VIDEO: Neuveriteľné ovácie. Takto vstúpil Zelenskyj na pôdu Kongresu Spojených štátov.
V máji ste napísali pre magazín Atlantic článok, ktorý mal názov: Vojna sa neskončí, kým Putin neprehrá. Predpokladám, že si stále myslíte to isté. Ako si však predstavujete prehru ruského prezidenta Vladimira Putina?
Áno, stále si myslím to isté. Ale aby som to vysvetlila: dôvod mám na to taký, že keby sa vojna skončila nejakým nerozhodným výsledkom či vytvorením zamrznutého konfliktu a prímerím, ktoré by Ukrajincom neumožnilo získať minimálne územie stratené po 24. februári, bude existovať riziko, že Rusi využijú čas, aby sa opätovne zorganizovali a vyzbrojili. A potom znovu zaútočia. Mali by sme sa usilovať, aby sme zabránili scenáru, že o dva roky sa vojna bude opakovať. Ale tým si budeme môcť byť istí iba vtedy, keď samotní Rusi dospejú k záveru, že to, čo sa stalo, bola chyba. Že konflikt bol pre nich katastrofa a nič ním nedosiahli. Ako som povedala, aby sa to stalo, Ukrajinci musia prinajmenšom získať územia okupované po 24. februári. Keby sa im podarilo oslobodiť aj Krym, bolo by to ešte lepšie. Samozrejme, takýto vývoj by bol veľkou ranou pre Putina. Takto teda vnímam prehru Kremľa. Netvrdím, že je potrebné začať inváziu do Ruska alebo okupovať Moskvu. Hovorím len to, že Ukrajina sa má obnoviť vo svojich hraniciach a že Rusi musia chápať, že vojna bola chybou. Nezaujíma ma pritom, čo to bude znamenať pre politický vývoj v Rusku a v Kremli, a čo urobí Putin. Je mi jedno, ako to všetko bude vysvetľovať Rusom. Je to Putinov problém, ako im bude hovoriť, prečo zomrelo 100-tisíc ľudí alebo aj viac, prečo prišiel o polovicu obrnených vozidiel, prečo minul toľko peňazí či prečo odstrihol Rusko od sveta. Nie je to náš problém.
VIDEO: Biden dáva Zelenskému Patrioty. Pozrite si ich v akcii
Hovoríte, že je vám jedno, ako by Putin vysvetľoval prehru. Ale naozaj to môže mať isté politické následky. Často počujeme obavy, že Putina by v Kremli mohol nahradiť niekto ešte horší. Ako to hodnotíte?
Skutočne si nemyslím, že by tam mohol byť ešte niekto horší. Ktokoľvek by Putina nahradil, čelil by dvom problémom, ktoré by pre nás predstavovali dve výhody. Bez ohľadu na to, kto by prišiel po súčasnom šéfovi Kremľa, tento človek by mal oveľa menšiu legitimitu a vplyv. Nebude mať taký rešpekt byrokracie a elít, a medzi Rusmi nebude až taký známy. Jednoducho povedané, Putina nahradí niekto, kto bude oveľa slabší. Ktokoľvek to bude, a možno najhoršou osobou by bol Jevgenij Prigožin (šéf súkromnej vojenskej skupiny vagnerovcov, pozn. red.), nebude taký silný ako Putin. Druhou výhodou by pre nás bolo, že keby prišiel niekto iný, nebola by to jeho vojna. Nebude s ňou osobne zviazaný. Keď bude chcieť, mohol by bez straty tváre konflikt ukončiť. Vojnu totiž osobne vyhlásil Putin. Takže si myslím, že keby ho niekto nahradil, bola by to pre nás výhoda.
Hovoríte teda, že keby Putin skončil, či už pre zdravotné problémy alebo vďaka nejakému prevratu, režim by sa musel zamerať na riešenie vnútorných problémov a na vojnu by nemal čas?
Je potrebné pochopiť, že v Rusku sa ani nedá hovoriť o režime. Spôsob, akým systém funguje, je taký, že každý je závislý od každého, ale ľudia sa starajú o seba a o svoje peniaze. Koniec Putina by na to mal obrovský destabilizačný vplyv. Všetci by sa náhle začali báť o svoje postavenie. Samozrejme, že neviem na sto percent povedať, čo by sa stalo, ale som si istá, že by sa na vojnu dával menší dôraz, lebo ľudia by sa zaoberali väčšími vnútornými problémami. Takže si myslím, a opäť nehovorím, že by to na sto percent skutočne tak bolo, ale predpokladám, že by sa zvýšila šanca, že bez Putina by sa vojna nejako skončila.
Vidíte nejaké znaky toho, že šéf Kremľa stráca moc, alebo ani nie?
Sledujem to, čo všetci ostatní. Vidím, že Putin sa niekedy správa čudne a že sa bez nejakého veľkého úspechu usiluje predstierať, že sa nedeje nič veľmi zlé. Zrušil svoju výročnú konferenciu a krajne pravicoví blogeri v Rusku sa naňho dosť otvorene sťažujú, aj na to, ako sa vyvíja konflikt. Vidím, že podpora pre vojnu v krajine klesá. Vyplýva to z prieskumov verejnej mienky organizácií, ktoré ich môžu v Rusku robiť. A pomerne rýchlo klesá aj Putinova popularita a on to vie. Neznamená to však, že sa v Rusku takpovediac na budúci týždeň niečo zmení.
VIDEO: Súboj tankov. Ukrajinský nedal šancu ruskému
No dá sa povedať, že Rusko vojnu prehráva? Možno to vidíte inak, ale vyzerá to tak, že Putin z politických cieľov nedosiahol inváziou nič.
Áno. Rusi určite vojnu prehrávajú. Problémom však je, že na začiatku vojny sa im podarilo obsadiť niektoré regióny a dá sa povedať, že sa v nich zakopali. Rusi teda stále dokážu spôsobiť obrovské škody a ničia infraštruktúru Ukrajiny. Z vojenského hľadiska však prehrávajú. Nevedia sa pohnúť vpred, možno len tu a tam pri Bachmute o pár stovák metrov. Rusi nedokážu pokračovať vo veľkej invázii. Určite by nevedeli obsadiť Kyjev ani žiadne z väčších miest. Vieme, že ruskí vojaci majú veľký problém s bojovou morálkou. Na druhej strane sa dá povedať, že síce sa hovorilo aj o tom, že ruské jednotky by v istom momente mohli odmietnuť bojovať, ale to sa zatiaľ nestalo.
Pred niekoľkými týždňami vás ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyznamenal Rádom princeznej Oľgy. Ako vníma vojnu a ako zvláda situáciu, v ktorej sa ocitol?
Keď ma v septembri vyznamenal, stretla som ho len na chvíľu. Ale robila som s prezidentom Zelenským rozhovor v apríli, čo bolo krátko potom, ako sa Rusi stiahli zo severnej časti Ukrajiny, keď prehrali bitku o Kyjev. Bola som tam s mojím editorom a so Zelenským sme strávili niekoľko hodín. Myslím si, že je úspešný preto, že jeho PR a komunikácia je autentická. V podstate má jeden základný odkaz pre svet. Zelenskyj hovorí, že je obyčajným človekom, ktorý sa ocitol v neobyčajnej situácii. Nepredstiera, že riadi vojnu, to necháva na generáloch. Neprechádza sa v uniforme s mnohými medailami. Nosí zelené tričko, tak ako príslušníci teritoriálnej armády, ktorú tvoria dobrovoľníci. Presviedča svet, aby pomohol Ukrajine. A robí to ako obyčajný človek. Funguje to veľmi dobre, lebo je to pravda. Dá sa povedať, že Zelenskyj je schopný ukázať a odovzdať ľuďom emócie, ktoré pôsobia skutočne, lebo skutočné sú. Na tom je založený jeho veľký úspech. Samozrejme, víťazstvá, ktoré doteraz Ukrajina vybojovala, je potrebné pripísať výnimočnej snahe jej armády a celej občianskej spoločnosti. V lete som strávila niekoľko týždňov v Odese. Stretla som mnoho ľudí, ktorí nakupovali vybavenie pre ozbrojené sily, robili finančné zbierky a snažili sa pomôcť, ako sa len najlepšie dá. Celá spoločnosť bojuje a zapojila sa do toho, čo robí armáda. Do istej miery to vysvetľuje, prečo Ukrajina vyhráva. Ale víťazí aj vďaka schopnosti Zelenského Ukrajinu zjednotiť, čo z historického hľadiska nie je jednoduché, a preto, že prezident bol schopný presvedčiť Európu a Severnú Ameriku, aby Kyjev podporili. Je to veľmi dôležité. Jeho úloha je výnimočná. Zelenskyj je symbolom a hovorcom krajiny. Je schopný porozprávať sa s parlamentmi, svetovými lídrami či s univerzitami. V tomto odvádza úžasnú prácu, ktorú si všetci budú desaťročia pamätať.
Čítajte viac Mala by Ukrajina vstúpiť do NATO? Pre Pravdu odpovedá nemecká ministerka obrany
Vojna spôsobila, že sa väčšia pozornosť zameriava na región strednej a východnej Európy. Aké hlavné poučenie preň plynie z konfliktu?
Základnou lekciou pre strednú a východnú Európu je, že keby krajiny regiónu neboli v EÚ a Severoatlantickej aliancii, vojna by sa odohrávala na ich území. Hlavné poučenie je to, ako neuveriteľne dôležité je byť súčasťou západnej a transatlantickej aliancie. Lebo to znamená stabilitu a to, že stredná Európa a pobaltské štáty sú v bezpečí. Minimálne v tejto chvíli. Faktom však je, že nie všetci v regióne si to uvedomujú. Dokonca sa to prejavuje aj v Poľsku, ktoré je na bojovej línii, cez jeho územie ide väčšina dodávok zbraní Ukrajine a cvičí ukrajinských vojakov. No napriek tomu sa zdá, že časť vládnej strany Právo a spravodlivosť nerozumie tomu, aká dôležitá je západná, atlantická a európska solidarita. A to je pre mňa nepochopiteľné. Naozaj tomu už nerozumiem. Spojenie, ktoré má teraz váš región s Európou a so svetom, je mimoriadne dôležité pre jeho prosperitu a dokonca i pre bezpečnosť.
Spomenuli ste Poľsko, ale je to najmä Maďarsko, ktoré reagovalo na ruskú vojnu svojsky. Ako by mali na politiku premiéra Viktora Orbána reagovať EÚ, NATO, ale aj susedné krajiny ako Slovensko?
Je to veľmi zložitá situácia. Keby to bolo možné, ale stále počúvam, že sa to nedá, pozastavila by som Maďarsku členstvo v aliancii a únii. Kroky Budapešti totiž idú výrazne proti záujmom NATO, EÚ a susedov. Naozaj si nemyslím, že sa dá povedať, že je ešte lojálnym členom nejakého spoločenstva. Nechcem vytvárať konflikty medzi Maďarskom a Slovenskom či medzi Maďarmi a Slovákmi. Samozrejme, je veľa Maďarov, ktorí s Orbánovou politikou nesúhlasia. Voľby v krajine však fungujú tak, že predseda vlády má jasnú väčšinu v parlamente, hoci ho nepodporuje až tak veľa voličov. A správanie sa maďarského premiéra sa blíži k zrade. To, čo robí, ohrozuje alianciu, susedov, Slovensko, Poľsko a pomáha to Putinovi a ruskej propagande. Je to absolútna katastrofa.
V roku 2020 ste vydali knihu Súmrak demokracie: Zvodné lákadlo autoritárstva. Posilnila ruská vojna antidemokratické tendencie vo svete alebo sa stal opak?
Závisí to od toho, čo sa stane. Keby boli Putinove plány úspešné, keby dobyl Kyjev za tri dni a teraz by okupoval celú Ukrajinu, tak by to zásadne posilnilo autoritársku politiku. A toto určite chcel ruský prezident dosiahnuť. Rusi to však nezvládli, stratili množstvo vojakov aj výzbroje, a ich armáda má katastrofálne výsledky. Oslabilo to putinizmus, ale aj celkovo autoritárstvo vo svete. A minimálne niektorí ľudia chápu, že je to jeden z dôvodov, pre ktorý musíme naďalej bojovať. Vojna, ktorú vedie Rusko proti Ukrajine, je teraz bojiskom medzi demokraciou a diktatúrou. Ak sa nedokážeme brániť tu, budeme musieť bojovať aj inde. Mnoho ľudí v tejto súvislosti spomína Taiwan, ale sú aj iné miesta na svete, ktoré by sa mohli dostať do problémov, keby sme Rusku dovolili ovládnuť Ukrajinu.