290. deň: Štáty EÚ sa zhodli na pôžičke 18 miliárd eur pre Ukrajinu na budúci rok

Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Návrh prijala Rada EÚ písomným postupom a predloží ho Európskemu parlamentu, ktorý by ho mohol prijať už budúci týždeň.

, , , 10.12.2022 07:30, aktualizované: 23:05
Rusko, Ukrajina, vojna, vojak, Cherson Foto: ,
Ukrajinský vojak vo štvrtok 8. decembra 2022 hliadkuje v oblasti pri Antonovskom moste, ktorý zničili ruské sily po stiahnutí sa z ukrajinského Chersonu.
debata (259)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje 290. deň
  • Rada EÚ schválila pomoc Ukrajine za 18 miliárd eur
  • Odesa je po ruských útokoch dronmi bez elektriny
  • Bielorusko povolilo vývoz obilia z Ukrajiny cez svoje územie
  • Putin je sklamaný z vyhlásení Merkelovej o Ukrajine
  • Blinken: Americko-poľské partnerstvo je silné a efektívne
  • Šmyhaľ: Útoky poškodili všetky ukrajinské tepelné a vodné elektrárne
  • Johnson: Väčšia podpora Kyjeva môže pomôcť ukončiť vojnu už v roku 2023
  • Prieskum: Viac ako polovica Čechov už nesúhlasí s vládnou pomocou Ukrajine

VIDEO: Ruský Aligátor na nebi? Ukrajinci ho zostrelili.

Miestni obyvatelia sa v stredu 7. decembra 2022...
Miestny obyvateľ opúšťa svoj dom po tom, čo...
+8Horiaci bytový dom po ruskom ostreľovaní v...

23:05 Po ruských náletoch iránskymi dronmi je v ukrajinskom prístavnom meste Odesa a jej okolí 1,5 milióna ľudí bez prúdu. Vo svojom pravidelnom večernom videu to uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. K elektrickej sieti je pripojená len kritická infraštruktúra a situácia je veľmi ťažká, vyhlásil. Úrady varujú, že výpadky potrvajú dlho, a navrhli ľuďom odchod z oblasti.

V noci na sobotu letelo na Odesu 15 bezpilotných lietadiel iránskej výroby, ukrajinskej armáde sa ich podarilo desať zostreliť, uviedol Zelenskyj. O rovnakom útoku ráno informovalo ukrajinské letectvo. Podľa Zelenského je to „zámerná šikana a snaha priviesť mesto ku katastrofe“.

Technici sa pokúšajú poškodenú energetickú infraštruktúru opraviť, ale pravdepodobne to potrvá dlhšie ako po predchádzajúcich útokoch, upozornili úrady podľa serveru Ukrajinska pravda.

22:30 Rusko odmietlo prepustiť spolu s americkou basketbalistkou Brittney Grinerovou aj bývalého amerického vojaka Paula Whelana, ak by v rámci výmeny väzňov nebol prepustený bývalý dôstojník ruskej tajnej služby FSB Vadim Krasikov. Ten bol vlani v Nemecku odsúdený na doživotné väzenie za vraždu Čečenca s gruzínskym občianstvom v roku 2019 v centre Berlína. S odvolaním sa na nemenovaných amerických činiteľov o tom píše web televízie CNN.

Spojené štáty podľa týchto zdrojov Rusku ponúkli výmenou za Whelana niekoľko iných v USA väznených Rusov, čo však Moskva odmietla. Vo štvrtok USA a Rusko nakoniec po mesiacoch vyjednávania vymenili Grinerovú za ruského obchodníka so zbraňami Viktora Buta.

21:15 Ukrajinské ministerstvo obrany zverejnilo snímky ruského protiraketového systému Buk-M3 pri ukrajinskej obci Vesele.

20:00 Hlavný informačný a politický časopis Rakúska Profil označil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za osobnosť roka, informoval spravodajský server Nexta.

18:50 Rada Európskej únie schválila v sobotu finančnú pomoc pre Ukrajinu vo výške 18 miliárd eur. Návrh prijala Rada EÚ písomným postupom a predloží ho Európskemu parlamentu, ktorý by ho mohol prijať už budúci týždeň.

Tento balík prináša štrukturálne riešenie na finančnú podporu Ukrajiny v roku 2023.

Suma, ktorá sa má Ukrajine požičať budúci rok, predstavuje 18 miliárd eur vo forme úverov s desaťročným odkladom. Členské štáty pritom pokryjú prevažnú časť úrokových nákladov z vonkajších pripísaných príjmov. Záruky za tieto výpožičky sa poskytnú buď z rozpočtu EÚ alebo ich poskytnú členské štáty.

Agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z EÚ poukazuje na to, že rozhodnutie bolo prijaté bez súhlasu Maďarska.

17:55 Ruský obchodník so zbraňami Viktor But, ktorý vo štvrtok opustil americké väzenie výmenou za prepustenie americkej basketbalistky Brittney Grinerovej z ruskej trestaneckej kolónie, vyhlásil, že je hrdý na ruského prezidenta Vladimira Putina a že podporuje ruskú ofenzívu na Ukrajine. Uviedol to v rozhovore s ruskou štátnou televíziou RT.

„Som hrdý na to, že som Rus a že náš prezident je Putin,“ povedal But. Tiež poznamenal, že „plne“ podporuje aktivity Kremľa na Ukrajine. „Keby som mal možnosť a potrebné schopnosti, išiel by som dobrovoľne (bojovať na Ukrajinu),“ povedal a dodal, že „nechápe“, prečo sa masívna ruská ofenzíva neuskutočnila už v roku 2014.

Päťdesiatpäťročný But strávil v americkej väznici takmer 15 rokov. Svojho času bol ako pašerák zbraní jedným z najhľadanejších mužov sveta. Pre jeho ochotu vyzbrojiť takmer kohokoľvek vrátane štátov alebo povstaleckých skupín v Afrike, Ázii či Južnej Amerike si vyslúžil prezývku „obchodník so smrťou“.

17:30 Ruské dronové útoky na energetické zariadenia v juhoukrajinskom meste Odesa spôsobili, že bez elektriny zostala v sobotu celá tamojšia infraštruktúra s výnimkou kritickej, medzi ktorú patria nemocnice či pôrodnice. Informujú o tom agentúry Reuters a AFP s odvolaním sa na lokálnych predstaviteľov.

„Vzhľadom na rozsah škôd boli všetci odberatelia v Odese – okrem kritickej infraštruktúry – odpojení od elektriny,“ uviedol na Facebooku starosta Odesy Hennadij Truchanov.

Gubernátor Odeskej oblasti Maxym Marčenko na platforme Telegram napísal, že Moskva použila počas útokov v noci z piatka na sobotu tzv. kamikadze drony, ktoré namiesto vypaľovania munície vlietavajú do svojich cieľov. Priblížil, že dva takéto drony zostrelila nad Čiernym morom ukrajinská protivzdušná obrana.

„V dôsledku útoku nie je elektrina v takmer žiadnom okrese či komunite v našom regióne,“ uviedol Marčenko. Zástupca šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko uviedol, že „situácia zostáva ťažká, ale je pod kontrolou“.

16:25 Bulharsko po prvý raz od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytne Kyjevu vojenskú pomoc. Dodávku najmä ľahkých zbraní a munície v piatok schválil bulharský parlament, informovala ruskojazyčná verzia stanice BBC. Za podporu na Twitteri poďakoval ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Kompletný zoznam schválenej vojenskej pomoci je tajný, ale základom dodávky sú ručné zbrane a munícia, uviedli pred hlasovaním poslanci. Bulharsko už skôr súhlasilo s opravou ukrajinskej vojenskej techniky vo svojich fabrikách, ale odmietlo posielať zbrane priamo, pripomína Reuters.

Súčasťou balíka nie sú protilietadlové raketové systémy a stíhacie lietadlá, o ktoré Kyjev žiadal. Bulharské ministerstvo obrany to vysvetlilo tým, že ich potrebuje pre vlastnú obranyschopnosť, píše BBC.

„Počet krajín, ktoré poskytujú bezpečnostnú pomoc Ukrajine, sa rozšíril o ďalšieho významného partnera. Ďakujem bulharskému parlamentu za jeho historické hlasovanie o poskytnutí prvého balíka vojenskej pomoci. Čoskoro príde, aby posilnil našu armádu a priblížil nás víťazstvo,“ napísal Kuleba.

Bulharsko, Maďarsko a Rakúsko predstavujú posledné krajiny EÚ, ktoré Ukrajincom oficiálne zbrane neposkytovali. Podľa miestnych médií však Bulharsko, ktoré má tradične silný obranný priemysel, napriek tomu patrí k najväčším dodávateľom zbraní na Ukrajinu. Deje sa tak údajne cez sprostredkovateľov a s tichým súhlasom bulharských úradov.

Ukrajinská stíhačka typu Su-25 Čítajte viac Bulharsko kopíruje Orbána. V dodávkach zbraní Ukrajine sa už pohlo, ale ako slimák

16:00 Ukrajina nemôže dosiahnuť mier „zložením zbraní“, vyhlásila v sobotu v nórskom Osle Oleksandra Matvijčuková, riaditeľka ukrajinskej ľudskoprávnej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), na slávnostnej ceremónii odovzdávania Nobelovej ceny za mier za rok 2022.

nobelova cena za mier Čítajte viac V Nórsku odovzdali Nobelove ceny za mier

15:45 Ruské bombardovanie oslobodených častí Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny za uplynulý deň zabilo dvoch civilistov a ďalších ôsmich zranilo. V sobotu to na komunikačnej platforme Telegram uviedol gubernátor oblasti Jaroslav Januševyč. Dodal, že ruské sily oblasť počas uplynulého dňa bombardovali 51-krát s použitím delostrelectva, raketometov a mínometov. Útoky podľa neho poškodili obytné časti mesta Cherson, zdravotnícke zariadenie, obchody, kaviarne, priemyselný závod a sklady. Informuje o tom web Kyiv Independent.

14:20 Bývalý britský premiér Boris Johnson apeloval na západné krajiny, aby naliehavo zvážili, akú ďalšiu podporu môžu poskytnúť Ukrajine, aby pomohli ruskú ofenzívu ukončiť už budúci rok, a nie až v roku 2024 či 2025.

Johnson, ktorého ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil za kľúčového spojenca Kyjeva, v článku pre noviny The Wall Street Journal uviedol, že ukončenie vojny je „v záujme všetkých, vrátane Ruska“. Poznamenal, že hoci sú značné finančné záväzky voči Ukrajine náročné v čase rozpočtových obmedzení, „čas sú peniaze“, a čím dlhšie bude vojna trvať, tým viac budú musieť krajiny vynaložiť na vojenskú podporu Kyjeva.

„Je načase sa naliehavo pozrieť na to, čo ešte môže Západ urobiť, aby pomohol Ukrajincom dosiahnuť ich vojenské ciele, alebo aby minimálne vyhnal Rusov zo všetkých (ukrajinských) území, ktoré tento rok napadli,“ zdôraznil Johnson. Jedine potom sa podľa jeho slov môžu začať rokovania o budúcnosti.

14:00 Ruské sily zničili východoukrajinské mesto Bachmut v Doneckej oblasti, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Situácia je podľa neho „veľmi ťažká“ vo viacerých mestách na frontovej línii v Donbase. Konkrétne vymenoval práve Bachmut, ale aj Soledar, Marjinku a Kreminnu.

zelenskyj Čítajte viac Ruské sily zničili východoukrajinské mesto Bachmut, uviedol Zelenskyj

13:15 Predseda Štátnej dumy – dolnej komory ruského parlamentu – Viačeslav Volodin v sobotu obvinil Francúzsko a Nemecko zo zlyhania mierového plánu na východe Ukrajiny. Žiadal tiež, aby tieto dve krajiny vyplatili obyvateľom tejto časti Ukrajiny odškodné.

„Nemecko a Francúzsko musia zaplatiť reparácie obyvateľom Donbasu,“ vyhlásil Volodin v aplikácii Telegram. Súčasná situácia na Ukrajine je podľa neho „výsledkom lživých politík“ predstaviteľov týchto dvoch štátov.

Volodin tiež Berlín a Paríž obvinil, že počas ukrajinských protestov v roku 2014 chceli na Ukrajine zvrhnúť vládu po zámienkou „pokojného odovzdania moci“. Podľa jeho vyjadrenia Nemecko ani Francúzsko neplánovali dodržať mierový plán, ktorý spolu s ukrajinskými a ruskými predstaviteľmi podpísali v bieloruskej metropole Minsk.

12:30 Rusku zrejme dochádzajú zásoby rakiet Iskander a Moskva sa preto usiluje o ďalšie dodávky zbraní z Iránu, uvádza britské ministerstvo obrany. Podľa Bieleho domu medzi Moskvou a Teheránom vzniká plnohodnotné vojenské partnerstvo. Washington sa domnieva, že Rusko dodá Iránu bojové lietadlá či systémy protivzdušnej obrany. Ruský vyslanec pri OSN Vasilij Nebenzia uviedol, že ruský obranný priemysel nepotrebuje pomoc zo zahraničia.

rusko rakety cvičenie Čítajte viac Rusom dochádzajú Iskandery, chcú viac zbraní z Iránu, tvrdí Londýn

11:50 Ruská armáda na Ukrajine podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl za uplynulý deň stratila ďalších 370 vojakov. Od začiatku vojny tak na Ukrajine podľa Kyjiva padlo už 93 760 ruských vojakov. Ukrajinský generálny štáb ďalej na Facebooku uviedol, že za uplynulých 24 hodín Rusi stratili tri tanky, päť obrnených bojových vozidiel a jeden delostrelecký systém. Od začiatku invázie na Ukrajinu tak ruská armáda prišla o 2 940 tankov, 5 917 obrnených bojových vozidiel a 1 927 delostre­leckých systémov. Za uplynulý deň ruské sily utrpeli najväčšie straty v oblasti miest Bachmut a Lyman.

11:30 Austrália uvalí sankcie na Rusko a Irán za to, že „neslýchaným“ spôsobom porušujú ľudské práva, oznámila austrálska ministerka zahraničných vecí Penny Wongová.

Austrália plánuje uvaliť sankcie na 13 jednotlivcov a dve organizácie vrátane iránskej mravnostnej polície a tamojšej polovojenskej organizácie Basídž, rovnako ako na šesť Iráncov, ktorí boli zapojení do potláčania iránskych protestov. Tie v krajine vypukli v septembri po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela vo väzbe po tom, čo ju polícia zatkla za nedodržanie pravidiel obliekania.

Ďalšími sankcionovaným osobami sú siedmi Rusi, ktorí boli zapojení do plánovania vraždy ruského opozičného politika a kritika Kremľa Alexeja Navaľného, dodala Wongová.

Sankcie za porušovanie ľudských práv v piatok uvalila na Rusko a Irán aj Kanada.

10:15 Na juhu Ukrajiny v noci na sobotu Rusi útočili aj pomocou iránskych dronov. Desať bezpilotných lietadiel typu Šahíd-136, ktoré Moskva používa na útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a ďalšie civilné ciele, sa podarilo zostreliť nad Chersonskou, Mykolajivskou a Odeskou oblasťou, napísalo ukrajinské letectvo na Facebooku.

Intenzívne ostreľovanie zažili aj mestá Nikopoľ a Marhanec. Podľa šéfa Dnepropetrovskej oblasti Valentyna Rezničenka utrpeli zranenia štyria starší ľudia. Dvoch ošetrili na mieste, dvoch odviezli do nemocnice. V meste Nikopoľ bolo poškodených 11 rezidenčných bu­dov.

9:40 Obyvatelia Ukrajiny musia počas zimných mesiacov očakávať výpadky energie, keďže mnohé ukrajinské elektrárne sú v dôsledku ruských útokov poškodené, vyhlásil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Hoci je podľa Šmyhaľa situácia v súčasnosti pod kontrolou, dodal, že „poškodené sú všetky tepelné a vodné elektrárne v krajine“.

Premiér tiež uviedol, že útoky poškodili aj približne 40 percent ukrajinskej vysokonapäťovej rozvodnej siete, preto sú „na väčšine územia Ukrajiny stále značné obmedzenia dodávok elektriny“.

lavnou prioritou ukrajinskej vlády bude podľa Šmyhaľových slov elektrina pre kritickú infraštruktúru vrátane zdravotníctva, kúrenia a dodávok vody. Vláda sa bude ďalej sústrediť na vojenskú infraštruktúru, následne na prístup k elektrine pre kľúčové podniky a až na štvrtom mieste sú dodávky energie pre civilné obyvateľstvo.

8:42 Bielorusko umožní cez svoje územie transport ukrajinského obilia určeného na export tak, aby mohlo byť vyvážané do sveta z litovských prístavov. Minsk si pritom nekladie žiadne predbežné podmienky.

Oznámil to v piatok v New Yorku generálny tajomník OSN António Guterres po stretnutí s námestníkom bieloruského ministra zahraničných vecí Juryjom Ambrazevičom.

Ambrazevič zároveň zopakoval prosbu svojej vlády, aby Bielorusko mohlo vyvážať hnojivá, na ktoré sa teraz vzťahujú sankcie, povedal vo vyhlásení hovorca OSN Stéphane Dujarric.

8:00 Ruský prezident Vladimir Putin stále hovorí o vyjednávaní s Ukrajinou, avšak nejde mu o mier, ale o to, aby Ukrajinu očiernil v očiach jej západných stúpencov, uviedol vo svojej analýze americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Podľa inštitútu sa šéf Kremľa snaží vykresliť Kyjev ako neochotný ku kompromisu alebo aj neschopný zapojiť sa do vážnych rokovaní.

„Dohoda o prímerí, ku ktorej by došlo v skorej dobe a ktorá by umožnila, aby si ruské sily mohli cez zimu oddýchnuť a preskupiť sa, je však krajne nepravdepodobná,“ napísal americký inštitút. Rokovania o prímerí si vyžadujú čas a pozície Ukrajiny a Ruska sú veľmi vzdialené. Je nemožné si predstaviť, že by takéto prímerie bolo odsúhlasené v najbližších mesiacoch, dodal ISW.

7:45 Ukrajina za posledných 24 hodín odrazila ruské útoky blízko 13 obcí na východe krajiny, informoval ráno ukrajinský generálny štáb. Ruská armáda odpálila za uplynulý deň päť rakiet, podnikla 20 náletov a rovnako 80 útokov zo salvových raketometov. Ukrajinské sily potom zasiahli štyri ruské kontrolné body a päť oblastí, v ktorých sa nachádzali ruské jednotky, zbrane a vojenské vybavenie, dodala ukrajinská armáda.

7:30 Partnerstvo Spojených štátov a Poľska nebolo nikdy dôležitejšie a efektívnejšie ako teraz. Vyhlásil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken na stretnutí so svojím poľským rezortným kolegom Zbigniewom Rauom, informuje tlačová agentúra PAP.

Blinken sa s Rauom stretol vo Washingtone. Témou ich rokovania bola okrem iného invázia Ruska na Ukrajinu a ďalšia podpora Kyjeva.„Vďaka poľskému vodcovstvu stojíme pevne pri podporovaní Ukrajiny vo svetle ruskej agresie, ktoré súvisí s bezpečnostnou, ekonomickou a humanitárnou pomocou,“ uviedol Blinken.

Rau uviedol, že pri predchádzajúcom stretnutí s Blinkenom neočakával, že Rusko napadne Ukrajinu. „Napriek tomu, keď nastala táto tragická udalosť, sme ako spojenci a členovia NATO reagovali pevne, húževnato a odhodlane, aby sme bránili nášho partnera,“ vyhlásil Rau.

Obaja ministri sa počas rokovania zhodli, že v súčasnosti je prioritou vzdušná obrana Ukrajiny. „Blinken vyjadril obavy v súvislosti s ďalšou vlnou utečencov z Ukrajiny a v tomto kontexte sme diskutovali aj o problematike bezpečného neba nad Ukrajinou,“ uviedol šéf poľskej diplomacie.

Rau znovu zopakoval postoj Poľska, že rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom sa môžu začať až po vyhnaní ruských vojakov z Ukrajiny.

„Tento postoj presadzujeme medzi spojencami z NATO. Väčšina krajín z východného krídla nás podporuje a nikto z účastníkov dialógu v USA nenaznačil inú alternatívu k tejto pozícii,“ povedal.

Šéf poľskej diplomacie dodal, že rokovania s Blinkenom sa týkali aj „súčasnej a budúcej“ prítomnosti amerických vojakov v krajinách východného krídla NATO. Zvýšenie ich počtu v Poľsku pritom podľa jeho slov nemožno vylúčiť.

259 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy