„Vyzerá to ako bežiaci pás,“ opisuje pre Financial Times výjavy súčasnej najkrvavejšej vojnovej bitky ukrajinský vojak Konstantin. "A za čo? Za každý prekliaty meter našej pôdy. Oni sú pre Putina len mäsom a Bachmut je mlynček, ktorý ich pomelie,“ dodáva.
„My ich postrieľame, oni pošlú ešte viacerých. Nemá to konca. Je ich toľko,“ hovorí pre Wall Street Journal poručík Olexander Matvijenko.
Pred vojnou žilo v Bachmute asi 70-tisíc ľudí. Východoukrajinské mesto, ležiace v Doneckej oblasti asi 70 kilometrov severne od Donecka, preslávili soľné bane a šumivé vína. Dnes je mesto známe ako ukrajinský Verdun. Rozbahnenými zákopmi zaliatymi krvou pripomína najhoršie bojiská prvej svetovej vojny. Väčšinu jeho východných predmestí zrovnalo delostrelectvo so zemou.
Spálené ruiny
„V týchto oblastiach už nezostalo miesto pre život, ktoré by nebolo poškodené strelami,“ vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom víkendovom videoprejave. „Okupanti zničili Bachmut, ďalšie mesto na Donbase, ktoré ruská armáda premenila na spálené ruiny,“ dodal.
Ukrajinskí vojaci označujú boje v oblasti Bachmutu, najmä delostrelecké ostreľovanie, za najintenzívnejšie, aké za bezmála desať mesiacov od začiatku vojny zažili. „Toto je peklo, nič len peklo,“ hovorí pre Financial Times dôstojník Volodymyr.
Lydia Vasilenková z tlačovej služby ozbrojených síl Ukrajiny pre britský ekonomický denník vysvetlila, prečo napriek zúfalému úsiliu agresora zostáva frontová línia prakticky nehybná: "Nedávno ruská armáda vstúpila na východný okraj mesta, ale dlho sa neudržala. Nie je ľahké uchytiť sa na nových pozíciách. Zem je studená a tvrdá… Je pre nich ťažké zakopať sa dostatočne hlboko, aby sa skryli pred našimi protiútokmi, a tak musia ustúpiť.“
Rusi začali Bachmut ostreľovať už v máji, terčom ich mohutného útoku sa však stal až po tom, čo sa ukrajinské sily v auguste stiahli z neďalekého mesta Popasna. Sektor Bachmutu je teraz navyše jedinou oblasťou takmer tisíc kilometrov dlhej frontovej línie, kde sa Rusko stále snaží postúpiť.
Stovky mŕtvych a ranených denne
Cena je vysoká. Kyjev každý deň hlásil desiatky až stovky zabitých a ranených Rusov, Moskva udáva podobne vysoké straty protivníka. Bitka o Bachmut je podľa vojenských expertov dôležitá skôr z pohľadu intenzity ruského úsilia a ukrajinského odhodlania vzdorovať než pre nejakú strategickú logiku.
„Ruské snahy o ovládnutie Bachmutu, ktorý bol kedysi považovaný za odrazový mostík na ceste ku kľúčovým miestam Donbasu – Sloviansku a Kramatorsku, sa stali cieľom samým osebe,“ usudzuje Guardian.
„Účelom je prinajmenšom nateraz pre Kremeľ znovu nastoliť pocit stratenej vojenskej prestíže po mesiacoch neúspechov na bojisku,“ píše britský denník a dodáva: „Aj keby sa Rusom podarilo obsadiť Bachmut ešte predtým, ako udrú kruté mrazy, za ním ich čaká nemenej ľahký terén rozprestierajúci sa v rozľahlom vnútrozemí zalesnených kopcov a riek a chátrajúcich postindustriálnych miest.“
Podobne to vidia aj analytici Inštitútu pre štúdium vojny: „Aj keď ruské jednotky budú pokračovať v postupe smerom k Bachmutu, a ak si aj vynútia kontrolovaný odsun Ukrajincov z mesta, samotný Bachmut im ponúka iba malú operačnú výhodu. Náklady spojené so šiestimi mesiacmi brutálnych opotrebovacích bojov v okolí Bachmutu ďaleko prevyšujú akúkoľvek operačnú výhodu, ktorú môžu Rusi jeho dobytím získať," konštatuje inštitút vo svojej pravidelnej analýze.
Jevgenij Prigožin, zakladateľ súkromnej armády vagnerovcov, ktorá Moskve pri Bachmute dodáva podstatnú časť „potravy pre kanóny“, tvrdí, že jeho vojakom viac ako o Bachmut ide o spôsobenie čo najväčších strát tamojším ukrajinským jednotkám.
„Naším cieľom nie je samotný Bachmut, ale zničenie ukrajinskej armády a zníženie jej bojového potenciálu, čo má mimoriadne pozitívny vplyv na ostatné oblasti, a preto sme túto operáciu nazvali Bachmutský mlynček na mäso,“ cituje Prigožina telegramový kanál Rybar.
Prečo stále bojujú?
Napriek krvavým bojom v Bachmute stále zostávajú aj civilisti. Odhady hovoria asi o siedmich tisícoch prevažne chudobných a starých ľudí, ktorí nemajú kam odísť. Ulice Bahmutu sú väčšinou prázdne. Obyvatelia mesta, ktorí zostali, sa utiahli do pivníc. Nemajú ani elektrinu, ani vodu, ani kúrenie. Niektorým už ani nezáleží na tom, kto vojnu vyhrá, chcú len, aby prestala.
„Kto potrebuje túto vojnu?“ pýta sa plačúca 46-ročná Tatiana reportérov denníka Telegraph. Jej 54-ročný manžel Anatolij ju bezmocne sleduje z nemocničného lôžka. „Prečo stále bojujú?“ zúfalo opakuje Tatiana.
Pred vojnou mala v Bachmute takmer tretina obyvateľov ruskú národnosť, zvyšok tvorili ruskojazyční Ukrajinci. Vojna etnickým pomerom zamiešala a ukrajinský živel ešte viac zoslabol.
„Osemdesiat percent tunajšieho obyvateľstva je proruských. Tí, ktorí neboli, odišli. Väčšina z tých, ktorí ešte zostali, čaká na príchod ,ruského sveta‘. Nie je to také, ako keď sme bojovali v Chersone. Tam sa civilné obyvateľstvo zdalo byť skutočne šťastné, že nás vidí," pripustil pre denník Guardian Andrij, člen posádky ukrajinskej samohybnej húfnice.