Majú spojenci a partneri Slovenska, ako sú krajiny NATO a Európskej únie či Ukrajina, obavy, že po páde vlády sa vychýli zahraničnopolitické smerovanie krajiny? Najmä čo sa týka vzťahu s Kyjevom.
V Berlíne zaznievajú podobné otázky. Sú spojené aj s domácim vývojom na Slovensku v oblasti demokracie, boja s korupciou a právneho štátu. Nie sú to obavy, ktoré by sa týkali najbližších týždňov, ale skôr súvisia s predčasnými voľbami, ku ktorým krajina smeruje. A po nich môže existovať scenár, že Slovensko by mohlo mať vládnu zostavu, ktorá by nielen pootočila kormidlo zahraničnej politiky, ale aj vývoj vzťahov s Maďarskom. EÚ si drží jednotný postup, hoci to vôbec nie je ľahké, smerom k Rusku a k podpore Ukrajiny. Maďarsko ho však narúša a sťažuje prijímanie rozhodnutí. Preto sa pozornosť zameriava na každú členskú krajinu, ktorá by s premiérom Viktorom Orbánom mohla vytvoriť proruský tandem.
VIDEO: Prezidentka chce predčasné voľby do júna.
Čiže postoj k Maďarsku v tom hrá zásadnú úlohu?
Áno. Maďarsko bolo zatiaľ v tejto proruskej pozícii osamotené. Aj v rámci visegrádskej štvorky sa Varšava vymedzila voči Budapešti pre jej politiku k Moskve. Predtým Maďarsko a Poľsko dokázali spolupracovať, pretože obe krajiny čelia tomu, že z plánu obnovy dostanú peniaze až vtedy, keď napravia veci v oblasti súdnictva či právneho štátu. Očakávam, že záujem o Slovensko narastie, keď sa krajina bude blížiť k voľbám. Vláda neodchádza hneď, nejde teda o to, že by sa niečo okamžite zmenilo v rámci zahraničnej politiky. Ale pozornosť sa na Slovensko v istom momente zameria. Existujú obavy, že Slovensko by sa po ďalších voľbách mohlo stať malým Maďarskom. Súvisí to aj s tým, že je neisté, aké politické rozhodnutia urobí Hlas Petra Pellegriniho. Ako nová strana je málo čitateľný. A dôležité je, že líder Smeru Robert Fico sa dostal tak mimo hlavného prúdu európskej politiky, že v akejkoľvek vládnej zostave by bol vnímaný ako extrém.
Čo by ste označili za najväčší zahraničnopolitický úspech Hegerovej vlády?
Ťažko sa vyberá jedna vec. Ale vnímal som to tak, že vláde sa spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou podarilo zvýšiť takpovediac mäkkú silu Slovenska v EÚ a v Nemecku, čo súvisí aj s jej prístupom k ruskej vojne proti Ukrajine. Celkovo to bola v oblasti medzinárodných vzťahov čitateľná vláda. Medzi spojencami v európskej politike, ale aj širšie, zlepšila zahraničnopolitické postavenie Slovenska. Je to hrozná fráza, ale v tomto prípade platí.
Možno to vyplýva aj z toho, že podľa viacerých pozorovateľov sa v istom momente už premiér Heger cíti na zahraničnopolitickej scéne lepšie ako v domácej politike.
Počas celého roku 2022 sa v súvislosti so slovenskou zahraničnou politikou objavovali len pozitívne správy. Dobré bolo, ako som už naznačil, aj to, že vláda sa dopĺňala s prezidentkou. Pred českým predsedníctvom Rady EÚ bolo Slovensko najatraktívnejšou krajinou z visegrádskej štvorky pre partnerov v EÚ. A ešte by som k úspechom vlády pridal, že po dlhých rokoch malo Slovensko aktívneho ministra obrany. Jaroslav Naď mal záujem robiť politiku so zahraničnými partnermi. Vie, že slovenská bezpečnosť závisí od kolektívnej bezpečnosti s partnermi. Minister Naď posilnil obranyschopnosť Slovenska.
VIDEO: Ukrajinci majú právo útočiť na ciele v Rusku, tvrdí Naď.
Na Nemecko sa po ruskej invázii zosypalo zo strednej a z východnej Európy veľa oprávnenej, ale asi aj nie celkom korektnej kritiky. Bratislava si však udržala dobré vzťahy s Berlínom. Nemeckí vojaci sú napríklad súčasťou multinárodnej bojovej jednotky NATO, ktorá vznikla na Slovensku. Objavujú sa názory, že Nemecko úplne stratilo dôveru v strednej a vo východnej Európe. Je otázne, nakoľko je to pravda, ale Slovensko toho nie je príkladom, však?
Slovensko zaujalo k Nemecku konštruktívny postoj. Dávame Berlínu čas, aby si veci usporiadal, hoci urobil v súvislosti s Ruskom chyby, čo sme mu vždy hovorili. Ale prílišná kritika Nemecka nášmu regiónu nepomôže. Potrebujeme ho, aby sme veci vedeli riešiť, aby sme zvládli túto zimu. A konštruktívne sa na vládnej úrovni k Berlínu nestavia len Bratislava, ale aj Praha. Slovensko sa stalo obľúbeným partnerom nemeckej vlády a koalície. Je to zaujímavé vzhľadom na politické zloženie kabinetov v oboch krajinách. Berlín poslal na Slovensko Patrioty a naša krajina sa stala po Litve druhým oporným bodom nemeckého príspevku k obrane východného krídla NATO. Je to v súlade s dobrými medzivládnymi vzťahmi. Došlo k tomu aj preto, že partnerov ako Slovensko nemá Nemecko v regióne veľa. V Poľsku sa už začala predvolebná kampaň, ktorej súčasťou sú útoky na Berlín. Z Pobaltia tiež znie ostrá kritika. Zažívali sme dobré obdobie v nemecko-slovenských bilaterálnych vzťahoch.
Platí teda, že viacerí zahraniční partneri asi ľutujú pád Hegerovej vlády, hoci čelila domácim problémom?
Ako som vravel, bola to konštruktívna vláda. Spolupráca s ňou fungovala, hoci koalícia nebola úplne jednoliata. V Berlíne som na ňu počul veľmi pozitívne ohlasy.
Ale úspech vlády nemôže byť založený len na zahraničnej politike.
Áno, to je pravda. Ale nebola to len zahraničná, ale aj bezpečnostná politika. Nemecko po odchode kancelárky Angely Merkelovej nemalo v únii taký profil, a preto viac potrebovalo partnerov. A tu bol obojstranný záujem o prehĺbenie spolupráce. Do toho zapadol aj dobrý vzťah Hegera s kancelárom Olafom Scholzom.
Bez ohľadu na to, aký kabinet bude Slovensko v istom momente riadiť, mal by si v oblasti budovania medzinárodných vzťahov zobrať nejaký príklad z Hegerovej vlády?
Určite áno. Spomeniem ešte raz ten konštruktívny prístup k hľadaniu riešení na úrovni jednotlivých politík v rámci EÚ. Slovensko má byť súčasťou štátov, ktoré ich formujú, aby sme do nich vložili aj naše záujmy. Z toho, čo Hegerova vláda robila, bol cítiť dôraz na témy, ktoré hýbu Európou, ako sú modernizácia energetiky, znižovanie uhlíkovej stopy či digitalizácia. V oblasti vzťahov so susedmi by som chcel zdôrazniť, že po tom, čo sa V4 stala nástrojom Orbána na to, aby si presadzoval svoje záujmy, táto vláda sa proti tomu ozývala. Hľadala ďalšie formáty spolupráce s Českom a Rakúskom, ale to neznamená, že visegrádsku štvorku úplne odstavila. Poľsko a Maďarsko sú v kúte európskej politiky a držali Slovensko trochu pri zemi. Je dobré, že vláda bola kreatívnejšia v hľadaní nových spojenectiev v EÚ a zmenila sa naivná a slepá orientácia na Varšavu a Budapešť, ktoré sa sústreďovali na svoje záujmy, a Bratislave nevedeli nič ponúknuť. Je životným záujmom Slovenska prehlbovať integráciu a prepojenie so západnou Európou.
Čítajte viac Hegerova vláda padla. Dva dni nestačili, zvíťazili egá lídrov a Matovičovo divadlo