300. deň: Zelenskyj mieri do Washingtonu. Biely dom zatiaľ návštevu nepotvrdil

23:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by sa mal v stredu stretnúť v Bielom dome so svojím americkým náprotivkom Joom Bidenom, uviedla stanica CNN s odvolaním sa na dva zdroje oboznámené s prípravou cesty. Podľa CNN sa Bidenova administratíva súčasne s návštevou hlavy ukrajinského štátu chystá oznámiť ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine, ktorý by mal zahŕňať systém protivzdušnej obrany Patriot. Biely dom zatiaľ Zelenského návštevu nepotvrdil.

23:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by mal v stredu navštíviť Washington a vystúpiť s prejavom pred členmi oboch komôr Kongresu. Informáciu publikoval server Punchbowl News s odvolaním sa na deväť svojich s vecou oboznámených zdrojov. Správu následne zverejnila agentúra Reuters a priniesol ju tiež server Axios. Išlo by o prvú zahraničnú cestu hlavy ukrajinského štátu od začiatku ruskej invázie vo februári tohto roka.

23:09 Francúzsko dodalo Ukrajine raketomety a iné zbrane a začiatkom budúceho roka jej pošle ďalšie, uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron v interview odvysielanom v utorok.

„V posledných dňoch poslalo Francúzsko Ukrajine ďalšie zbrane, raketomety, Crotale (protilietadlové raketové systémy) a iné vybavenie,“ povedal Macron pre francúzske televízie TF1 a LCI.

Rozhovor poskytol na palube francúzskej lietadlovej lode Charles de Gaulle pri pobreží Egypta v pondelok, deň pred návštevou Jordánska, kde sa v utorok konal regionálny summit.

„S ministrom obrany Sébastienom Lecornom pracujeme aj na tom, aby sme v prvom štvrťroku (2023) mohli znova dodať užitočné zbrane a muníciu, takže Ukrajinci sa potom dokážu brániť proti bombardovaniu,“ doplnil Macron.

Plánované dodávky zahŕňajú aj nové francúzske samohybné húfnice Caesar, ale Macron neposkytol presné údaje.

22:40 V Ukrajinou ovládaných oblastiach Doneckej oblasti na východe krajiny zostáva napriek nariadeniu o povinnej evakuácii najmenej 200.000 civilistov. Oznámila to ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informovala televízia CNN.

Tento počet zahŕňa aj ľudí v meste Bachmut, ktoré je každý deň cieľom ostreľovania a na ktorého okrajoch sa nachádzajú ruské sily, uviedla Vereščuková.

„Chcem vyzvať obyvateľov Doneckej oblasti, prosím, neriskujte životy svojich detí,“ povedala podpredsedníčka vlády, ktorá je tiež ministerkou pre reintegráciu dočasne okupovaných území.

Povinná evakuácia z Doneckej oblasti sa začal v auguste, podľa Vereščukovej ministerstva však odtiaľ odišlo len 33.000 obyvateľov vrátane 5000 detí.

21:25 Ukrajina odobrala novinársku akreditáciu reportérke dánskej verejnoprávnej televízie DR Matilde Kimerovej pre obvinenia, že šíri ruskú propagandu. Oznámila to v utorok samotná televízna stanica, pričom DR i Kimerová obvinenia popreli.

Kimerová je oceňovanou novinárkou, ktorá pre televíziu DR pokrýva ukrajinské a ruské spravodajstvo od roku 2014. Ukrajina jej ešte v auguste zrušila novinársku akreditáciu.

Na decembrovom stretnutí Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU) sa hovorilo o tom, že 41-ročná dánska novinárka šíri ruskú propagandu a že jej príspevky na sociálnych sieťach naznačujú, že sympatizuje s Ruskom. Kimerová to povedala pre Reuters s tým, že SBU svoje tvrdenia nepodložila dôkazmi.

„Nezapájam sa do propagandy. Mojou jedinou úlohou v práci je informovať Dánov o tom, čo sa deje na Ukrajine,“ uviedla Kimerová.

Šéfredaktor zahraničnej redakcie televízie DR Niels Kvale označil obvinenia za „absolútne nezdokumentované a bláznivé“.

21:00 Spojené štáty plánujú podľa viacerých amerických predstaviteľov poslať Ukrajine elektronické zariadenia, ktoré dokážu premeniť neriadené letecké bomby na muníciu s vysokou presnosťou zásahu.

Očakáva sa, že rozhodnutie o dodávke by malo padnúť už tento týždeň ako súčasť ďalšieho balíka pomoci pre Ukrajinu, uviedli zdroje CNN. Ako prvý o tom informoval denník Washington Post.

Pomocou navigačných zariadení sa bomby dajú upraviť na muníciu spoločného priameho útoku známu pod skratkou JDAM. Americká armáda ich používa od bômb s hmotnosťou 227 kilogramov (500 libier) po 907 kg (2000 lb), aby cieľ zasiahli s vysokým stupňom presnosti.

20:30 Obec Šebekino v ruskej Belgorodskej oblasti bola podľa gubernátora oblasti Vjačeslava Gladkova v utorok bombardovaná. Jeden človek podľa gubernátora bol zranený a tretina obyvateľov obce zostala bez dodávok elektrického prúdu. Ukrajina túto správu nekomentovala. Ruská Belgorodská oblasť hraničí s ukrajinskou Charkivskou oblasťou, ktorá je terčom pokračujúcich útokov zo strany ruských síl. Osemnásteho decembra podľa Gladkova pri útoku na Belgorodskú oblasť jeden človek zomrel a osem ľudí bolo zranených. Informuje o tom web Kyiv Independent.

20:00 V Rusku existujú protichodné názory na to, či spustiť protiofenzívu na Ukrajine alebo nie. Novinárom to povedal nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva zahraničia. Washington však bude podľa neho naďalej podporovať Kyjiv bez ohľadu na to, aký scenár sa vo vojne na Ukrajine odohrá, informuje spravodajský portál Sky News.

„Určite sú niektorí, ktorí by, myslím, chceli pokračovať v ofenzíve na Ukrajine. Sú iní, ktorí majú skutočné otázky o schopnosti Ruska to skutočne urobiť,“ vyjadril sa predstaviteľ.

Minulý týždeň sa hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl, generál Valerij Zalužnyj pre týždenník The Economist vyjadril, že Rusko pripravuje 200-tisíc vojakov na masívnu ofenzívu, ktorá by mohla prísť z východu, juhu a dokonca aj z Bieloruska, a to už v januári.

19:45 Na pozadí vojny na Ukrajine zaznamenáva Poľsko veľký záujem o službu v dobrovoľníckych Vojskách územnej obrany (WOT). V súčasnosti majú už 36 000 príslušníkov, oznámil minister obrany Mariusz Blaszczak.

O vzniku WOT rozhodla v roku 2017 poľská národno-konzervatívna vláda. Dobrovoľníci a dobrovoľníčky absolvujú najskôr 16-dňový základný výcvik, pri ktorom sa naučia strieľať a oboznámia so základnými pravidlami obrany a správania v situáciách ohrozenia. Príprava sa uskutočňuje najmä cez víkendy a trvá celkovo tri roky.

Poľsko plánuje v najbližších rokoch posilniť svoje ozbrojené sily, ku ktorým WOT priradili ako ich ďalšiu zložku. Počet profesionálnych vojakov by sa mal zvýšiť zo 110.000 na 250.000 a počet príslušníkov WOT by mal dosiahnuť 50.000.

19:00 Ukrajinského generála suspendovali po tom, ako daroval šéfovi poľskej polície granátomet, ktorý minulý týždeň vybuchol v budove policajného riaditeľstva vo Varšave.

Šéf poľskej polície Jaroslaw Szymczyk bol minulý týždeň hospitalizovaný, keď v jeho kancelárii vybuchol granátomet, ktorý dostal na Ukrajine ako darček. Výbuch poškodil aj samotnú budovu policajného riaditeľstva a zranenia pri ňom utrpela ešte jedna osoba.

Szymczyk pre denník Rzeczpospolita neskôr uviedol, že si myslel, že granátomet nie je nabitý a je bezpečné s ním manipulovať.

„Dostal som informáciu, že generál D. Bondar, námestníka šéfa Štátnej služby Ukrajiny pre mimoriadne situácie (DSNS), ktorý bol zodpovedný za odovzdanie daru generálovi Jaroslawovi Szymczykovi, veliteľovi poľskej polície, bol suspendovaný,“ uviedol poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski na sociálnej sieti Twitter.

Dodal, že ukrajinské úrady začali v tejto súvislosti tiež trestné konanie.

18:07 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že v súvislosti s prebiehajúcou vojnou by mohlo na Ukrajine trpieť duševnou poruchou až desať miliónov ľudí, teda približne štvrtina jej obyvateľov.

„WHO odhaduje, že až desať miliónov ľudí je ohrozených nejakou formou duševnej poruchy, od úzkosti a stresu až po závažnejšie stavy,“ povedal zástupca WHO na Ukrajine Jarno Habicht.

K závažnejším stavom patrí aj posttraumatická stresová porucha (PTSD) spôsobená stresovými udalosťami. Prípady PTDS od začiatku ruskej invázie vo februári pribúdajú, WHO preto spustila podpornú on-line službu.

Podľa údajov WHO za desať mesiacov invázie Ruska zariadenia ukrajinského zdravotníctvo zasiahlo najmenej 700 útokov. Moskva tiež od októbra zvýšila útoky na kritickú infraštruktúru, čo spôsobilo výpadky v dodávkach elektrickej energie. Rusko pritom opakovane odmieta, že svoje útoky cieli na ukrajinské civilné oblasti, píše Reuters.

17:57 Nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier naliehal počas telefonátu na čínskeho líra Si Ťin-pchinga, aby použil svoj vplyv na Rusko a pomohol zastaviť vojnu na Ukrajine. Oznámila to kancelária nemeckého prezidenta.

„Prezident poukázal na spoločný záujem Číny a Európy týkajúci sa ukončenia vojny (na Ukrajine), ako aj rešpektovania ukrajinskej suverenity a požadovaného stiahnutia sa ruských vojsk… Požiadal Si Ťin-pchinga, aby použil svoj vplyv na Rusko a (ruského prezidenta Vladimira) Putina a skončil to,“ uvádza vo vyhlásení kancelária nemeckého prezidenta.

Čína odmieta kritizovať na pôde OSN inváziu Ruska na Ukrajinu, odsudzuje sankcie Západu voči Moskve a obviňuje Washington a NATO z toho, že to ony vyprovokovali ruského prezidenta Vladimira Putina konať tak, ako koná.

Niekoľko týždňov pred začiatkom ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu deklaroval Peking „neobmedzené“ priateľstvo s Ruskom. Čína tiež zostáva hlavným odberateľom ruskej ropy a plynu, ktoré nakupuje s výraznou zľavou.

17:40 Ruský prezident Vladimir Putin sa stretne v stredu s vysokopostavenými predstaviteľmi ruskej obrany, aby stanovil vojenské ciele Ruska na nadchádzajúci rok a zhodnotil priebeh konfliktu na Ukrajine, oznámil Kremeľ.

„Ruský prezident Vladimir Putin sa 21. decembra zúčastní na rozšírenom zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany…, kde sa zhrnie činnosť ruských ozbrojených síl v roku 2022 a budú stanové úlohy pre budúci rok,“ uviedol Kremeľ vo vyhlásení.

Hlavné hlásenie prednesie ruský minister obrany Sergej Šojgu, ktorý bude okrem iného hovoriť o priebehu „špeciálnej vojenskej operácie“ a kvantite ruských zbraní a vojenskej techniky, uvádza Kremeľ na svojej oficiálnej webovej stránke.

Na zasadnutí kolégia sa podľa Putinovej kancelárie zíde prostredníctvom videohovoru približne 15 000 príslušníkov ruskej armády vrátane velenia vojenských okruhov či orgánov vojenskej správy.

Ruská štátna televízia cez víkend informovala, že Putin tento týždeň počas schôdzky na ruskom ministerstve obrany prednesie dôležité vyhlásenie.

17:04 Agentúra Reuters napísala, že podľa amerických diplomatov v Moskve panujú protichodné názory na to, či by mala ruská armáda na Ukrajine začať protiofenzívu.

Reuters sa pri tomto tvrdení odvolala na vysoko postaveného činiteľa amerického ministerstva zahraničia. Agentúra napísala, že niektorí ľudia v ruskom vedení chcú v ofenzíve na Ukrajine pokračovať. „Iní majú skutočné otázky, či na to Rusko má kapacitu," poznamenal tento činiteľ, podľa ktorého je na ruskej strane viditeľný nedostatok munície. Washington je podľa neho pripravený na obe varianty a Kyjev bude podporovať v každom prípade.

Čítajte viac Pripravuje si Kyjev v Melitopole bojisko na bitku o Krym?

16:43 Rusko chce Iránu výmenou za stovky dronov poskytnúť pokročilé vojenské komponenty, je presvedčený britský minister obrany Ben Wallace. Povedal to dnes v britskom parlamente s tým, že takýto krok podkope medzinárodnú bezpečnosť.

„Irán sa stal jedným z hlavných vojenských podporovateľov Ruska,“ poznamenal Wallace vo vystúpení k Ruskom vyvolanej vojne na Ukrajine. „Na oplátku za to, že dodal viac ako 300 bezpilotných lietadiel, chce teraz Rusko Iránu poskytnúť pokročilé vojenské komponenty, čím podkopáva bezpečnosť na Blízkom východe aj bezpečnosť medzinárodnú,“ dodal.

Iránske drony, ktoré explodujú pri dopade na cieľ, používa Moskva vo veľkom pri útokoch na energetické siete a zariadenia na Ukrajine. Podľa britského ministerstva obrany je pravdepodobné, že Rusko už vyčerpalo všetky drony dodané v lete. Spojené štáty teraz zaznamenávajú nové dodávky týchto bezpilotných prostriedkov do Ruska.

Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN z roku 2015 zakazuje Iránu predávať do zahraničia rozvinuté vojenské technológie.

16:09 Asistenčné centrum pomoci pre utečencov z Ukrajiny na Bottovej ulici v Bratislave bude od piatka 23.12. do 1. januára 2023 zatvorené. Opäť ho otvoria 2. januára 2023,informovala hovorkyňa hlavného mesta Dagmar Schmucková.

Počas uzatvorenia centra bude v objekte nepretržite prítomná strážna služba. V prípade potreby bude informovať zodpovedných zamestnancov centra o ľuďoch, ktorí hľadajú asistenciu.

„Ak to bude situácia vyžadovať, vieme centrum operatívne otvoriť a uviesť do pohybu v priebehu niekoľkých hodín,“ uviedla Schmucková. Na vstupe do asistenčného centra budú uvedené kontakty na infolinky dostupných služieb pomoci. Núdzové ubytovanie bude zabezpečené bez obmedzenia v zariadení na Pasienkoch, ktoré spravuje hlavné mesto.

15:42 Ukrajinský novinár denníka Kyiv Independent Ilia Ponomarenko sa svojom twitteri priniesol aktuálne zábery z Rusmi „oslobodeného“ ukrajinského mesta Mariupoľ na pobreží Azovského mora v Doneckej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Zábery pripomínajú zničené japonské mesto Hirošima po zásahu atómovou bombou počas 2. svetovej vojny.

15:11 Za politické divadlo označila Ukrajina v utorok stretnutie šéfa Kremľa Vladimira Putina a bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorí sa počas pondelkových rokovaní v Minsku zaviazali k prehĺbeniu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Bieloruskom.

„Stretnutie Putina a Lukašenka je ďalším tancom, ktorí predviedli. Podľa dostupných informácií na tomto stretnutí neprijali žiadne zásadné rozhodnutia,“ konštatoval ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na on-line brífingu. „Nech sa stane čokoľvek, sme pripravení na akýkoľvek scenár,“ dodal.

Putin označil v pondelok Bielorusko za najbližšieho spojenca Moskvy. Obaja prezidenti sa však vo vyjadreniach po spoločnom rokovaní o Ukrajine nezmienili.

Zhodli sa okrem iného na „spoločných opatreniach pre bezpečnosť oboch krajín“, pokračovaní spoločného výcviku vojakov a vzájomných dodávkach zbraní. Rusko bude ďalej cvičiť bieloruských letcov na pilotovanie lietadiel schopných niesť jadrové hlavice, povedal ruský prezident.

14:08 Ruské ozbrojené sily za uplynulý deň na Ukrajine stratili 430 vojakov. Od začiatku invázie na Ukrajinu padlo už 99 230 ruských vojakov. Uviedol to v utorok generálny štáb ukrajinskej armády.

Za uplynulý deň Moskva na Ukrajine prišla aj o sedem tankov, päť obrnených vozidiel pechoty, sedem delostreleckých systémov a dva vrtuľníky. Od začiatku vojny ruské ozbrojené sily stratili 2 995 tankov, 5 974 obrnených vozidiel pechoty, 1 960 delostreleckých systémov a 266 vrtuľníkov. Informuje o tom web Kyiv Independent.

13:51 K explózii došlo neďaleko obce Kalinino v Čuvašskej republike v európskej časti Ruska.

Čítajte viac V Rusku vybuchol plynovod vedúci až k Slovensku, zomreli traja ľudia

13:29 Ruský parlament rozhodol, že „znesvätenie“ nacionalistického symbolu, oranžovo-čiernej stuhy sv. Juraja, bude zo zákona trestným činom.

„Jurajova stuha je jedným zo symbolov vojenskej slávy Ruska,“ uvádza sa v zverejnenom texte príslušného zákona. Kto bude tento symbol verejne hanobiť, bude potrestaný, pričom mu bude hroziť najviac päť rokov za mrežami. Možné však budú aj peňažné tresty až do výšky 70 000 eur.

Stuha svätého Juraja pochádza ešte čias cárskeho Ruska. Komunistami bola zakázaná; do užívania sa vrátila počas druhej svetovej vojny.

Od roku 2005 je stuha v Rusku pamätným symbolom, ktorý sa v uplynulých rokoch čoraz väčšmi stával poznávacím znakom podpory politiky ruského prezidenta Vladimira Putina a najnovšie aj podpory jeho útočnej vojny proti susednej Ukrajine.

Čítajte viac Ukrajina zakázala nosenie ruského symbolu - stuhy sv. Juraja

„Zákon na ochranu stuhy bol nevyhnutný, keďže na Ukrajine boli ľudia za jej nosenie mučení a dokonca zabíjaní", povedal poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapalov. V skutočnosti je stuha sv. Juraha vo viacerých sovietskych republikách zakázaná ako znak ruskej agresie, vysvetľuje DPA.

12:54 Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa odhadov britských tajných služieb usiluje zbaviť osobnej zodpovednosti za neúspešnú inváziu ruských síl na Ukrajine, ktorú sprevádzajú veľké straty vojakov, ako aj za rastúcu nespokojnosť Rusov s pretrvávajúcou vojnou. V utorok to vo svojej pravidelnej správe na sociálnej sieti Twitter uviedlo ministerstvo obrany v Londýne.

Britský rezort obrany v tejto súvislosti pripomína Putinovu návštevu v spoločnom veliteľstve zložiek zapojených do „špeciálnej vojenskej operácie“ z minulého piatka. „Počas tohto inscenovaného stretnutia chcel Putin pravdepodobne demonštrovať kolektívnu zodpovednosť za špeciálnu vojenskú operáciu,“ tvrdí Londýn.

Šéf Kremľa sa vtedy v prítomnosti kamier stretol s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi armády vrátane ruského ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerija Gerasimova.

Putinovým cieľom bolo podľa Británie zrejme odchýliť pozornosť verejnosti, čo sa týka jeho osobnej zodpovednosti za vojenské zlyhania, vysoké počty obetí a zvyšujúcu sa nespokojnosť ľudí s mobilizáciou záložníkov do bojov na Ukrajine.

Zábery z uvedeného stretnutia, ktoré boli odvysielané v televízii, okrem toho zrejme chceli tiež poprieť medializované fámy o údajnom odvolaní Gerasimova z funkcie, dodáva britské ministerstvo.

12:34 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v meste, v ktorom prebiehajú ťažké boje, stretol s vojenskými predstaviteľmi a odovzdal vyznamenania vojakom.

Čítajte viac Putin sedí v bunkri, Zelenskyj chodí po fronte v Bachmute

12:02 Ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi sa zrejme opäť nepodarilo presvedčiť bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, aby sa pripojil k jeho vojnovému ťaženiu na Ukrajine. V analýze zverejnenej v noci na dnešok to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý reagoval na pondelňajšiu Putinovu návštevu v Bielorusku.

„ISW opäť vyhodnocuje, že bieloruská účasť v Putinovej vojne proti Ukrajine zostáva nepravdepodobná,“ píšu analytici.

Putin Bielorusko v pondelok navštívil prvýkrát od júna 2019, teda prvýkrát od pandémie covidu-19 a vlny bieloruských prodemokratických protestov z roku 2020, ktoré autoritársky Lukašenko potlačil s pomocou Kremľa.

Lukašenkov režim na začiatku vpádu ruských vojsk na Ukrajinu tento rok vo februári poskytol bieloruské územie ruským vojakom, ktorí útočili na Kyjev. V súčasnosti Rusom umožňuje podnikať z bieloruského územia vzdušné útoky na Ukrajinu a ruskú inváziu podporuje aj materiálne. Lukašenko však opakovane povedal, že Bielorusko nemá v pláne vyslať na Ukrajinu svoje jednotky.

11:28 Ruský súd v sibírskom meste Ťumen uznal za vinnú z diskreditácie ruskej armády aktivistku, ktorá kriedou napísala na asfalt nápis „Net v…e“. Podľa súdu nápis znamenal „Nie vojne!“, žena sa však obhajovala, že v skutočnosti znamenal „Niet voble!“ s odkazom na druh ryby z čeľade kaprovitých, ktorý vraj neznáša. Žena bude musieť zaplatiť pokutu 30 000 rubľov (asi 400 eur), napísal s odkazom na rozhodnutie súdu ruskojazyčný sever BBC.

Sudca najprv v októbri argumentáciu rybou, ploticou západokaspickou, uznal. Obvinená Alisa Klimentová vtedy tvrdila, že voči „tomuto druhu rýb pociťuje zášť“. Prípad sa ale krátko po zastavení stíhania opäť dostal pred súd, ktorý Klimentovú tentoraz uznal vinnú.

Ťumeň leží viac ako 2 000 kilometrov na východ od Moskvy. Rusko tvrdí, že proti Ukrajine vedie „špeciálnu vojenskú operáciu“ a že ruské vojská neútočia na civilné ciele a nezabíjajú civilistov, aj keď fakty svedčia o opaku.

Odchýlením sa od oficiálnej verzie udalostí, tak ako ich predstavuje Moskva, Rusi riskujú obvinenia z „diskreditácie armády“ a vysokú pokutu, alebo až 15 rokov väzenia za šírenie „klamstiev“ a „falošných informácií“ o ozbrojených silách. Za prvý z oboch trestných činov hrozí pokuta až 50-tisíc rubľov.

10:46 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že boje o Bachmut v Doneckej oblasti „rozbíjajú“ nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny. Ako však dodal, ruského vodcu Vladimira Putina nezastaví ani 100-tisíc mŕtvych Rusov.

Zelenskyj vyhlásil, že Bachmut zostáva najhorúcejším bodom na celej frontovej línii dlhej viac ako 1300 kilometrov. „Od mája sa okupanti pokúšajú zlomiť náš Bachmut, ale čas beží a Bachmut už láme nielen ruskú armádu, ale aj ruských žoldnierov, ktorí prišli nahradiť straty okupantov,“ povedal.

„Len sa zamyslite: Rusko už na Ukrajine stratilo takmer 99-tisíc svojich vojakov. Zajtra to bude 100-tisíc mŕtvych okupantov. Prečo? Nikto v Moskve na túto otázku nemá odpoveď. A ani nebude,“ dodal Zelenskyj.

Tvrdí, že Moskva vedie vojnu a plytvá životmi vlastných občanov. „A to len preto, že nejaká skupinka v Kremli si nevie priznať chyby a strašne sa bojí reality. Ale realita hovorí sama za seba,“ skonštatoval ukrajinský prezident.

Taktiež poďakoval ukrajinským bojovníkom, ktorí hrdinsky držia smer na Bachmut, Soledar, Avdijivku, Marjinku, Kremin a celý Donbas. Zdôraznil, že tento región bol pred príchodom Rusov jedným z najsilnejších na Ukrajine a teraz ho Rusko „ničí do základov“. „Ani takouto krutosťou nepriateľ nič nezíska,“ zakončil Zelenskyj.

9:52 Ruskí vojaci ďalej útočia na severnom úseku frontu pri meste Svätove a Kreminna a pri Bachmute a v okolí Donecku, informoval dnes ukrajinský generálny štáb. Ukrajinské vedenie tvrdí, že jeho jednotky za posledných 24 hodín odrazili ruské útoky pri Stelmachivke severozápadne od Svatove, Červonopopivky na ceste spájajúcej Svätove a Kreminne a pri obci Serebrjanske juhozápadne od Kreminny. Tieto informácie nemožno v čase konfliktu nezávisle overiť.

Ruské ofenzívne operácie na severe Luhanskej oblasti hlási aj americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). S odvolaním sa na proruských vojenských blogerov analytici hovoria o ruských pokusoch o postup pri Stelmachivke. Sily Moskvy sa však podľa týchto blogerov na línii Svatove a Kreminna stretávajú so zlými podmienkami a trpia rôznymi neduhmi a chorobami súvisiacimi so zlou hygienou, vlhkom a zimou.

Ruské zdroje tiež podľa ISW hovoria o tom, že ukrajinské sily zaútočili na ruské jednotky v Luhanskej oblasti. Cez víkend podľa nich ruská armáda prišla o pozície južne od Bachmutu a za posledné dva dni v oblasti podnikla niekoľko pozemných útokov.

9:43 Spoločné čínsko-ruské vojenské cvičenie, ktoré sa začne v stredu, je podľa Pekingu zamerané na „ďalšie prehĺbenie“ spolupráce medzi oboma stranami. TASR správu prevzala v utorok z agentúry AP.

Cvičenie sa bude konať pri pobreží čínskej provincie Če-ťiang vo Východočínskom mori a potrvá do budúceho utorka, vyplýva z krátkeho vyhlásenia čínskej armády.

„Toto spoločné cvičenie je zamerané na preukázanie odhodlania a schopností oboch strán spoločne reagovať na hrozby pre námornú bezpečnosť… a na ďalšie prehĺbenie komplexného strategického partnerstva koordinácie medzi Čínou a Ruskom novej éry,“ uvádza sa ďalej v oznámení.

Navzdory desaťročiam vzájomnej nedôvery Čína a Rusko v poslednom čase zintenzívnili takéto vojenské cvičenia a považujú ich už za súčasť zosúlaďovania svojej zahraničnej politiky, konštatuje britský denník The Guardian.

8:42 Za „mimoriadne ťažkú“ označil ruský prezident Vladimir Putin situáciu v štyroch ukrajinských oblastiach nelegálne anektovaných Moskvou v septembri tohto roka, píše agentúra Reuters.

Ide o oblasti Záporožskú, Chersonskú, Doneckú a Luhanskú. Ich anexia Ruskom predstavovala najväčšie násilné prevzatie územia v Európe od druhej svetovej vojny a Kyjev a jeho západní spojenci ju odsúdili ako nezákonnú. Uvedené oblasti tvoria spolu 15 percent územia Ukrajiny.

„Situácia v Doneckej a Luhanskej republike a v Chersonskej a Záporožskej oblasti je mimoriadne ťažká,“ povedal v pondelok večer Putin, ako ho citoval aj britský denník The Guardian.

6:10 Predstaviteľ ukrajinskej tajnej služby uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin začiatok špeciálnej operácie na Ukrajine trikrát posunul, informovala webová stránka stanice Sky News.

„Na základe informácií, ktoré sme zozbierali, bola táto vojenská operácia trikrát preložená,“ uviedol predstaviteľ hlavnej správy vojenskej rozviedky ukrajinského ministerstva obrany (GUR) Vadym Skibickyj v rozhovore pre nemecký denník Bild. Posledný odklad sa podľa neho uskutočnil v polovici februára.

Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajine 24. februára. Predchádzajúce dátumy jej možného začiatku nie sú známe, píše Sky News.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) podľa Skibického zohrala dôležitú úlohu pri presviedčaní ruského prezidenta a predstaviteľov armády, aby poslali vojakov na Ukrajinu.