnej cirkvi. Nesúhlasila s činmi moskovského patriarchu Kirilla, ktorý aktívne podporuje prezidenta Vladimira Putina a jeho vojnu proti Ukrajine. Mnoho Ukrajincov sa však obáva, že cirkev by mohla byť zdrojom ruského vplyvu v krajine, píše Reuters.

16:36 Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (RNBO) uvalila sankcie na viaceré osoby spojené s ukrajinskou pravoslávnou cirkvou (UPC), vrátane niekoľkých duchovných. Dané osoby sú podozrivé z prepojenia na Moskvu.

Na zozname sankcionovaných majú byť mená asi desiatich osôb vrátane predstaveného kláštora Kyjevsko-pečerská lavra a vikára kyjevskej metropole Pavla a bývalého poslanca Vadyma Novynského. Tieto sankcie boli uvalené na základe výnosu podpísaného prezidentom Volodymyrom Zelenským v piatok, a to na základe výsledkov zasadnutia RNBO, ktoré sa konalo vo štvrtok.

V prezidentskom výnose sa uvádza, že rozhodnutie o uvalení sankcií bolo prijaté s cieľom zabrániť tomu, aby na Ukrajine vykonávali činnosť náboženské organizácie pridružené k centrám vplyvu v Ruskej federácii. RNBO súčasne poverila vládu, aby predložila parlamentu návrh zákona o zákaze činnosti takýchto organizácií v krajine.

Zelenskyj pritom zdôraznil, že tento zákon musí byť v súlade s medzinárodným právom v oblasti slobody svedomia a záväzkov Ukrajiny v súvislosti so vstupom do Rady Európy. Vláda dostala aj poverenie, aby dala preskúmať chartu UPC, či neimplikuje cirkevno-kánonické spojenie s moskovským patriarchátom ruskej pravoslávnej cirkvi.

Okrem toho vládny kabinet dostal od hlavy štátu za úlohu aj preveriť právny základ, ktorý náboženským organizáciám pôsobiacim na území pamiatkovej rezervácie Kyjevsko-pečerská lavra umožňuje používať majetok zverený UPC. (tasr, pravda.com.ua)

16:27 Ukrajina dostala v posledných týždňoch viac ako 80-tisíc generátorov, uviedol v piatok v statuse na platforme Telegram ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak. „Od 9. do 30. novembra bolo na Ukrajinu dovezených 82 124 elektro­centrál a 3075 elektrických transformátorov,“ spresnil poslanec.

Železňak, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre financie, dane a dovoznú politiku, dodal, že za rovnaké obdobie bolo na Ukrajinu dovezených aj 266 596 prenosných zdrojov elektriny. Železňak o tom informoval v čase, keď predstavitelia viacerých krajín avizovali, že Ukrajine darujú generátory na výrobu elektriny, aby počas zimy pomohli zabezpečiť vykurovanie, keďže pri ostreľovaní ruskou armádou bola časť kritickej civilnej infraštruktúry vážne poškodená.

Vláda Spojených štátov tento týždeň prisľúbila viac ako 50 miliónov dolárov na vybavenie pre ukrajinskú energetickú sieť. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken v stredu povedal, že zariadenia — generátory, transformátory a náhradné diely — dorazia na Ukrajinu „nie v priebehu niekoľkých mesiacov, ale v priebehu niekoľkých dní či týždňov“. (cnn.com, tasr)

15:05 Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci Josep Borrell sa v piatok poďakoval Poľsku, ktoré na svojom území poskytuje výcvik ukrajinským vojakom v rámci asistenčnej misie EUMAM.

Borrell v piatok navštívil v meste Brzeg na juhozápade Poľska vojakov zapojených do Vojenskej pomocnej misie EÚ na podporu Ukrajiny (EUMAM). „Stretnem sa s prvou skupinou účastníkov výcviku z celkového počtu 15-tisíc vojakov, ktorí budú v rámci EUMAM vycvičení,“ napísal na Twitteri.

Členské štáty Európskej únie sa v októbri dohodli na zriadení misie EUMAM s cieľom posilniť vojenské kapacity Kyjeva. Misia má sídlo v Bruseli a operačné veliteľské centrá v Poľsku a Nemecku. Väčšina výcviku sa uskutočňuje v Poľsku. (tasr)

14:45 Ruský prezident Vladimir Putin v piatkovom telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom povedal, že ruské útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú „nevyhnutné“. Putin zároveň obvinil Západ, že presadzuje „deštruktívnu“ politiku, uviedol Kremeľ.

„Takéto opatrenia sa stali vynútenou a nevyhnutnou odpoveďou na provokatívne útoky Kyjeva na ruskú civilnú infraštruktúru,“ napísal Kremeľ po telefonáte v súvislosti s ruskými útokmi na ukrajinské energetické zariadenia. Išlo o prvý telefonát Putina so Scholzom od polovice septembra.

„Pozornosť sa upriamila na deštruktívnu líniu západných štátov vrátane Nemecka, ktoré pumpujú kyjevský režim zbraňami a cvičia ukrajinskú armádu,“ dodal Kremeľ. To, ako aj komplexná politická a finančná podpora pre Ukrajinu podľa Moskvy vedie k tomu, že „Kyjev úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní“.

Kyjev už viackrát uviedol, že k rokovaniam s Moskvou o ukončení konfliktu na Ukrajine pristúpi len vtedy, ak Rusko prestane útočiť na Ukrajinu a stiahne svoje jednotky z ukrajinského územia. Putin v telefonáte hovoril takisto o tom, že Rusku by malo byť umožnené zúčastniť sa na vyšetrovaní incidentov, ktoré šéf Kremľa označil ako „teroristické útoky“ na plynovody Nord Stream v Baltskom mori, napísal Kremeľ. (tasr, afp, reuters)

13:45 V oslobodenom meste Cherson likvidujú Ukrajinci jeden zo symbolov okupácie – billboardy šíriace ruskú propagandu. Ruské heslá ako „Rusko je tu navždy“ alebo „Cherson je ruské mesto“ sú v meste postupné nahrádzané ukrajinskými nápismi ako „Drahí, ste slobodní“ a „Cherson – mesto hrdina“. Rusko o mesto a jeho okolie v novembri prišlo pod tlakom ukrajinskej protiofenzívy. Strata mesta je jednou z najväčších porážok ruskej armády na Ukrajine.

Čítajte viac Z večnosti napokon deväť mesiacov. Cherson „čistí“ mesto od ruskej propagandy

12:43 Najmenej traja ľudia zahynuli a ďalších sedem osôb utrpelo zranenia za uplynulých 24 hodín pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. V piatok to uviedol tamojší gubernátor Jaroslav Januševyč. Januševyč spresnil, že ruské jednotky ostreľovali za uplynulý deň mesto Cherson a iné časti Chersonskej oblasti celkovo 42-krát.

Cherson bol prvým veľkým mestom, ktoré po februárovej invázii obsadili ruské jednotky. Ukrajinská armáda ho opätovne obsadila 11. novembra, keď sa odtiaľ na rozkaz ruského ministerstva obrany stiahli okupačné vojská na druhý breh rieky Dneper.

Vo štvrtok hlásili chersonské úrady po rozsiahlom ruskom ostreľovaní výpadky elektriny. V tomto juhoukrajinskom meste pritom čiastočne obnovili dodávky elektriny iba minulý týždeň (reuters, tasr)

12:35 Veľvyslanectvo a konzuláty Ukrajiny v niekoľkých európskych krajinách, vrátane Česka, dostali zakrvavené balíčky obsahujúce zvieracie oči. Na facebooku o tom informoval hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nykolenko.

Čítajte viac Vyhrážky Kyjevu: Ukrajinské ambasády v Európe dostali balíčky s očami zvierat

12:30 Rusko odmietlo v piatok návrh amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý navrhol, že je pripravený rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ak sa šéf Kremľa bude usilovať ukončiť vojnu na Ukrajine. Vyplýva to z vyjadrenia kremeľského hovorcu Dmitrija Peskova, podľa ktorého bude ruská ofenzíva na Ukrajine pokračovať.

Čítajte viac Kremeľ odmietol Bidenov návrh na rokovania. "Špeciálna vojenská operácia" bude pokračovať

11:00 Nedostatok munície umocnený logistickými problémami je jedným z hlavných faktorov obmedzujúcich potenciál Ruska obnoviť útočné operácie na Ukrajine, tvrdí v najnovšej správe britské ministerstvo obrany. Stiahnutie ruských jednotiek zo západného brehu Dnepra v novembri podľa Britov poskytlo ozbrojeným silám Ukrajiny príležitosť zasiahnuť ďalšie ruské logistické uzly a komunikačné linky.

„Táto hrozba s vysokou pravdepodobnosťou podnietila ruských logistov, aby presunuli zásobovacie uzly, vrátane železničných prekladísk, ďalej na juh a východ,“ píše sa v správe.

Najmä ruské logistické jednotky musia vykonávať dodatočné časovo náročné operácie nakladania a vykladania zo železničnej na cestnú dopravu. Cestná doprava na zásobovanie ruských predsunutých obranných pozícií je zároveň zraniteľná pre ukrajinské delostrelectvo.

Britská spravodajská služba taktiež uviedla, že v oblasti Pavlivka a Vugledar v Doneckej oblasti trvajú ťažké boje bez výrazného pohybu frontu a Rusko tam pravdepodobne nedosiahne operačný prielom.

10:42 Nemecko plánuje dodať na Ukrajinu ďalších sedem samohybných protilietadlových systémov Gepard na pomoc v boji proti ruským inváznym jednotkám. Systémy Gepard určené pre Ukrajinu, v súčasnosti opravujú v nemeckej zbrojárskej spoločnosti Krauss-Maffei Wegmann. Tieto zbraňové systémy majú Ukrajine pomôcť brániť mestá a kritickú infraštruktúru pred ruskými útokmi.

Berlín dodal Kyjevu od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu už 30 systémov Gepard. Spolková vláda plánuje Ukrajine dodať aj muníciu pre tieto protilietadlové systémy. Dodávanie munície pre systémy Gepard Kyjevu je však problematické, keďže Švajčiarsko, ktoré má zásoby danej munície, ju z dôvodu svojho neutrálneho statusu odmieta vyexportovať. (reuters, spiegel.de)

10:23 Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz vyhlásil, že Európa by sa po skončení konfliktu na Ukrajine mala vrátiť k predvojnovému „mierovému poriadku“ vo vzťahoch s Ruskom. Scholz to uviedol na bezpečnostnej konferencii v Berlíne.

Európa by mala takisto s Moskvou podľa jeho slov vyriešiť všetky otázky v oblasti spoločnej bezpečnosti v prípade, ak bude ruský prezident Vladimir Putin súhlasiť so zastavením agresie voči susedom Ruska.

Scholz by rád obnovil bezpečnostné opatrenia, ktoré boli zavedené po druhej svetovej vojne. Takisto vyjadril „vôľu“ rokovať s Ruskom o záležitostiach, ako sú kontrola zbrojenia a umiestňovanie rakiet. Rusko však musí súhlasiť, že sa prestane pokúšať rozširovať svoje územie. Niektoré členské štáty NATO ako Poľsko alebo pobaltské štáty však pravdepodobne zaujmú opačný postoj. Tieto štáty už uviedli, že budú proti akýmkoľvek ústupkom voči Rusku.

Scholz vyjadril presvedčenie, že Rusko v tejto vojne nie je schopné zvíťaziť a ani nezvíťazí. „Neľútostné útoky na životne dôležitú infraštruktúru, na dodávky vody a energie, na ukrajinské mestá a dediny sú hrozivou a zúfalou taktikou spálenej zeme,“ povedal Scholz, ktorého vyjadrenia na svojej oficiálnej webovej stránke sprostredkovala nemecká vláda.

Nemecko bude podľa Scholzových slov naďalej podporovať Ukrajinu „tak dlho, ako to bude potrebné“ – hospodársky, finančne, humanitárne, v oblasti obnovy zničenej infraštruktúry a aj dodávkami zbraní.

Kancelár tiež povedal, že Nemecko pristupuje k ruským jadrovým hrozbám s vážnosťou, avšak nenechá sa nimi zastrašiť a robí „všetko pre to, aby krajné medze neboli prekročené a jadrová vojna sa nikdy nestala skutočnosťou“. (tasr, news.sky.com)

10:10 Rusko testovalo v Kazachstane novú strelu protiraketového systému, oznámilo ruské ministerstvo obrany. Test sa údajne uskutočnil v piatok na polygóne raketových vojsk síl strategického určenia Sary-Šagan v Kazachstane. Moskva tvrdí, že test bol úspešný, avšak bližšie informácie neposkytla.

Deje sa tak po tom, ako v pondelok ruský prezident Vladimir Putin a novozvolený kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísali v Moskve novú dohodu o vzájomnej spolupráci. Dokument sa týka prehĺbenia spolupráce v oblasti politiky, ekonomiky, obrany, kultúry, vzdelávania, zdravotníctva a športu.

Pre Tokajeva išlo o prvú zahraničnú cestu od opätovného vymenovania do funkcie po nedávnom víťazstve v predčasných prezidentských voľbách. Vo voľbách Tokajev nemal nijakých skutočných oponentov. Tokajev pritom uviedol, že rozhodnutie navštíviť ako prvú Moskvu je symbolické. (tasr, news.sky.com)

9:40 Verejnosť dnes po prvý raz uvidí nový americký „neviditeľný“ bombardér B-21 Raider. O projekte sa vedelo, ale podrobne sa o ňom nehovorilo. A, samozrejme, viaceré technológie lietadla zostanú aj naďalej utajené.

Čítajte viac USA predstavili nový neviditeľný bombardér. Nasadia ho proti Číne či Rusku?

9:25 Spojené štáty spolupracujú s niektorými krajinami Blízkeho východu na presune niekoľkých svojich systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu. V rozhovore pre web politico to povedal generálny riaditeľ amerického nadnárodného leteckého a vojensko-priemyslového konglomerátu Raytheon Technologies Greg Hayes.

Ten uviedol, že cieľom je v najbližších troch až šiestich mesiacoch poslať na Ukrajinu systémy NASAMS. Chýbajúce zásoby v krajinách Blízkeho východe by následne doplnili v priebehu nasledujúcich 24 mesiacov. „Zhotovenie systému NASAMS trvá dva roky, pretože je potrebný čas na nákup elektronických komponentov a raketových motorov,“ povedal Hayes pre Politico. Presun systémov protivzdušnej obrany na Ukrajinu by musela schváliť administratíva amerického prezidenta Joea Bidena. (sita)

9:10 Fínska premiérka Sanna Marinová v piatok zhodnotila spôsobilosti Európy v súvislosti s ruskou vojnou na Ukrajine. Povedala, že ruská invázia a okupácia Ukrajiny odhalila slabé stránky Európy a strategické chyby pri rokovaní s Ruskom.

Čítajte viac Európa nie je dosť silná na to, aby sama čelila Rusku, vyhlásila Marinová

8:54 Ukrajinskí vojaci si odteraz budú môcť napriek stále platnému stannému právu vziať platené voľno. Vyplýva to z nového zákona, schváleného vo štvrtok, informuje denník The Guardian odvolávajúc sa na správy ukrajinských médií. Každý ukrajinský vojak má v súlade s prijatou legislatívou nárok na desať dní plateného voľna ročne.

„Počas osobitého obdobia stanného práva môže byť vojakom poskytnutá časť zo základnej ročnej dovolenky, ako aj voľno z rodinných či iných opodstatnených dôvodov, a to so zachovaním finančnej podpory,“ uviedol ukrajinský poslanec Jaroslav Železňak v príspevku na platforme Telegram.

Dodal však, že naraz nesmie z určitej kategórie či v niektorej vojenskej jednotke chýbať viac ako 30 percent z celkového počtu vojakov.

8:39 Ruské sily v noci podnikli ďalší raketový útok na Záporoží v južnej časti Ukrajiny, následkom čoho vznikol požiar v budove objektu infraštruktúry, uviedol podľa agentúry Unian šéf oblastnej správy Oleksandr Staruch. Obete na životoch ani zranenia podľa prvých informácií útok nespôsobil.

„Jeho cieľom bolo poškodenie priemyselnej a energetickej infraštruktúry oblastného centra,“ uviedol Staruch k nočnému úderu. Spresnil, že vzniknutý požiar sa už hasičom podarilo zlikvidovať. Rusi podľa neho okrem toho zasiahli tiež administratívnu budovu v jednej z dedín oblasti.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny môžu manévre ruskej armády v Záporožskej oblasti naznačovať, že nedokáže naďalej udržať pozície na celej frontovej línii a na dôležitých miestach v regióne. (čtk)

8:20 Rusko plánovalo obsadiť Ukrajinu do desiatich dní od začiatku invázie z 24. februára a ukrajinské územie chcelo následne anektovať do augusta tohto roku. Vyplýva to zo zaistených ruských dokumentov, ktoré zrejme podpísal šéf Kremľa Vladimir Putin, a ich detaily zverejnil britský bezpečnostný inštitút RUSI.

Čítajte viac Rusko chcelo údajne obsadiť Ukrajinu do desiatich dní

8:07 Americká vláda schválila vo štvrtok predaj protilietadlových rakiet Stinger a ďalšieho vybavenia pre Fínsko za 380 miliónov dolárov (361 miliónov eur). "Navrhovaný predaj zlepší schopnosti Fínska čo sa týka obrany a odstrašovania, uviedla vo vyhlásení Agentúra pre obrannú spoluprácu (DSCA).

„Táto kľúčová platforma posilní schopnosti pozemnej a protivzdušnej obrany v severnom krídle Európy a podporí najvyššie priority Velenia americkej armády v Európe (US EUCOM),“ dodala DSCA.

Predaj rakiet Fínsku schválilo americké ministerstvo zahraničných vecí a DSCA odovzdala Kongresu vo štvrtok požadované oznámenie. Transakciu musia oficiálne schváliť aj zákonodarcovia. Ministerstvo obrany USA v pondelok oznámilo, že schválilo predaj taktických rakiet AIM 9X Block II a kĺzavých riadených striel AGM-154 JSOW Fínsku za 323 miliónov dolárov.

Spojené štáty tento krok ohlásili viac než deväť mesiacov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, ktorá podnietila Fínsko i Švédsko k tomu, že v máji urýchlene požiadali o členstvo v Severoatlantickej aliancii a po desaťročiach sa vzdali neutrality. (tasr, afp)

7:35 Ruská invázia na Ukrajinu viedla k rozkladu už tak zlých diplomatických vzťahov medzi Ruskom a Západom na čele so Spojenými štátmi. Prezident USA Joe Biden na stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom vo štvrtok poznamenal, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom teraz nemá v úmysle rokovať.

Čítajte viac Čo s Putinom? Macron s ním chce hovoriť, Biden čaká, či sa spamätá

7:14 Ukrajina podnikne kroky, aby zaviedla obmedzenia voči náboženským organizáciám v krajine, ktoré sú prepojené s Ruskom. Vo svojom videopríhovore to vo štvrtok večer povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Rada národnej bezpečnosti a obrany poverila vládu, aby predložila (parlamentu) návrh zákona o zákaze aktivít náboženských organizácií na Ukrajine, ktoré sú prepojené s centrami vplyvu v Rusku,“ vyhlásil Zelenskyj. Stalo sa tak po tom, čo sa na zasadnutí rady pre bezpečnosť spomínali mnohé fakty o prepojení náboženských kruhov a Ruska, doplnil.

Predstavitelia Ukrajiny zodpovední za bezpečnosť štátu by mali podľa slov Zelenského „zintenzívniť opatrenia na identifikáciu a boj proti podvratným aktivitám ruských špeciálnych služieb v náboženskom priestore na Ukrajine.“

Zelenskyj povedal, že Ukrajina musí obhajovať svoju nezávislosť aj v náboženskej oblasti. „Nikdy nikomu nedovolíme, aby si postavil impérium vo vnútri ukrajinskej duše,“ zdôraznil.

Ruský patriarcha Kirill je dôležitým spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Rusko obviňuje Ukrajinu, že sa snaží obmedzovať náboženskú slobodu. (tasr, dpa, afp)

6:40 Od začiatku ruskej ofenzívy bolo zabitých od 10 000 do 13 000 ukrajinských vojakov. Pre stanicu Channel 24 to vo štvrtok povedal poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý sa odvolával na údaje generálneho štábu ukrajinskej armády. Podoľak dodal, že prezident Volodomyr Zelenskyj zverejní oficiálne údaje o padlých vojakoch „keď príde ten správny okamih“.

V júni, keď sa ruské sily zameriavali na úplné ovládnutie východoukrajinskej Luhanskej oblasti, Zelenskyj uviedol, že Ukrajina prichádza o „60 až 100 vojakov denne“ ktorí sú zabití v bojových akciách a okolo 500 vojakov utrpí denne v bojoch zranenia.

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v septembri povedal, že za v tom čase sedem mesiacov trvajúcej vojny bolo usmrtených 5937 ruských vojakov. Moskva i Kyjev zrejme zámerne udávajú nižší počet svojich strát, aby sa vyhli zníženiu morálky svojich jednotiek.

Šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley v novembri uviedol, že na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených vyše 100-tisíc príslušníkov ruských síl. Poznamenal tiež, že Kyjev pravdepodobne eviduje podobný počet obetí. Tieto údaje však nebolo možné nezávisle potvrdiť. (tasr, afp)

6:26 Ukrajinská armáda vo svojej najnovšej správe tvrdí, že ruskí vojaci sa sťahujú z niektorých svojich pozícií v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Rusi sa tiež údajne pripravujú na evakuáciu „zamestnancov okupačných samospráv“ niektorých obcí v tejto oblasti. Uvádza sa to v štvrtkovej správe generálneho štábu ukrajinskej armády, z ktorej citujú spravodajská stanica CNN a denník The Guardian.

Ruské sily podľa správy opustili obce Mychajlivka, Polohy a Inženerne ležiace južne od mesta Záporožie. Ukrajinský generálny štáb tiež uvádza, že v obci Burčak vykonávajú okupačné úrady sčítanie obyvateľstva, a to za účelom tzv. dobrovoľnej evakuácie.

Ukrajinci zjavne v oblasti používajú rovnakú taktiku, ako pri znovuzískavaní Chersonu, a síce útočia na mosty, ruské zásobovacie trasy ako aj pozície ruských vojakov za frontovou líniou, približuje CNN. Generálny štáb ukrajinskej armády ešte dodal, že pri útokoch na niekoľko miest bolo v posledných dňoch zranených viac ako 230 ruských vojakov a zničená ich munícia a ďalšie vojenské vybavenie.

5:55 Obyvatelia Kyjeva by mohli zostať bez dodávok tepla až do jari, ak najbližšie ruské útoky na dlhší čas vyradia z prevádzky teplárenskú sústavu v ukrajinskom hlavnom meste. Podľa agentúry Reuters to vo štvrtok uviedol kyjevský starosta Vitalij Kličko. Apeloval tiež na ľudí, aby sa pre prípad výpadkov zásobili.

Kličko uviedol, že ak by pri teplote mínus päť stupňov Celzia nebolo 12 až 14 hodín teplo ani voda, musela by sa vypustiť voda zo systémov vykurovania domácností, aby sa zabránilo trvalým škodám na potrubí.

„Tento systém by sme mohli obnoviť až na jar a bol by to veľký problém,“ uviedol bývalý boxerský šampión v prejave na bezpečnostnom fóre v Kyjeve, kde sa teraz teploty pohybujú okolo mínus štyroch stupňov Celzia. „Teplota v bytoch by sa nemusela príliš líšiť od vonkajšej teploty,“ upozornil s tým, že ľudia by si mali vytvoriť zásoby teplého oblečenia, vody a trvanlivých potravín.

Kyjevské úrady doteraz zriadili 430 miest, kam sa môžu prísť obyvatelia zohriať a dobiť si telefón, sám Kličko však priznal, že je to pre mesto s 3,5 milióna obyvateľmi nedostatočné. „Nepomohlo by ani 500, dokonca aj 5-tisíc by bolo príliš málo,“ uviedol. Ľudia by podľa neho mali zvážiť dočasné presťahovanie k priateľom alebo príbuzným mimo Kyjeva.

Moskva, ktorá čelí neúspechom na bojisku a stiahla sa z radu predtým obsadených území, v posledných týždňoch začala plošne vykonávať vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. Ukrajina sa kvôli tomu potýka s rozsiahlymi výpadkami dodávok elektrického prúdu. Po zatiaľ poslednej vlne vzdušných útokov z minulého týždňa zostali Kyjevčania bez elektriny, vody a tepla niekoľko dní.

Čítajte viac 281. deň: Stoltenberg: Je priskoro rozhodnúť, či vyhovieť Varšave a Patrioty dať Ukrajine