Ukrajinským deťom, ktoré majú traumu z vojny, pomáha psí terapeut

Bice je americký pitbulteriér, ktorý má na Ukrajine dôležitú a citlivú úlohu - utešuje deti traumatizované ruskou vojnou.

12.12.2022 16:54
Russia Ukraine War Foto: ,
Ilustračné foto: Pes prechádza cez trosky a nevybuchnutú muníciu v meste Bachmut 11. december 2022
debata

Hravý osemročný pes tento týždeň dorazil do rehabilitačného centra na predmestí ukrajinského hlavného mesta akurát včas, pripravený začať plniť svoje povinnosti. Zatiaľ čo Bice čakal na chodbe, vo vnútri miestnosti pripomínajúcej školskú triedu s obrazmi a niekoľkými knihami sedel tucet detí okolo stola a počúval psychologičku Oksanu Sliepovovú, napísala agentúra AP.

„Kto má psa?“ spýtala sa. Zdvihlo sa zrazu niekoľko rúk a priestor zaplnili výkriky: „Ja, ja, ja!“. Jeden mladík vyhlásil, že jeho pes sa volá Stitch. „Tank,“ oznámil iný chlapec. Keď dodal, že má psov celkom päť a všetky mená si nepamätá, ozval sa výbuch detského smiechu.

Sedem dievčat a deväť chlapcov – od dvojročného chlapca až po osemnásťročnú mladú ženu – pôsobili na prvý pohľad ako školáci, ktorí si užívajú vyučovanie. Majú však zvláštne príbehy: niektorí boli svedkami toho, ako ruskí vojaci vtrhli do ich rodných miest a bili ich príbuzných. Ďalší sú synovia, dcéry, bratia alebo sestry vojakov, ktorí sú na frontových líniách alebo tam padli.

Schádzajú sa v Stredisku sociálnej a psychologickej rehabilitácie, štátom prevádzkovanom komunitnom centre, kde ľudia môžu získať pomoc pri vyrovnávaní sa s traumatickými skúsenosťami spôsobenými ruskou inváziou. Pracovníci strediska poskytujú pravidelnú psychologickú terapiu všetkým, ktorí boli vojnou nejako zasiahnutí.

V minulosti pracovali s koňmi, teraz pridávajú podporu ďalšieho štvornohého priateľa: tentoraz v rámci canisterapie.

Stredisko sa nachádza v Bojarke, ktorá leží asi 20 kilometrov juhozápadne od Kyjeva, a vzniklo v roku 2000 ako súčasť snahy poskytnúť psychologickú podporu ľuďom zasiahnutým – priamo aj nepriamo – výbuchom v černobyľskej jadrovej elektrárni v roku 1986.

Teraz sa zameriava na ľudí postihnutých vojnou. V týchto dňoch, keď sú niektoré oblasti po ruských útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru bez prúdu, je dvojposchodová budova jedným z mála miest, kde sa svieti a kúri.

Keď sa deti zhromaždili, pričom niektoré z nich mali na hlavách slávnostné modré alebo červené vianočné čiapky, Sliepovová sa ich tajnostkársky spýtala, či sa nechcú s niekým zoznámiť. Áno, chceli. A tak sa otvorili dvere a tváre detí sa rozžiarili. Dovnútra vošiel Bice, terapeut vrtiaci chvostíkom.

Jeho majiteľka Darina Kokozeiová deti požiadala, aby k nemu prichádzali jedno po druhom a požiadali ho o pár trikov. Sadol. Postavil sa na zadné. Natiahol labku alebo sa pretočil. Nasledovalo skupinové objatie a po ňom niekoľko maškrtiek pre Biceho.

Viac ako pol hodiny sa Bice nechal od všetkých hladkať a objímať bez toho, aby štekol. Bolo to, akoby v tej chvíli na ničom inom nezáležalo, ako by sa nebolo čoho obávať – napríklad vojny, ktorá pustoší ich krajinu.

Pre Sliepovovú to bolo po prvýkrát, čo vo svojej terapii pracovala so psom. „Čítala som veľa literatúry o tom, že práca so psami, so štvornohými rehabilitačnými pracovníkmi, pomáha deťom znižovať stres, zvyšovať odolnosť voči stresu a znižovať úzkosť,“ povedala. Deti sa nezdali byť vystresované, ale realita tam samozrejme stále niekde je.

Sliepovová si všimla, ako sa niektoré deti boja hlasných zvukov, napríklad keď niekto zavrie okno alebo keď počuje zvuk tryskového lietadla. Niektoré padnú na zem, alebo sa začnú pýtať, či je blízko protiletecký kryt.

Medzi deťmi boli brat a sestra z Kupjanska, mesta v Charkovskej oblasti na východe krajiny, ktorí boli svedkami toho, ako ruskí vojaci s automatickými zbraňami vtrhli do ich domu, schmatli starého otca, dali mu na hlavu vrece a bili ho, uviedla Sliepovová. „Každé z detí je psychologicky traumatizované inak,“ uviedla.

Mamy niektorých detí sedeli takmer po celý čas pozdĺž jednej zo stien, z diaľky svojich potomkov pozorovali a počúvali. Keď prišiel Bice, niektoré si deti odfotili.

Lesja Kučerenková tam bola so svojim deväťročným synom Maximom. Povedala, že nemôže prestať myslieť na vojnu a na to, čo by sa mohlo stať jej najstaršiemu synovi, devätnásťročnému výsadkárovi, ktorý bojuje v meste Bachmut v Doneckej oblasti, teda na mieste, kde v týchto dňoch zúria jedny z najťažších bojov.

Maxim sa pri hre s Bicom usmieval, ale neustále mamičku kontroloval a každú chvíľu k nej otáčal hlavu. Tá sa zverila, že keď myslí na svojho syna vojaka, tak sa niekedy rozplače. Tesne pred týmto sedením jej zavolal. Povedal jej, že je v poriadku. A len pri tej spomienke Kučerenková začala plakať. Počas sekundy bol u nej Maxim a pýtal sa prečo plače. „Vidíte? On utešuje mňa – nie ja jeho,“ poznamenala Kučerenková.

A čo ponúka deťom štvornohý terapeut Bice? „Slobodu,“ neváha príliš s odpoveďou jeho majiteľka Kokozeiová. „Slobodu od problémov, a šťastie,“ dodala.

Facebook X.com debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #deti #terapia #pes #vojna na Ukrajine