Vojna na Ukrajine prinútila niektorých Rusov k výcviku s kalašnikovom

Spojené štáty a Západ odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu ako zničujúcu postimperiálnu lúpež územia, ale v Rusku sa niektorí Rusi pozerajú odlišne na to, čo Kremeľ nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“.

Ruský prezident Vladimir Putin považuje konflikt za zlomový moment, keď sa Rusko po desiatky rokov ponižovania od rozpadu Sovietskeho zväzu konečne postavilo arogantnej nadvláde Západu. Rusko podľa Putina bráni Rusov na Ukrajine proti dekadentnému Západu, ktorý sa chce zmocniť ohromného prírodného bohatstva v Rusku a vyhladiť ruskú civilizáciu. Západ takéto sprisahanie popiera.

Vzostup vlastenectva medzi Rusmi je taký, že vedie niektorých civilistov, ako je tridsaťjedenročný Vladimir k tomu, že sa prihlásili do kurzu vojny v mestskom prostredí. Vedie ho Iľja Šadrikov, ktorý býval kapitánom pri elitnej jednotke Alfa špeciálnych síl ruskej tajnej služby FSB.

„Cvičíme sa v mestskom vojenstve, čo by pre nás civilistov, ktorí neslúžili v armáde, mohlo byť veľmi užitočné, ak by sme museli brániť naše domovy alebo keby nás poslali na front brániť našu vlasť,“ vysvetľuje Vladimir, potí sa v nepriestrelnej veste a v prilbe. Predtým absolvoval 45-minútovú lekciu s kalašnikovom. „Potrebujeme vyhrať,“ zdôraznil. Svoje priezvisko neprezradil.

Rusko ani Ukrajina neuvádzajú svoje straty, ale po odhade amerických vojakov už desiatky tisíc vojakov na oboch stranách boli zabité či zranené. Neznámy je aj počet civilných obetí.

Prieskumy verejnej mienky – hoci môžu panovať pochybnosti o ich presnosti v čase vojny – ukazujú, že jasná väčšina Rusov podporuje vojnu a že Putinova obľuba je vyššia ako pred vojnou. Aktuálne sa pohybuje okolo 80 percent.

Veľa mladých Rusov, najmä vo veľkých mestách, prejavuje oveľa menej nadšenia a aj dôvery v štátne televízie, ktoré sú hlavným komunikačným kanálom pre šírenie kremeľskej interpretácie konfliktu. Desaťtisíce, ak nie státisíce Rusov opustili Rusko, aby sa vyhli povolaniu do bojov na Ukrajine. Objavili sa skupiny matiek kritizujúcich vojnu a Putina.

Šadrikov klub Jaropolk v Krasnogorsku je dôkazom, že po rokoch sklamania a dezilúzie po rozpade Sovietskeho zväzu opäť ožilo ruské bojachtivé vlastenectvo. Klub, pomenovaný po slovanskom bohu jari a zvonku pomaľovaný vo farbách ruskej trikolóry, je vo vnútri vyzdobený plagátmi a detskými kresbami na podporu vojny. Jedna detská kresba zachytáva, ako sa ruský medveď preťahuje s americkým strýkom Samom a Európskou úniou o Ukrajinu. Vstup do telocvične zdobí obrovský Putinov portrét. Videá v klube ukazujú výcvikové lekcie za sprievodu populárnej piesne, v ktorej znejú verše: „Bojte sa, my Rusi prichádzame.“

Šadrikov v maskovacej uniforme ukazuje civilistom, ako správne držať útočné pušky AK-74 a AK-103, ako útočiť v skupine dvoch či troch vojakov, ako sa stiahnuť so zraneným kolegom pod paľbou a ako zajať nepriateľa.

Pre Šadrikova, ktorý za svoju službu pri špeciálnych jednotkách bol vyznamenaný medailou za hrdinstvo, je klub, ktorý založil v roku 2011, miestom, ktoré pomáha zomknúť ruskú spoločnosť proti vnútornému a vonkajšiemu nepriateľovi.

„Tu sa nehráme s hračkami. Keď sa okolo Ruska kopia temné mračná, Rusi sa zjednocujú,“ povedal agentúre Reuters.

Jednotka Alfa, založená ako súčasť KGB v roku 1974, patrí k najelitnejším špeciálnym silám. V minulosti bola nasadená v Afganistane, Čečensku, na Blízkom východe a pri rôznych krízach so zajatím rukojemníkov. Klub Jaropolk vyberá na novoročné darčeky vojakom na fronte a ženské členky im píšu listy. V telocvični sa síce práve nestrieľa „ostrými“, ale visí tu ako terče portréty vodcu nacistického Nemecka Adolfa Hitlera. Iné výcvikové lekcie sa týkajú orientácie a navigácie či poskytovania prvej pomoci.

Rusko prezentuje konflikt na Ukrajine ako pokus zničiť neonacistov prenasledujúcich podľa Moskvy ruskojazyčné obyvateľstvo. Ukrajina akékoľvek prenasledovanie popiera. Podľa Západu sú ruské tvrdenia nepravdivé a neospravedlňujú vpád do susednej krajiny.

„Prišla som sem, pretože to veľmi súvisí so špeciálnou operáciou – a nie je jasné, čo sa ešte stane,“ vraví tridsiatnička Xenija, lapajúca po tréningu po dychu. „(Ruská) spoločnosť je teraz zomknutejšia a pevnejšia, ako sa zrejme vždy stáva za ťažkých čias,“ dodala.