Ruské invázne plány podľa denníka ukazujú, že armáda očakávala prakticky šprint cez stovky kilometrov ukrajinského územia a triumf v priebehu niekoľkých dní. Dôstojníci dostali pokyn, aby si zbalili slávnostné uniformy a medaily v očakávaní vojenských prehliadok v Kyjeve. Namiesto ohromujúceho víťazstva však – s desiatkami tisíc zabitých vojakov a častí armády v troskách – čelí ruský prezident Vladimír Putin najväčšej ľudskej a strategickej pohrome svojho národa od rozpadu Sovietskeho zväzu, píše americký denník. Snaží sa pritom odpovedať na otázku, ako je možné, že jedna z najmocnejších armád sveta zlyhala proti oveľa menšiemu súperovi.
Putin v špirále zveličovania
Skúmanie najrôznejších okolností odhalilo ohromujúcu kaskádu chýb, ktoré začali u Putina – hlboko izolovaného v pandémii covidu-19, posadnutého svojím odkazom, presvedčeného o vlastnej genialite – a pokračovali ešte dlho potom, čo boli povolaní vojaci poslaní na bitúnok, uvádza denník, ktorý odkazuje na dokumenty, ako sú ruské vládne e-maily, invázne plány, odpočúvané ruské telefónne hovory z bojiska alebo rozhovory s vojakmi, vysokými úradníkmi či Putinovými dôverníkmi, ktorí ho poznajú desaťročia.
Ruské zlyhania sú podľa NYT hlbšie, než sa doteraz vedelo. Spolupracovníci šéfa Kremľa v rozhovoroch tvrdili, že sa Putin dostal do špirály zveličovania samého seba a protizápadného zanietenia, čo viedlo k rozhodnutiu vtrhnúť na Ukrajinu bez toho, aby sa poradil s odborníkmi, ktorí túto vojnu považovali za číre bláznovstvo. Dokonca aj niektorí z Putinových najbližších poradcov žili v nevedomosti, kým sa nerozbehli tanky.
Staré mapy, zlé spravodajské informácie
Ruská armáda bola pritom vážne „vypitvaná“ kvôli rokom rozkrádania. Rusko za Putina investovalo do modernizácie ozbrojených síl stovky miliárd dolárov, ale tisíce dôstojníkov sa zaplietli do korupcie, píše NYT.
Pri samotnej invázii potom nasledovala prehliadka chýb na bojisku, ktorými Rusko podľa amerického denníka premárnilo svoju prevahu nad Ukrajinou. Napríklad pri odpaľovaní balistických rakiet sa spoliehalo na staré mapy a zlé spravodajské informácie, takže ukrajinská protivzdušná obrana zostala prekvapivo neporušená a pripravená brániť krajinu. Kyjev totiž podľa ukrajinských zdrojov pred začiatkom vojny presunul na iné miesta niektoré svoje obranné systémy – napríklad odpaľovacie zariadenia protilietadlových systémov Buk a S-300. Ruské strely tak často zasahovali staré lokality.
Čítajte viac Knieža Schwarzenberg: Rusko sa rozpadne. Každé impérium musí zažiť svoju veľkú porážku
Denník okrem iného spomína rozhovor s ukrajinským pilotom Oleksijom, ktorý popísal, ako dostal rozkaz, aby sa so svojim stíhacím lietadlom presunul z Mykolajivu na záložnú leteckú základňu do centrálnej časti krajiny. Na svoje prekvapenie tam našiel nielen svoju jednotku, ale aj veľkú časť ukrajinských vzdušných síl. Piloti potom niekoľko dní lietali z novej základne a čakali, kedy si ich všimnú ruskí radaroví operátori. Rusom trvalo štyri dni, kým zaútočili, a väčšina ukrajinských lietadiel sa do tej doby presunula na nové stanovištia. Ruský neúspech pri ničení skromnej ukrajinskej protivzdušnej obrany je podľa denníka jednou z najvýznamnejších chýb tejto vojny.
Ako jeden z ďalších príkladov zlého rozhodovania Moskvy denník uvádza 155. brigádu námornej pechoty, ktorej mobilizovaní vojaci nemajú dostatok výcviku, potravín, máp, vysielačiek alebo zdravotníckych potrieb. Okrem toho dostali aj staré kalašnikovy.
Zlyhali vojaci i hekeri
Ruskí vojaci, z ktorých mnohí boli šokovaní, že idú do vojny, používali svoje mobilné telefóny na volanie domov, čo umožnilo Ukrajincom sledovať ich a útočiť na nich. Ruské ozbrojené sily sú zároveň také strnulé, že sa neprispôsobili ani potom, čo utrpeli obrovské straty na bojisku. Rusko nielenže spackalo pozemný a letecký útok, ale zlyhali aj ruskí hakeri, konštatuje americký denník. Ruská hekerská jednotka sa podľa neho snažila napadnúť ukrajinské systémy, ale nepodarilo sa jej ich vyradiť.
Moskva sa kvôli svojim veľkolepým ambíciám zmocnila na začiatku invázie väčšieho územia, než dokázala následne ubrániť.
„Rusko nikdy vo svojej histórii neurobilo také hlúpe rozhodnutia,“ povedal denníku generál Ivašov, ktorý proti vojne s Ukrajinou vystúpil verejne už na začiatku februára, teda pár týždňov pred tým, ako ruské vojská do susednej krajiny vtrhli. Posledných desať mesiacov sa podľa neho ukázalo byť ešte tragickejších, než predpokladal. Pohybliví ukrajinskí generáli a vojaci prekabátili oveľa väčšieho nepriateľa a Západ, povzbudený úspechmi ukrajinských bojovníkov, im dodáva stále silnejšie zbrane.
Kam až Putin zájde?
Čím viac neúspechov na bojisku Putin zaznamenáva, tým väčšie panujú obavy, ako ďaleko je ochotný zájsť. Na Ukrajine zabil desiatky tisíc ľudí, zrovnal so zemou mestá a zameral sa na civilistov, aby spôsobil čo najväčšiu bolesť, píše NYT. Pripomína tiež zničené nemocnice, školy, obytné domy a útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Čítajte viac Putin s novými atómovými ľadoborcami vzhliada k dominancii v Arktíde
Svet medzitým diskutuje o Putinovej ochote použiť na Ukrajine jadrovú zbraň. Ľudia, ktorí ho poznajú, vraj túto možnosť nepodceňujú. Ale zároveň sa domnievajú, že šéf Kremľa očakáva porážku Západu a Ukrajiny v dlhodobej skúške vôle, poznamenal The New York Times.