Denník Bild uviedol, že k lídrom skupiny patrila niekdajšia poslankyňa Spolkového snemu za AfD a do októbra tohto roku sudkyňa Birgit Malsacková-Winkemannová a člen nemeckého šľachtického rodu, 71-ročný Heinrich XIII. Princ Reuss.
Skupina sa podľa agentúry Reuters snažila o nadviazanie kontaktov s Ruskom. Kremeľ však poprel, že by so skupinou mal čokoľvek dočinenia. Nemecký minister spravodlivosti Marco Buschmann označil záťah, ktorý sa popri jedenástich spolkových krajinách uskutočnil aj v Taliansku a Rakúsku, za „protiteroristickú operáciu na obranu demokracie“. Tritisíc policajtov pri raziách prehľadalo 137 objektov v jedenástich spolkových krajinách.
Skupina bola zložená z prívržencov radikálneho hnutia Ríšski občania (Reichsbürger), ktoré popiera legitimitu spolkovej republiky, vyzýva na zvrhnutie spolkových inštitúcií a trvá na existencii Nemeckej ríše. Veľká časť priaznivcov hnutia, ktorých je v Nemecku podľa kontrarozviedky BfV okolo 21 000, zastáva krajne pravicové názory.
Podľa spolkovej prokuratúry sa snažila získať pre svoj plán aj príslušníkov nemeckej armády. Medzi zadržanými je podľa agentúry DPA aj člen elitnej armádnej jednotky Komando špeciálnych síl (KSK), ktorej časť už v roku 2020 ministerstvo obrany zrušilo kvôli podozreniam z pravicového extrémizmu.
Malsacková-Winkemannová nebola zrejme jedinou členkou AfD zapojenou do plánu, podľa denníka Sächsische Zeitung je medzi zadržanými tiež bývalý radca za AfD v saskom-krušnohorskom meste Olbernhau. Spolupredsedovia strany Tino Chrupalla a Alice Weidelová vo vyhlásení prípravu puču odsúdili a dištancovali sa od nej, zároveň vyslovili dôveru úradom, ktoré prípad objasňujú.
Podľa vyjadrenia spolkovej prokuratúry, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, skupina plánovala dosadiť Heinricha XIII., ktorého predkovia v minulosti vládli časti dnešného východného Nemecka, po prevrate do čela Nemecka. Za týmto účelom sa šľachtic pokúsil spojiť s predstaviteľmi Ruska, ktoré malo podľa predstáv skupiny napomôcť zvrhnutiu vlády a nastoleniu nového usporiadania v Nemecku. V kontaktoch na Rusko skupine údajne pomáhala ruská občianka Vitalija B.
Moskva poprela, že by mala so skupinou čokoľvek spoločné. „O žiadnom ruskom zasahovaní nemôže byť reč,“ uviedol podľa agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že ide o „vnútornú záležitosť Nemecka“.
Plánovali vpád do parlamentu
Zadržaná teroristická skupina plánovala vybudovať novú armádu a existoval tiež plán na násilný vpád do sídla parlamentu, vyhlásil na tlačovej konferencii v Karlsruhe najvyšší prokurátor Peter Frank. Povedal tiež, že extrémisti zastávali rôzne sprisahanecké teórie vrátane teórie amerického konšpiračného hnutia QAnon. Osem z 25 zadržaných je podľa Franka už vo vyšetrovacej väzbe.
Zadržanie podľa Franka vybudovali teroristické zoskupenie s cieľom zvrhnúť súčasné demokratické zriadenie. „Existoval aj plán na vpád do Spolkového snemu,“ uviedol. Snahou bolo vytvoriť tiež novú nemeckú armádu s regionálnymi milíciami. Frank dodal, že niektorí zo zadržaných a podozrivých pôsobili v nemeckej armáde.
Vraždy mali byť nevyhnutnou súčasťou
Členovia extrémistickej skupiny Ríšski občania chceli podľa spolkovej prokuratúry zvrhnúť štátne zriadenie a nahradiť ho svojím, ktorého základy už mali vypracované. „Členovia združenia si boli vedomí, že tento projekt možno realizovať len za použitia vojenských prostriedkov a násilia proti predstaviteľom štátu, vrátane páchania vrážd,“ uviedla prokuratúra podľa DPA.
Podľa ministerky vnútra Nancy Faeserovej umožňujú plány štátneho prevratu nahliadnuť do „hĺbky teroristickej hrozby“. Ako uviedla, skupina mala dve zložky – politickú a ozbrojenú.
Hovorkyňa generálnej prokuratúry v Karlsruhe uviedla, že skupina zatiaľ nemá názov. Podľa nej bola vytvorená na základe konšpiračných teórií a jej členovia sú pevne presvedčení, že Nemecku teraz vládne takzvaný hlboký štát (deep state), teda skryté mocenské štruktúry, ktoré fungujú nezávisle od politického vedenia štátu a sledujú vlastné ciele.
Skupina podľa vyšetrovateľov existuje najneskôr od novembra 2021. Jej ústredným orgánom bola „rada“, ktorá mala podobne ako bežné vlády svoje rezorty – od spravodlivosti, cez zahraničné veci po zdravotníctvo. „Členovia ‚rady‘ sa od novembra 2021 pravidelne skryto schádzali, aby naplánovali prevzatie moci v Nemecku a vytvorenie vlastných štátnych štruktúr,“ uviedla prokuratúra. Podľa nemeckých médií na čele „rady“ stál práve Heinrich XIII. Princ Reuss.
Vojenská odnož skupiny mala „odstrániť“ demokratický právny štát aj na úrovni obcí či okresov. Skupina si bola vedomá toho, že počas preberania moci budú zomierať ľudia. „Avšak tento scenár chápala ako nevyhnutný medzikrok na dosiahnutie žiadanej ‚zmeny systému na všetkých úrovniach‘,“ dodala prokuratúra.
Dvadsiatidvaja zatknutí sú podľa hovorkyne priamo členovia tejto organizácie, z toho dvaja v nej mali vodcovské postavenie. Tri zatknuté osoby sú považované za podporovateľov skupiny a ďalších 27 ľudí je vedených ako podozriví.
Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier v reakcii na razie vyhlásil, že aj liberálna demokracia ako Nemecko sa musí vedieť brániť. Podľa Faeserovej bude Nemecko proti nepriateľom ústavy tvrdo postupovať a poznamenala, že dnešok preukázal silné základy právneho štátu v Nemecku. S tým súhlasil aj minister spravodlivosti Buschmann.