Zverejnený návrh dokumentu tiež vyzýva krajiny, aby zaistili, že do roku 2030 bude účinne chránených a spravovaných najmenej 30 percent pevninských, pobrežných a morských oblastí.
Tento text, ktorý ako predsedajúca krajina summitu vyjednala Čína, okamžite privítali ochrancovia životného prostredia. AFP však pripomína, že na to, aby bol dokument finálny, ho ešte musí schváliť 196 signatárov dohovoru OSN o biologickej diverzite (CBD).
Čítajte viac Od konca 19. storočia zmizlo viac než 200 alpských ľadovcov
„Čína bude musieť brániť ambíciu, ktorá je v tomto dokumente zahrnutá, a presvedčiť všetky pochybujúce strany, že strata biodiverzity je urgentnou krízou, ktorá si vyžaduje okamžité konanie,“ uviedol Alfred DeGemmis z medzinárodnej organizácie na ochranu prírody Wildlife Conservation Society (WCS).
Najväčším problémom financie
DeGemmis však upozornil na to, že veľká časť textu sa zaoberá cieľmi, ktoré treba dosiahnuť do roku 2050, v porovnaní s aktuálnymi cieľmi stanovenými do roku 2030.
Čítajte viac Nový pohľad na klimatické zmeny: Akú veľkú neplechu robí ľudstvo s planétou a akú si robí planéta sama?
Najväčším problémom pri vyjednaní dohody je podľa AFP stanovenie čiastky, ktorú by mali bohaté krajiny prispievať rozvojovým krajinám. Nízkopríjmové krajiny totiž poukazujú na to, že vyspelé krajiny bohatnú vďaka využívaniu ich prírodných zdrojov, a preto by mali prispievať na ochranu ich prírody.
V súčasnosti predstavuje finančná pomoc, ktorá do rozvojových krajín v tejto súvislosti každoročne prúdi, asi desať miliárd dolárov ročne.