Erdogan povedal, že jeho krajina sa nebude nečinne prizerať, pokiaľ sa Grécko neupokojí ohľadom svojej vojenskej prítomnosti na ostrovoch v Egejskom mori. Ide o ďalšiu Erdoganovu ostrú rétoriku voči Grécku, ktorých dlhodobé spory sa podobne vyhrotili začiatkom septembra.
„Začali sme vyrábať naše vlastné balistické strely… Samozrejme, že z nich majú Gréci strach,“ povedal Erdogan v nedeľu v severotureckom meste Samsun. „Keď sa povie Tayfun, Gréci majú strach a hovoria: ‚(Tie strely) zasiahnu Atény‘. Áno, samozrejme že zasiahnu,“ dodal Erdogan s odkazom na balistickú strelu krátkeho doletu, ktorú jeho krajina otestovala v októbri.
Dopadla do Čierneho mora do vzdialenosti asi 560 kilometrov, čo je asi dvojnásobok doletu súčasného tureckého arzenálu, uviedol server Politico. Erdogan tiež vyhlásil, že Turecko nebude nečinne sedieť, pokiaľ sa Atény „neupokojia“ a pokiaľ budú kupovať zbrane, okrem iného z Ameriky, pre ostrovy v Egejskom mori.
„Je neprijateľné a všeobecne odsúdeniahodné, aby spojenecká krajina, člen NATO, hrozila Grécku raketovým útokom,“ povedal dnes minister Dendias pri príchode do Bruselu na schôdzku ministrov zahraničných vecí EÚ. „Tento ‚severokórejský‘ prístup sa nemôže a nesmie dostať do Severoatlantickej aliancie,“ dodal Dendias.
Grécko aj Turecko sú členmi NATO, ale ani v tejto aliancii nedokázali prekonať vzájomnú historickú nevraživosť. Niektoré grécke ostrovy v Egejskom mori sú veľmi blízko Turecka a obe krajiny sa dlhodobo vzájomne obviňujú z narušovania priestoru a porušovania medzinárodného práva, Turecko tiež kritizuje Atény za vojenskú prítomnosť na ostrovoch. Vzťahy krajín zhoršuje aj migrácia z Turecka do Grécka a prieskum ťažby vo východnom Stredomorí, okrem iného v oblasti Cypru, rozdeleného na grécku a tureckú časť.
Ďalšia Ukrajina?
Erdogan ostro vystupňoval rétoriku v súvislosti so sporom okolo ostrovov v Egejskom mori začiatkom septembra, keď vyhlásil, že Turecko môže „prísť náhle, pokojne v noci“. Neskôr uviedol, že Grécko sa Turecku nevyrovná politicky, ekonomicky ani vojensky. Túto agresívnu rétoriku vtedy okrem Atén kritizovala aj EÚ.
Grécke ministerstvo zahraničia vtedy okrem iného zaslalo listy do NATO, OSN aj EÚ, kde sa na Erdoganove výroky sťažovalo a žiadalo ich jasné odsúdenie. „Keď to neurobíme včas, alebo podceníme vážnosť problému, riskujeme, že budeme svedkami situácie podobnej tej, ktorá sa teraz odohráva v inej časti nášho kontinentu,“ napísal Dendias v listoch, podľa serveru Politico s odkazom na ruskú inváziu na Ukrajine.
Ankara požiadavku demilitarizácie ostrovov opiera o mierovú zmluvu z Lausanne z roku 1923, v ktorej boli niektoré ostrovy vo východnej časti Egejského mora vyhlásené za demilitarizovanú zónu. Grécko tvrdí, že príslušnú časť z Lausanneskej zmluvy zrušila medzinárodná dohoda z Montreaux z roku 1936 upravujúca režim preplávania vojnových lodí úžinami Bospor a Dardanely.
Minulý týždeň aj turecký minister zahraničia Mevlüt Çavuşoglu pohrozil Grécku, že Ankara "prijme potrebné opatrenia, legálne aj pozemné, pokiaľ Atény neprestanú s vyzbrojovaním ostrovov.
Podľa neho Grécko „nechce mier“, keď pokračuje s vojenskou prítomnosťou na ostrovoch, ktoré majú byť podľa neho demilitarizované. Grécko argumentuje tým, že musí byť pripravené sa brániť proti prípadnému útoku Turecka, ktoré má oproti ostrovom na západnom pobreží veľký vojenský arzenál.