„Orbán cúvol, ale teraz už má aj papier o porušovaní zásad právneho štátu a zneužívaní eurofondov,“ komentoval rozuzlenie sporu maďarský ľavicový europoslanec István Ujhelyi. "V histórii Európskej únie sa stalo prvý raz, že vláde jednej z členských krajín jednomyseľne a oficiálne oznámili, že vážne porušila zásady právneho štátu, a preto jej časť zdrojov zmrazia,“ konštatoval Ujhelyi na sociálnej sieti.
Podobne to vidí aj expremiér Ferenc Gyurcsány, podľa ktorého nad sídlom predsedu maďarskej vlády zaviala biela zástava. "Orbán sa zriekol svojho presvedčenia a zásad, ktoré vydával za národný záujem, aby získal nejaké peniaze. A navyše veľmi málo peňazí,“ napísal predseda najsilnejšej opozičnej strany na Facebooku.
Opozícia síce hovorí o zopár drobných, ale 1,2 miliardy eur, ku ktorým sa Budapešť vďaka ústupkom dostane, je pre krajinu s rekordnou európskou infláciou dôležitá suma. Trh na túto povzbudzujúcu správu ihneď reagoval posilnením kurzu forintu.
Súčasťou balíka dohôd, na ktorej sa európska dvadsaťsedmička v noci na utorok dohodla, je, že únia zmrazí Maďarsku o desatinu menej prostriedkov z eurofondov, ako navrhovala Európska komisia. Zvyšných dvadsaťšesť krajín navyše Maďarsku podmienečne schválilo plán obnovy po pandémii v hodnote 5,8 miliardy eur, ktoré mu Brusel zadržiaval pol druha roka pre obavy z dodržiavania pravidiel právneho štátu. Budapešť však peniaze dostane až po tom, čo dokončí 27 reforiem potrebných na zamedzenie korupcie a zaručenie nezávislosti súdnictva.
Podľa portálu Politico Budapešť zo sporu s Bruselom rozhodne nevyšla víťazne, nanajvýš čiastočne obmedzila škody.
„Otázka neznie, čo Orbán dostane, ale čo určite nestratí. Ak by krajiny EÚ neschválili maďarský plán obnovy do konca roka, krajina by automaticky prišla o miliardy eur (presnejšie o 70 percent z 5,8 miliardy eur v grantoch). Teraz má Maďarsko stále šancu získať tieto prostriedky v rokoch 2023 a 2024 spolu s odblokovaním 6,35 miliardy eur v štrukturálnych fondoch – ak Brusel rozhodne, že krajina vykonala dostatočné reformy,“ napísal portál Politico, ktorý ako poučenie dodal: „Pre neustále vetovanie Orbán prišiel o dobrú vôľu aj u svojich najbližších spojencov. Budapešť sa teraz tvrdou cestou učí, že hrýzť ruku, ktorá ťa kŕmi, nie je víťaznou stratégiou.“
Súčasťou balíka, ktorý sa českému predsedníctvu podarilo presadiť, je popri pomoci Ukrajine a otázkach prístupu Maďarska k fondom z Bruselu aj schválenie 15-percentnej globálnej minimálnej dane, čo Budapešť tiež dlho blokovala.
Na minulotýždňovom stretnutí ministrov financií členských krajín EÚ bolo rozhodnutie vo všetkých štyroch bodoch odložené pre veto, ktorým pohrozil maďarský minister Mihály Varga.
Orbánova vláda bola do poslednej chvíle ostro proti tomu, aby si EÚ zobrala pôžičku na financovanie pomoci Ukrajine. Tvrdila, že v zásade nie je proti pomoci Kyjevu, ale len proti jej forme v podobe úveru, za ktorú má ručiť spoločne celá únia. Na podporu svojho argumentu Budapešť sľúbila, že vyčlení na dvojstrannú pomoc Kyjevu 187 miliónov eur, čo je podiel, ktorý by na ňu pripadol pri spoločnej sume 18 miliárd eur.
Kyjev však ponuku Budapešti na rokovania o bilaterálnej dohode odmietol. Potvrdil to v pondelok v Bruseli šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó. „Z ukrajinského ministerstva zahraničných vecí sme dostali odpoveď, že pre nich je prioritou podpora EÚ, preto nechcú viesť rokovania mimo jej rámca,“ citovala Szijjártóa agentúra MTI.