Informovala o tom v stredu agentúra Reuters na základe svojho pátrania. Nigérijskí armádni úradníci obvinení rezolútne popreli a uviedli, že by bolo nemožné skryť existenciu potratového programu pred množstvom medzinárodných a miestnych skupín zapojených do humanitárnej práce v regióne.
Ženy a dievčatá, ktorým armáda podľa Reuters často bez ich súhlasu a vedomia potrat vykonala, sa nachádzali v rôznych fázach tehotenstva, od prvých týždňov až po osem mesiacov.
Najmladšie dievčatá, ktoré interrupciu absolvovali, mali 12 rokov. Agentúra Reuters vychádza z rozhovorov s 33 ženami a dievčatami, ktoré tvrdia, že potrat počas pobytu pri nigérijskej armáde podstúpili. Pritom iba jedna z nich s interrupciou súhlasila.
Agentúra Reuters tiež hovorila s civilnými pracovníkmi a bezpečnostným personálom, vrátane vojakov, ktorí boli do programu zapojení. Dokumenty armády a civilnej nemocnice, ktoré agentúra preštudovala, obsahujú záznamy o tisícoch potratov.
Dvadsaťročná Bintu Ibráhímová, ktorú vojaci zadržali so skupinou ďalších žien, ktoré od islamistických povstalcov utiekli, si spomína, ako jej a ďalším ženám vojaci bez ich súhlasu podali dve injekcie. Potom prišla bolesť a krvácanie a Ibráhímová si uvedomila, že išlo o potrat. Vojaci sa ženám, ktoré protestovali a chceli vedieť prečo im bol potrat vykonaný, vyhrážali zabitím. „Keby mi dieťa nechali, chcela by som ho,“ uviedla Ibráhímová.
Štyria vojaci a dvaja bezpečnostní pracovníci uviedli, že boli očitými svedkami niekoľkých úmrtí žien, ktoré podanie potratovej injekcie neprežili. „Viem, že je to proti ľudskosti a proti Bohu,“ povedal jeden moslimský vojak podľa ktorého sa kopanie hrobov pre telá žien, ktoré pri potrate zomreli, stalo časom rutinou. „V mojom náboženstve to nie je povolené. Cítim sa kvôli tomu veľmi zle. Ale nemohol som s tým nič robiť, boli to rozkazy,“ dodal.
Program bol podľa časti zdravotného personálu, ktorý sa na ňom podieľal, „pre dobro spoločnosti“. Plody žien, ktoré s islamistickými povstalcami otehotneli, označil jeden zdravotný pracovník ako „choré od chvíle počatia“ a tvrdil, že by sa ľudia proti narodenému dieťaťu teroristov obrátili chrbtom.
Fati strávila v zajatí s povstalcami viac ako rok. Bola pri ňom nútene vydatá a opakovane bitá a znásilňovaná a následne otehotnela. Po oslobodení nigérijskou armádou uviedla, že bola vojakom sprvu nesmierne vďačná.
Približne po týždni pobytu pri armáde dostala bez bližších informácií injekcie a lieky, ktoré jej vyvolali potrat. Potom, čo zo seba zmyla krv, ju vojaci varovali: „Keď o tom budeš s niekým hovoriť, budeš poriadne zbitá.“
Podľa zistení agentúry Reuters fungoval potratový program nigérijskej armády prinajmenšom do novembra 2013 a bol dôkladne premyslený. Tehotné bývalé zajatkyne ozbrojených skupín boli pravidelne prepravované nákladnými autami s ozbrojenou strážou do najmenej piatich kasární a piatich nemocníc na severovýchode krajiny.
Nebolo pritom možné určiť, koľko žien prišlo po takmer desiatich rokoch programu pri potratoch o život. Podľa medzinárodných právnych expertov by sa nútené potraty mohli považovať za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Nigérijská armáda bojuje s islamistickými skupinami na severovýchode krajiny posledných 13 rokov. Jednou z nich je Boko Haram, čo znamená „západná výučba je zakázaná“, ktorá začala bojovať v roku 2009 na severe Nigérie s cieľom zriadiť štát spravovaný podľa islamského práva šaría.
Podľa odhadov OSN si boje doteraz vyžiadali životy skoro 350-tisíc ľudí a milióny ľudí pripravili o domov. Medzinárodný výbor Červeného kríža do tohtoročného augusta v Nigérii zaznamenal viac ako 25-tisíc nezvestných ľudí v dôsledku konfliktu a upozornil, že tento údaj je „len špičkou ľadovca“.