288. deň: Rusko neplánuje anexiu ďalších ukrajinských území

Na otázku, či Moskva chce včleniť do Ruskej federácie ďalšie regióny okrem častí nezákonne anektovanej Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol: "O ničom takom sa nehovorí."

08.12.2022 06:10 , aktualizované: 23:45
Ukrajina, Rusko, vojna, Foto: ,
Ukrajinskí vojaci bežia na pomoc obyvateľom horiacej obytnej budovy po ruskom útoku v meste Bachmut na Donbase na východe Ukrajiny v stredu 7. decembra 2022.
debata (285)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 288. deň
  • Šéf Ukrenerho: Rusi vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny už viac než 1000 rakiet
  • Politico: Ukrajina útočila na ruské základne upravenými sovietskymi dronmi
  • Putin označil ruských vojakov, bojujúcich na Ukrajine, za hrdinov
  • Ruský Belgorod podľa slov tamojšieho gubernátora ostreľujú Ukrajinci
  • Kremeľ: Rusko neplánuje anexiu ďalších ukrajinských území
  • Kyjev odhaduje, že v ruskom zajatí je 20-tisíc ukrajinských vojakov a civilistov
  • USA nasadia v Estónsku ďalších vojakov v rámci posilnenia východného krídla NATO
  • Káčer, Naď aj Hirman navštívili Kyjev. SR poskytne Ukrajine tzv. zimný balík pomoci
  • Rusi mali v Záporožskej jadrovej elektrárni rozmiestniť raketomety Grad

VIDEO: Hrôza vojny. Ako vyzerá Rusmi obliehaný Bachmut.

Video
Miestni obyvatelia sa v stredu 7. decembra 2022...
Miestny obyvateľ opúšťa svoj dom po tom, čo...
+8Horiaci bytový dom po ruskom ostreľovaní v...

23:45 Ruské jednotky ovládajúce ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň v jej areáli rozmiestnili raketomety Grad, uviedla ukrajinská spoločnosť Enerhoatom.

Záporožská jadrová elektráreň Čítajte viac Rusi mali v Záporožskej jadrovej elektrárni rozmiestniť raketomety Grad

22:25 Slovenský minister obrany Jaroslav Naď si vo štvrtok počas oficiálnej návštevy v Kyjeve prevzal od ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Rad Jaroslava Múdreho druhého stupňa. Ukrajinská hlava štátu týmto vyznamenaním oceňuje predstaviteľov iných štátov za mimoriadne služby pre ukrajinský národ a na znak toho, že si ich krajiny váži, informovala hovorkyňa ministerstva obrany Martina Kovaľ Kakaščíková.

„Som nesmierne poctený a úprimne si vážim ocenenie prezidenta Zelenského, ktoré mi odovzdal v Kyjeve. Rad Jaroslava Múdreho mi bude navždy pripomínať všetky náročné rozhodnutia, ktoré sú doma politicky zneužívané, no na Ukrajine zachraňujú životy,“ povedal minister Naď.

„Toto ocenenie mi bude pripomínať všetkých vojakov a civilistov, ktorí stoja za bezpečnou prepravou životne dôležitého materiálu. Budem v ňom vždy vidieť vďaku Ukrajincov, s ktorými som sa mohol osobne stretnúť a vyjadriť našu solidaritu. A bude mi hovoriť, že úprimné odhodlanie, viera a spoločný záujem s dobrým úmyslom sú silnejšie než akékoľvek koncentrované zlo,“ dodal Naď. (tasr)

22:04 Spojené štáty sú presvedčené, že členstvo Fínska a Švédska v Severoatlantickej aliancii bude čoskoro schválené aj napriek meškaniu ratifikácie v Turecku a Maďarsku. Vo štvrtok to uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Blinken sa vo štvrtok vo Washingtone stretol s ministrami zahraničných vecí Švédska Tobiasom Billströmom a Fínska Pekkom Haavistom. „Obe krajiny podnikli významné konkrétne kroky na splnenie svojich záväzkov vrátane bezpečnostných obáv zo strany nášho spojenca, Turecka,“ uviedol Blinken. Verí preto, že obavy Ankary budú v blízkej budúcnosti vyriešené.

Okrem Turecka prístupové protokoly Švédska a Fínska dosiaľ z 30 členských krajín NATO neratifikovalo Maďarsko, ktoré avizovalo, že tak urobí na prvom parlamentnom zasadnutí po začiatku budúceho roka. „Som presvedčený, že NATO čoskoro formálne privíta Fínsko a Švédsko ako svojich členov,“ povedal šéf americkej diplomacie na tlačovej konferencii s Billströmom a Haavistom.

Blinken tiež uviedol, že plán ruského prezidenta Vladimira Putina oslabiť Severoatlantickú alianciu zlyhal. „V skutočnosti NATO len posilnil a zväčšil,“ dodal. Švédsko a Fínsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a požiadali o členstvo v NATO.

Ankara však ich vstup brzdí a obe krajiny obviňuje, že nezohľadňujú hrozby, ktoré pre Turecko predstavujú kurdskí militanti a ďalšie skupiny, ktoré pokladá za teroristické. Od Štokholmu a Helsínk očakáva zákrok proti týmto skupinám a tiež zrušenie zákazu predaja zbraní do Turecka. Billström uviedol, že čoskoro navštívi Turecko, aby pokračoval v rozhovoroch s tureckými predstaviteľmi o ich obavách. „Dúfam, že aj výsledok tejto diskusie nás posunie vpred,“ dodal. (tasr, ap)

19:28 Z leteckej základne v Ruskom okupovanom Berďansku na juhu Ukrajiny bolo počuť tri hlasné výbuchy. Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s odvolaním sa na vyjadrenie šéfky mestskej vojenskej administratívy Viktorie Halicinovej pre verejnoprávneho vysielateľa Suspilne.

Po troch výbuchoch nasledovalo 15 menších explózií a vznikol veľký požiar, vysvetlila Halicinová. Na miesto podľa nej vyslali pohotovostné zložky. (kyivindependen­t.com, sita)

18:43 Minister zahraničných vecí Rastislav Káčer vo štvrtok spolu s ministrom obrany Jaroslavom Naďom a ministrom hospodárstva Karlom Hirmanom navštívil Kyjev. Trojica ministrov Ukrajinu uistila o pokračujúcej politickej, diplomatickej, vojenskej, finančnej aj humanitárnej podpore zo strany Slovenska. Podľa ministra obrany Jaroslava Naďa Slovensko poskytne Ukrajine tzv. zimný balík pomoci.

Rastislav Káčer / Jaroslav Naď / Čítajte viac Káčer, Naď aj Hirman navštívili Kyjev. SR poskytne Ukrajine tzv. zimný balík

17:32 Pápeža Františka vo štvrtok premohli emócie počas tradičnej modlitby k Panne Márii, ktorú prosil okrem iného aj o mier na Ukrajine. Keď sa František dostal k pasáži, kde hovoril o vojne, zlomil sa mu hlas, začal plakať a musel sa asi na pol minúty odmlčať, kým mohol pokračovať ďalej.

Pápež podľa plánu dorazil na tradičnú modlitbu k mariánskemu stĺpu v blízkosti Španielskych schodov v centre Ríma, kam hlava katolíckej cirkvi každý rok prináša kvety v deň, keď si veriaci pripomínajú Nepoškvrnené počatie Panny Márie.

zväčšiť Pápež František plače počas modlitby za mier na... Foto: SITA/AP, Gregorio Borgia
Pápež / František / Pápež František plače počas modlitby za mier na Ukrajine v Ríme 8. decembra 2022

František si musel urobiť dlhšiu prestávku, keď sa v modlitbe dostal k téme vojny na Ukrajine. Hovoril o tom, že veľmi chcel Panne Márii priniesť slová vďaky ľudí z Ukrajiny, ktorí sa už dlho modlia za mier vo svojej krajine, ale nemôže to urobiť, pretože konflikt stále pokračuje.

Dav ľudí, ktorý ho počúval, musel čakať, až viditeľne otrasený a plačúci pápež zase bude schopný v čítaní pokračovať. Prizerajúci, medzi ktorými bol aj starosta Ríma Roberto Gualtieri, v tej chvíli začali tlieskať.

„Znovu prinášam úpenlivé prosby detí, starších ľudí, otcov a matiek, mladých ľudí z tej skúšanej krajiny, ktorá toľko trpí,“ obracal sa pápež na Pannu Máriu. (ap, reuters, lastampa.it, tasr)

16:45 Členské krajiny Európskej únie doplnia fond, ktorý už bol použitý na prefinancovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu, o ďalšie dve miliardy eur. S odkazom na tlačovú agentúru Reuters o tom informuje spravodajca TASR.

Reuters svoje informácie podložil vyjadreniami dvoch nemenovaných diplomatov z prostredia EÚ.

Krajiny EÚ použili Európsky mierový nástroj (EIP), ktorý bol vytvorený v marci 2021, na nákup zbraní a vojenského vybavenia pre Kyjev. Finančné zdroje z tohto fondu sa však po takmer deviatich mesiacoch vojny na Ukrajine z veľkej časti minuli, aj preto šéf európskej diplomacie Josep Borrell v polovici novembra požiadal členské štáty, aby fond do konca roka doplnili.

Rozpočet EIP, vytvorený s pôvodným cieľom financovať napríklad vojenské akvizície na podporu krajín v Afrike, bol stanovený do roku 2027 vo výške 5,7 miliardy eur. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu priorít EÚ. Borell v novembri potvrdil, že Únia spolu s členskými štátmi doteraz poskytla Ukrajine zbrane a vojenské vybavenie v hodnote najmenej osem miliárd eur.

16:44 Spojené štáty do Estónska vyšlú v najbližších týždňoch ďalších vojakov a posilnia tak východné krídlo NATO. Vo štvrtok to oznámilo estónske ministerstvo obrany, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

V Estónsku bude nasadená pešia rota, v podmienkach americkej armády ju tvorí 80 až 250 vojakov, uviedol vo vyhlásení estónsky rezort obrany. Doplní ju salvový raketomet HIMARS a súvisiace veliteľské a riadiace zariadenia a systémy.

„Toto rozhodnutie predstavuje významné posilnenie rotačnej vojenskej prítomnosti USA v Estónsku a pobaltských štátoch,“ povedal estónsky minister obrany Hanno Pevkur. Podľa jeho slov „to dokazuje dlhodobý záväzok Spojených štátov k bezpečnosti nášho regiónu“.

16:30 V ruskom zajatí je približne 10.000 ukrajinských vojakov a zhruba rovnaký počet civilistov. Uviedol to vo štvrtok Oleksandr Kononenko, zástupca ukrajinského ombudsmana. Informuje o tom denník The Guardian.

Kononenko tvrdí, že civilisti sú nelegálne zadržiavaní pre ich údajné napojenie na ukrajinskú armádu či štát ako vojnoví zajatci. „Toto je celkový počet osôb klasifikovaných ako ‚tých, ktorí zmizli za zvláštnych okolností‘, presné čísla však nemáme. Rusko neposkytlo prístup (k týmto údajom) Medzinárodnému výboru Červeného kríža (MVČK),“ priblížil Kononenko.

MVČK vo štvrtok oznámil, že nedávno mu bol umožnený prístup k ukrajinským aj ruským vojnovým zajatcom. Doteraz mohol zajatecké tábory navštevovať len veľmi sporadicky.

14:58 Kremeľ vo štvrtok vyhlásil, že Rusko v rámci pokračujúcej ofenzívy v súčasnosti neplánuje anektovať ďalšie časti ukrajinského územia. TASR informuje na základe správy agentúry DPA a britských médií.

Na otázku, či Moskva chce včleniť do Ruskej federácie ďalšie regióny okrem častí nezákonne anektovanej Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax uviedol: „O ničom takom sa nehovorí.“ Dodal, že „prinajmenšom v tejto veci nepadli žiadne vyjadrenia“. Rusko má podľa jeho slov ešte „veľa práce“ s „oslobodením“ anektovaných území na juhu a východe Ukrajiny, ktoré sú stále pod kontrolou Kyjeva. „Mám na mysli Doneckú republiku, ako aj to, čo sa stalo súčasťou Ruskej federácie, a potom bolo znova okupované ukrajinskými silami,“ povedal.

Rusko 30. septembra v rozpore s medzinárodným právom anektovalo štyri ukrajinské oblasti, pričom ani jedna z nich nebola pod úplnou kontrolou ruských síl, konštatuje denník The Guardian. Kyjev odvtedy oslobodil viaceré časti okupovaných území. Ukrajina vytlačila ruské sily z malej časti Luhanskej oblasti a v novembri sa ruská armáda stiahla zo západného brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti vrátane metropoly Cherson, pripomína stanica Sky News.

Peskov odmietol vyhlásenia Nemecka, že Ukrajina pri obranných operáciách nemusí obmedzovať výlučne na svoje vlastné územie. Varoval, že takéto konanie by viedlo k eskalácii konfliktu. Rusko čelí v posledných týždňoch opakovanému ostreľovaniu svojho územia.

14:55 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok vyhlásil, že Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru na Ukrajine. Vyhlásil, že tieto údery ruskej armády sú reakciou na útoky na objekty v Rusku „vrátane Krymského mosta“, informovala agentúra AFP.

Vladimir Putin Čítajte viac Putin: Rusko bude pokračovať v útokoch na energetickú infraštruktúru Ukrajiny

14:37 Ukrajinské sily údajne ostreľujú ruské pohraničné mesto Belgorod. Tvrdí to gubernátor rovnomennej oblasti Viačeslav Gladkov, informuje spravodajská stanica CNN.

Gladkov uviedol vo štvrtok na platforme Telegram, že elektrické vedenie v Belgorode ležiacom zhruba 35 kilometrov od ukrajinských hraníc, poškodil šrapnel. Dodal, že podľa predbežných informácií nedošlo pri ostreľovaní k nijaký, civilným obetiam.

CNN pripomína, že to nie je prvýkrát, čo Gladkov hovoril o ostreľovaní Belgorodu. Pri ukrajinskom ostreľovaní tohto mesta podľa jeho slov z 15. novembra zahynuli dvaja ľudia.

14:26 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj udelil najvyššie vyznamenanie vojenskému pilotovi, ktorý podľa ukrajinského letectva za deň zostrelil päť iránskych dronov. Informoval o tom server Ukrajinska pravda. Pilot podľa webu neskôr naviedol svoje poškodené lietadlo do neobývanej oblasti a až potom sa katapultoval.

Vorošylov Čítajte viac Zostrelil ruské rakety i päť dronov. Zelenskyj vyznamenal ukrajinského pilota

12:16 Ruský prezident Vladimír Putin dnes pri udeľovaní najvyšších štátnych vyznamenaní vyhlásil, že hrdinom je každý ruský vojak bojujúci na Ukrajine, uviedla agentúra Interfax. Naopak ukrajinské úrady podozrievajú ruských vojakov zo spáchania vojnových zločinov počas vojny, ktorá už trvá takmer desať mesiacov, pripomínajú svetové agentúry.

„Každý, kto je na frontovej línii, každý z vás je pre mňa a pre všetkých spoluobčanov hrdina,“ vyhlásil dnes Putin a ďakoval vyznamenaným za službu vlasti a „vernosť ideálom, ktoré vždy zjednocovali Rusko“.

Kyjev opakovane oznamuje nálezy masových hrobov so zavraždenými civilistami na územiach, ktoré oslobodila ukrajinská armáda. Podobné zistenia, aj nálezy improvizovaných mučiarní, šokovali svetovú verejnú mienku už na jar po stiahnutí ruských vojsk od Kyjeva.

11:46 Turecký fotograf Metin Aktas vytvoril v Bachmute fotografiu, ktorá vyjadruje každodennú realitu na donbaskom fronte. Ruské jednotky a vagnerovci sa zdevastované mesto v Doneckej oblasti pokúšajú obkľúčiť a dobyť za každú cenu, doteraz sa im to ale nepodarilo.

Najväčší ohlas vzbudila fotografia z 5. decembra, na ktorej je zachytený ukrajinský vojak s obviazanými očami. Spod obväzu mu tečie krv a v balistickej veste zrejme čaká, až naň príde rad a bude ošetrený.

Fotografia vyvolala na sociálnych sieťach veľkú odozvu, zdieľalo ju aj ukrajinské ministerstvo obrany. „Cena slobody. Zranený bojovník v Bachmute,“ okomentoval fotku poradca ukrajinského ministerstva vnútra Anton Heraščenko.

11:23 Ukrajina použila pri nedávnych útokoch na ruské vojenské základne drony sovietskej výroby, ktoré si sami Ukrajinci špeciálne upravili. Vo štvrtok to uviedol spravodajský portál Politico, informuje TASR.

Drony, ktoré tento týždeň údajne zasiahli dve vojenské letecké základne na území Ruska, pričom pri útoku prišli o život traja Rusi a boli zničené dva bombardéry Tu-95.

Podľa zdrojov portálu Politico boli pri útokoch použité modifikované modely hliadkovacích lietadiel Tupolev Tu-141, ktoré sa na Ukrajine nachádzali ešte od čias Sovietskeho zväzu. Pracovníci, ktorí sa na celej operácii podieľali, no želali si zostať v anonymite, tvrdia, že použitie takýchto upravených dronov bolo pre Rusko prekvapením, lebo niečo také neočakávalo.

11:07 Ruské sily vypálili na rozvodnú sieť Ukrajiny celkovo už viac než 1000 striel a rakiet, uviedol šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Ukrenerho Volodymyr Kudryckyj, ktorého citovala agentúra Interfax. TASR správu prevzala zo spravodajskej stanice Sky News.

Osem vĺn leteckých útokov na kritickú infraštruktúru vážne poškodilo rozvodnú sieť a viedlo to k núdzovým aj plánovaným výpadkom prúdu po celej Ukrajine. Kudryckyj však poznamenal, že sieť aj napriek veľkému poškodeniu stále funguje.

„Tieto útoky predstavujú najväčšiu ranu pre elektrickú sieť, akú kedy ľudstvo zažilo. Na elektrické zariadenia a vedenia vrátane rozvodní bolo vypálených viac ako 1000 striel a rakiet,“ vyhlásil šéf Ukrenerho. „Systém naďalej funguje, je integrovaný, nie je narušený ani odpojený,“ dodal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že jeho krajina každým dňom navyšuje prerušené dodávky elektriny, avšak poznamenal, že v metropole Kyjev i niekoľkých ďalších regiónoch pretrvávajú problémy.

10:34 Medzinárodný výbor Červeného kríža (MVČK) vo štvrtok oznámil, že mu bol nedávno umožnený prístup k ukrajinským a ruským vojnovým zajatcom. Doteraz boli jeho návštevy v zajateckých táboroch veľmi obmedzené a sporadické.

„Minulý týždeň uskutočnil MVČK dvojdňovú návštevu u ukrajinských vojnových zajatcov. Tento týždeň sa uskutoční ďalšia návšteva. V tom istom období sa uskutočnili aj návštevy ruských vojnových zajatcov. Do konca mesiaca sú naplánované ešte ďalšie návštevy,“ uvádza sa vo vyhlásení MVČK. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

MVČK spresnil, že tieto návštevy umožnili tímom MVČK skontrolovať stav zajatcov a ich prípadnú liečbu a informovať následne ich príbuzných. Delegáti MVČK tiež zajatcom porozdávali rôzne veci – najmä knihy, hygienické potreby, prikrývky a teplé oblečenie.

9:58 Pre podozrenie z korupcie zadržali v Moskve predstaviteľa leteckej spoločnosti ruského ministerstva obrany, ktorá údajne pomáha pri preprave žoldnierov naverbovaných do súkromnej vojenskej spoločnosti známej ako Vagnerova skupina.

Ako s odvolaním sa na investigatívny web The Insider vo štvrtok spresnila britská stanica BBC, správa o zadržaní zástupcu vedúceho spoločnosti 223. letecký oddiel Jurija Butusova sa objavila v stredu. Butusova zadržali pre podozrenie z korupcie a bol na dva mesiace vzatý do väzby.

Spoločnosť 223. letecký oddiel patrí do siete letiek ruského ministerstva obrany, ktorá pokrýva Blízky východ a Afriku. Okrem iného sa venovala i preprave vagnerovcov z Ruska do Sýrie, Sudánu, Líbye a Stredoafrickej republiky, napísal web The Insider, ktorý je v Rusku označený za nežiaducu organizáciu a figuruje v registri tzv. zahraničných agentov.

9:25 Rusko vo štvrtok oznámilo, že jeho vojaci sa zúčastňujú na taktických cvičeniach v Bielorusku. TASR správu prevzala z agentúry Reuters, ktorá v tejto súvislosti pripomenula obavy, že by sa Bielorusko pod tlakom Moskvy mohlo začať viac angažovať vo vojne na Ukrajine.

Ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení uviedlo, že „vojaci Západného vojenského okruhu… pokračujú v intenzívnom bojovom výcviku na strelniciach ozbrojených síl Bieloruskej republiky“. Rezort obrany v Moskve dodal, že „bojové výcvikové akcie sa konajú počas dňa i noci“.

„Vojaci strieľajú zo všetkých druhov ručných zbraní aj z mínometov, zdokonaľujú svoje zručnosti v riadení bojových vozidiel, absolvujú psychologické kurzy zamerané na zvládanie prekážok, študujú taktickú medicínu a ďalšie odbory,“ priblížilo ruské ministerstvo.

9:10 Loď ruskej Čiernomorskej flotily nad morom pri Sevastopole na anektovanom Kryme zostrelila dron, oznámila agentúra TASS s odvolaním sa na gubernátora Michaila Razvožajeva. V samotnom Sevastopole, ktorý je hlavnou základňou ruského námorníctva v Čiernom mori, tajná služba FSB zadržala dvoch miestnych obyvateľov kvôli podozreniu z vyzvedačstva pre Ukrajinu.

Zadržaní odovzdávali údaje o tom, kde sa nachádzajú objekty ministerstva obrany a tajnej služby, tvrdí FSB. Obaja majú ruské občianstvo a sú podľa TASS podozriví z vlastizrady.

Rusko anektovalo ukrajinský polostrov v rozpore s medzinárodným právom na jar 2014. Sevastopoľ už niekoľkokrát čelil útokom dronov, pripisovaným Ukrajine, ktorá sa k nim ale oficiálne neprihlásila. Naposledy sa tak podľa TASS stalo 6. decembra, keď gubernátorov úrad informoval o zostrelení dvoch bezpilotných lietadiel.

Zrejme najvážnejší útok na ruskú základňu sa odohral na konci októbra. V reakcii Moskva odstúpila od dohody umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov, ale zakrátko sa k dohode vrátila, keď sa ukázalo, že funguje aj bez Ruska.

8:33 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj serveru Politico povedal, že verí v mier v budúcom roku.

Zelenskyj, ktorého server Politico označil za najvplyvnejšieho človeka v Európe, pri tejto príležitosti vyjadril nádej, že mier sa podarí dosiahnuť už v budúcom roku. „Verím, že Ukrajinci budú najvplyvnejší aj budúci rok, ale už v časoch mieru,“ povedal Zelenskyj vo vopred natočenom videu. „Ukrajinská armáda, ktorá nás všetkých chráni na svojich bojiskách, je jednotka,“ dodal a poďakoval „všetkým našim priateľom v Európe, ktorí nám pomáhajú udržiavať stabilitu“ a „pomáhajú miliónom ľudí prežiť túto hroznú dobu“.

8:30 Ukrajinská armáda za uplynulých 24 hodín odrazila ruské útoky pri 15 obciach v Doneckej, Luhanskej a Charkovskej oblasti na východe krajiny, uvádza ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Vo zvodke je opäť zmienený Bachmut, kde sa v poslednom čase odohrávajú najtvrdšie boje.

8:25 Americký inštitút pre štúdium vojny (ISW) sa domnieva, že ciele ruského prezidenta Vladimira Putina na Ukrajine sú „stále jasne imperialistické a maximalistické“. ISW dospel k tomuto záveru na základe analýzy prejavu, ktorý Putin predniesol na stredajšom zasadnutí rady pre ľudské práva pôsobiacej pri jeho prezidentskej kancelárii.

Vladimir Putin Čítajte viac ISW: Putinove ciele sú stále imperialistické a maximalistické

7:15 Ruskí okupanti v Luhanskej oblasti vyháňajú hospitalizovaných civilistov z tamojších nemocníc pred dokončením liečby, aby mali miesto pre zranených ruských vojakov. S odkazom na Národné centrum odporu ukrajinskej armády to napísal The Kyiv Independent.

6:50 Riziko, že ruský prezident Vladimir Putin použije vo vojne na Ukrajine jadrovú zbraň, sa v reakcii na medzinárodný tlak znížilo. V dnes zverejnenom rozhovore to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz. Brutalita, s ktorou vojna pokračuje, sa podľa neho nijako nezmenšila.

Rozhovor pre médiá zo skupiny Funke kancelár Scholz poskytol pri príležitosti prvého výročia vzniku koaličnej vlády sociálnych demokratov (SPD), slobodných demokratov (FDP) a Zelených, ktoré pripadá práve na dnešok.

„Rusko prestalo hroziť použitím jadrových zbraní. Ide o reakciu na medzinárodné spoločenstvo, ktoré mu dalo najavo svoje red lines (červené línie),“ uviedol Scholz.

6:35 Spojené štáty odsúdili akékoľvek „ľahkovážne“ výroky o jadrových zbraniach po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že Rusko by použilo jadrové zbrane len ako reakciu na nepriateľský útok.

Putin na zasadnutí poradnej prezidentskej rady pre ľudské práva povedal, že vojenská stratégia Ruska určuje použitie jadrových zbraní ako reakciu na útok. „Znamená to, že ak bude proti nám podniknutý útok, my udrieme späť,“ citovala ho agentúra DPA. Rusko podľa šéfa Kremľa vníma svoje zbrane ako „ochranu“.

Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price odmietol priamo komentovať Putinove výroky, ale povedal: „Myslíme si, že akékoľvek ľahkovážne reči o jadrových zbraniach sú absolútne nezodpovedné.“

Price povedal, že jadrové veľmoci na celom svete, vrátane Číny, Indie, Spojených štátov i samotného Ruska, majú od studenej vojny jasno v tom, že „jadrová vojna sa nikdy nesmie viesť a nikdy sa nedá vyhrať“.

6:10 Rusko sa bude snažiť získať v Iráne ďalšie bezpilotné prostriedky a rakety. Myslia si to diplomati, s ktorými hovorila agentúra AP. Podľa analytikov totiž Rusko vyčerpáva zásoby dronov, ktoré mu Teherán dodal v letných mesiacoch. Tieto zbrane ruská armáda využíva napríklad pre útoky na civilnú a energetickú infraštruktúru na Ukrajine.

Podľa nemenovaného amerického predstaviteľa sa zvyšujú obavy z toho, že sa Rusko bude snažiť získať v Iráne popri bezpilotných prostriedkoch aj ďalšie zbrane. Ide napríklad o rakety proti pozemným cieľom.

Podľa diplomata, ktorý pôsobí pri OSN, sa Irán chystá predať Rusku stovky nových dronov a rakiet. Podľa neho tak Teherán koná v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015, ktorá zakazuje Iránu predávať do zahraničia rozvinuté vojenské technológie. Rezolúciu by kúpou zbraní porušovalo aj Rusko. Podľa diplomata dodávky sa ešte nezačali, ale sú už objednané.

Bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby tvrdí, že USA zaznamenávajú neustále dodávky iránskych bezpilotných prostriedkov do Ruska. Podľa britského ministerstva obrany je však pravdepodobné, že Rusko vyčerpalo zásoby dronov dodaných v lete. Západné krajiny tvrdia, že Moskva použila v Ukrajine stovky iránskych bezpilotných prostriedkov, čo ale Rusko nekomentuje.

Obavy panujú aj ohľadom dodávok iránskych balistických rakiet. Podľa viacerých expertov však Irán zatiaľ tieto zbrane Rusku nedodal. „Teraz nemáme žiadnu informáciu k informáciám ohľadom dodávok balistických striel,“ uviedol hovorca amerického ministerstva zahraničia Ned Price.

Rakety a drony Rusko používa vo veľkom množstve v posledných týždňoch pri útokoch na energetické siete a zariadenia na Ukrajine.

© Autorské práva vyhradené

285 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine