303. deň: Ukrajinci bojujú s Rusmi v Sumskej oblasti, prvý raz od jari. Zelenskyj: Cesta do USA bola výnimkou

23:45 Spojené štáty v piatok reagovali na komentáre ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý ofenzívu na Ukrajine až po niekoľkých mesiacoch trvania verejne a v rozpore s oficiálnou rétorikou Kremľa nazval „vojnou“. Washington ho vyzval, aby uznal realitu a stiahol vojenské sily z Ukrajiny.

Čítajte viac Washington vyzval Putina, aby uznal realitu a stiahol ruské sily z Ukrajiny

23:30 Najbližší spolupracovníci ruského prezidenta Vladimira Putina sa pred ním snažia tajiť nepríjemné správy o priebehu bojov na Ukrajine, uviedol The Wall Street Journal (WSJ). Putin, je tak podľa amerického denníka, ktorý sa odvoláva na rozhovory s ruskými predstaviteľmi blízkymi Kremľa, v izolácii a nemá nevyhnutne prehľad o reálnej situácii, hoci je najvyšší veliteľ ruských ozbrojených síl.

Čítajte viac WSJ: Putinovi spolupracovníci pred ním taja zlé správy o vojne na Ukrajine

23:15 Rusi, ktorí po ruskom februárovom vpáde na Ukrajinu odišli z vlasti, schudobneli, ale začali viac dôverovať ľuďom a častejšie tiež veria, že sa ich život v budúcnosti zlepší. Podľa spravodajského portálu Meduza k takémuto záveru dospel nezávislý prieskum sociológov združených v projekte OutRush a projekte Noda.

22:30 Pre nedostatok elektriny v sieti prestali v Kyjeve jazdiť električky a trolejbusy. Na všetkých linkách ich nahradili autobusy, uviedol na sociálnych sieťach starosta mesta Vitalij Kličko. V podmienkach neustálych výpadkov prúdu žijú obyvatelia obcí v okolí Kyjevskej oblasti. V Borodjanke išiel ľuďom od soboty do utorka prúd len na pol hodiny alebo na hodinu denne, napísala v zverejnenej reportáži ruská redakcia BBC s odvolaním sa na miestnu obyvateľku.

21:40 Ruský prezident Vladimir Putin nariadil riaditeľom ruského zbrojárskeho priemyslu, aby pre ruskú armádu zabezpečili v čo najkratšom čase všetky zbrane, techniku a iné vybavenie, ktoré potrebuje pre boj na Ukrajine, píše The Guardian.

Čítajte viac Putin: Ruský vojenský priemysel musí zdokonaliť zbrane podľa skúseností z bojov

21:15 Návšteva ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bielom dome potvrdila, že Ukrajina a USA sú po prvý raz v dejinách strategickými partnermi. Uviedol to šéf úradu ukrajinského prezidenta Andrij Jermak pre denník The Guardian.

Jermak označil USA za „lídra slobodného sveta a demokracie“. Stredajšie stretnutie podľa jeho slov ukázalo, aký hlboký postoj má Biden ku všetkému, čo je spojené s Ukrajinou.

„Som presvedčený, že dostaneme všetko, čo potrebujeme, a že táto návšteva vyšle všetkým spojencom veľmi výrazný signál, že USA veria v naše víťazstvo,“ povedal Jermak, ktorý Zelenského na stredajšej ceste sprevádzal.

Ukrajinskému prezidentovi sa však nepodarilo bezprostredne získať od USA tanky typu Abrams, stíhačky F-16 či taktické rakety dlhšieho doletu ATACMS, pripomína The Guardian.

21:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok večer v pravidelnom videopríhovore varoval obyvateľov pred možnými ruskými útokmi počas nadchádzajúcich sviatkov.

„Obdobie sviatkov sa blíži a ruskí teroristi budú zrejme opäť aktívni,“ povedal Zelenskyj vo videopríhovore. „Oni pohŕdajú hodnotami Vianoc a vôbec akýmikoľvek hodnotami,“ dodal.

Zelenskyj varoval Ukrajincov, aby si v nasledujúcich dňoch dávali mimoriadny pozor. „Prosím, venujte pozornosť sirénam ohlasujúcim letecký poplach, pomáhajte si navzájom a vždy dbajte jeden na druhého,“ uviedol prezident.

Zároveň neobvykle ostro varoval Rusko. „Občania Ruska musia jasne chápať, že teror nikdy neostane bez odozvy,“ povedal, aj keď výstrahu nespresnil.

20:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vystúpil v Kyjeve s príhovorom na stretnutí s ukrajinskými veľvyslancami. Išlo o jeho prvé verejné vystúpenie od návratu zo Spojených štátov cez Poľsko. Zdôraznil, že jeho návšteva v USA bola výnimkou a cestovať do zahraničia nebude.

„Nemám možnosť chodiť na zahraničné návštevy – jednoducho na to nemám čas,“ povedal Zelenskyj, pričom svoju návštevu v USA označil ako „nasadenie latky“.

Ukrajinský prezident potom adresoval výzvu zahraničným partnerom, že ak sú pripravení chopiť sa realizácie ukrajinského mierového plánu, môžu o tom osobne rokovať s ním.

V prejave Zelenskyj hovoril aj o „mohutnom finančnom balíku“, ktorý Spojené štáty pripravujú pre Ukrajinu, a uviedol aj jeho výšku – 45 miliárd dolárov.

Zelenskyj tiež povedal, že sa bude snažiť získať pre Ukrajinu väčšiu podporu aj v Afrike. Oznámil preto, že otvorí desať nových veľvyslanectiev na tomto kontinente – celkovo ich tam Ukrajina bude mať 30. Nové ambasády budú mať za úlohu posilniť aj obchodné styky.

Čítajte viac Zelenskyj pripravuje desaťbodový mierový plán

20:30 Ruská invázia na Ukrajinu postavila Čínu do „veľmi ťažkej pozície“, pokiaľ ide o bilaterálne vzťahy s Európskou úniou. Povedal to nový čínsky veľvyslanec pri EÚ Fu Cchung pre hongkonský denník South China Morning Post (SCMP).

Fu uviedol, že Peking si nechce „vyberať medzi priateľmi“. Za jednu zo svojich priorít na poste, ktorý bol rok neobsadený, označil „odpolitizovanie“ vzťahov Číny a EÚ.

„Ukrajinská kríza sa stáva problémom pre naše bilaterálne vzťahy s EÚ,“ povedal veľvyslanec, podľa ktorého je Peking presvedčený, že táto otázka by problémom pre tieto väzby byť nemala.

19:00 Ukrajinské hlavné mesto Kyjev má približne o 50 percent elektrickej energie menej, než potrebuje, informovali v piatok tamojší predstavitelia. Dodali, že prednostne je elektrina dodávaná do nemocníc a na prevádzku vodovodných sietí.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba v piatok popoludní uviedol, že práce na obnovení dodávok elektriny pokračujú 24 hodín denne. Energetickú infraštruktúru tam poškodzuje ostreľovanie Ruska, ktoré Ukrajina i Západ obviňujú, že využíva zimu a tmu ako zbraň proti civilistom.

Na niektorých miestach majú ľudia prúd len štyri hodiny denne, potom úrady musia elektrinu vypnúť aj cielene.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko otvoril po celom meste celkovo 632 núdzových centier s generátormi, ktoré obyvateľom pomáhajú počas výpadkov elektriny. Môžu sa tam zohriať či nabiť si mobilný telefón.

18:45 Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak vyzval na to, aby boli Irán, Severná Kórea a Bielorusko brané na zodpovednosť za ich rolu v ruskej vojne na Ukrajine. Na sociálnej a mikroblogovacej sieti Twitter uviedol, že Irán dodáva Rusku drony a rakety, Severná Kórea zbrane a muníciu a Bielorusko mu poskytuje infraštruktúru, územie a vybavenie, a sú to „fakticky a právne potvrdení spojenci Ruskej federácie v útočnej vojne, masových vraždách civilistov a úmyselnom ničení ukrajinských miest“.

17:25 Fínske veľvyslanectvo v Moskve žiada ruské orgány, aby mu zaručili bezpečnosť v súlade s dohovormi o diplomatických vzťahoch. Žiadosť prišla po tom, čo maskované osoby tento týždeň hodili na nádvorie fínskeho veľvyslanectva niekoľko kladív.

Fínske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že pri incidente nikto neutrpel zranenia a nebola poškodená ani budova.

Na platforme Telegram sa objavil videozáznam zachytávajúci skupinu približne desiatich ľudí, ako bežia k budove veľvyslanectva a cez plot prehadzujú niekoľko veľkých tupých kladív. Agentúra Reuters však uviedla, že sa jej bezprostredne nepodarilo preveriť autenticitu záberov.

17:15 Holandsko poskytne Ukrajine v roku 2023 pomoc vo výške 2,5 miliardy eur, oznámila v piatok holandská vláda. Táto suma bude využitá na vojenskú pomoc, obnovu kľúčovej infraštruktúry a vyšetrovanie možných vojnových zločinov.

Holandský premiér Mark Rutte na Twitteri napísal: „Keďže Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine, Holandsko poskytne Ukrajine pomoc. Vojenskú, humanitárnu a diplomatickú. V roku 2023 na to vyčleníme 2,5 miliardy eur. Ukrajina sa na Holandsko môže spoľahnúť. Práve sme to potvrdili v rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.“

15:39 Slovenské mimovládne organizácie (MVO), ktoré zastrešuje platforma rozvojových organizácií Ambrela, doručili na Ukrajinu za desať mesiacov od ruskej invázie už 5-tisíc ton humanitárnej pomoci. Jej hodnota je približne 9,82 milióna eur. Súčasťou boli trvanlivé potraviny, zdravotnícky materiál a lieky, hygienické potreby, riady i teplé prikrývky a tuhé palivo.

„Poslaním slovenskej platformy je prispieť k tomu, aby SR poskytla adekvátne financie pre humanitárnu pomoc, a táto bola efektívne realizovaná. Vďaka občianskej spoločnosti, solidarite verejnosti a podnikateľského sektora sa to čiastočne darí napĺňať, no oficiálna humanitárna pomoc štátu zaostáva. Hoci s Ukrajinou susedíme, sme až na 27. mieste spomedzi všetkých krajín, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc v prepočte na HDP,“ konštatuje výkonný tajomník Ambrely Daniel Kaba.

Núdznym ľuďom v horských regiónoch oblasti Zakarpatsko, kde len ťažko nájsť elektrický prúd či plyn, distribuovala organizácia Človek v ohrození drevo na kúrenie. Organizácia ADRA Slovensko sa zamerala na pomoc ukrajinským nemocniciam, ktoré nemôžu fungovať bez elektriny. S pomocou slovenských darcov zabezpečila kúpu elektrických generátorov ako záložných zdrojov energie pre operačné sály a jednotky intenzívnej starostlivosti. Spišská katolícka charita v Charkovskej oblasti distribuovala seniorom piecky.

Do vybraných nemocníc a centier pomoci zaslali v rámci humanitárnej pomoci aj mikulášske balíčky a vianočné darčeky sirotám a vnútorne presídleným deťom. (tasr)

14:51 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj spolu so svojim tímom pracuje na mierovom pláne, ktorý chce predstaviť v nadchádzajúcom februári, rok od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. S odvolaním sa na európske a ukrajinské zdroje to napísal denník The Wall Street Journal, ktorý zároveň poznamenal, že pre Kyjev a Moskvu je v súčasnosti prioritou v bojoch pokračovať. Moskva o údajnom desaťbodovom pláne nič nevie.

Čítajte viac Zelenskyj pripravuje desaťbodový mierový plán

13:19 Ruskí obyvatelia sa prostredníctvom crowdfundingu skladajú na vybavenie pre vojakov nasadených na Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál CNN s tým, že školáci zbierajú peniaze na ponožky, matky nakupujú zimné oblečenie a spacáky a komunitné skupiny zbierajú dary na ochrannú výzbroj.

Čítajte viac Ruskí obyvatelia nakupujú oblečenie pre zle vybavených ruských vojakov

13:03 Skupina technikov ukrajinskej armády absolvovala v Litve výcvik zameraný na opravu húfnic, ktoré na obranu proti ruskej invázii dodalo Ukrajine Nemecko. Informovala o tom agentúra AFP, podľa ktorej už účastníci výcviku odcestovali z Litvy.

Celkovo 16 ukrajinských vojenských opravárov sa v priebehu posledných dvoch týždňov učilo opravovať nemecké húfnice s kalibrom 155 mm v meste Rukla v strednej Litve. Niektorí z nich predtým absolvovali aj úvodný kurz, ktorý prebehol v Nemecku.

„Teoretické vedomosti získali inde… ale my sme ich naučili veci z reálneho života – aké časté sú také poruchy (húfnic), ktoré nie sú popísané v učebniciach,“ povedal pre AFP major litovskej armády Žilvinas Čerškus.

Litva, ktorá patrí medzi členské krajiny organizácie NATO, má nemecké húfnice už od roku 2016. Od začiatku tohto roka absolvovalo rôzne kurzy v Litve už 500 ukrajinských vojakov a na budúci rok by sa mal tento počet strojnásobiť.

Ukrajinská armáda v júli oznámila, že zaradila do svojho arzenálu nemecké húfnice Panzerhaubitze 2000 kalibru 155 milimetrov. Išlo vôbec o prvé ťažké zbrane z Nemecka, ktoré dorazili na Ukrajinu.

Výcvik ukrajinských vojakov zameraný na obsluhu týchto húfnic sa začal v Nemecku už v máji. Tieto systémy sa dokážu pohybovať rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu, majú dostrel 30–40 kilometrov a sú schopné vypáliť až desať delostreleckých granátov za minútu.

Čítajte viac Nemeckí vojenskí mechanici sú už v Michalovciach. Aké zbrane pre Ukrajinu budú opravovať?

Podľa správ nemeckého časopisu Der Spiegel sú húfnice dodané Ukrajincom v dôsledku intenzívneho používania už značne opotrebované. Ukrajinskí vojaci z nich totiž denne vystrelia až 300 nábojov. K poruchám a opotrebovaniu húfnic zrejme prispieva aj ich nedostatočná údržba.

Ukrajina totiž nedisponuje vlastnými kapacitami na opravu týchto zbraní. Niektoré z nich už preto museli previezť na opravy do Litvy a ďalších členských krajín NATO. Jedna z opravovní vojenskej techniky ukrajinskej armády funguje od 12. decembra aj v slovenskom meste Michalovce. (tasr, afp)

12:30 Ruský komunálny poslanec Nikita Juferev žiada generálnu prokuratúru a ministerstvo vnútra, aby začali trestné stíhanie proti prezidentovi Vladimirovi Putinovi, a to pre podozrenie zo šírenia dezinformácií o ruskej armáde.

Juferev žiada, aby príslušné orgány preverili prezidentove výroky na tlačovej konferencii z 21. decembra v Moskve, počas ktorej vyslovil slovo „vojna“. Používanie tohto slova v súvislosti s vojnou na Ukrajine je v Rusku trestané.

Čítajte viac Poslanec z Petrohradu žiada, aby bol Putin trestne stíhaný za vyslovenie slova "vojna"

12:14 V centre okupovaného Melitopolu v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny dnes vybuchol automobil používaný ruskými okupantmi, oznámili ukrajinské médiá s odvolaním sa na starostu Ivana Fedorova. Výbuch si vyžiadal dvoch zranených, uviedol Vladimir Rogov s Ruskom dosadenej oblastnej správy.

„Veľký výbuch v centre Melitopolu. Podľa očitých svedkov vyletel do povetria automobil používaný Rusmi. Informácie o stave cestujúcich sa upresňujú,“ napísal Fedorov na sociálnej sieti.

„V dôsledku výbuchu auta v centre Melitopolu utrpeli dvaja ľudia zranenie,“ povedal ruským novinárom Rogov, ktorého ukrajinské médiá označujú za „gauleitera“. Tento titul v nacistickom Nemecku označoval straníckeho veliteľa daného územia.

V okupovaných mestách na juhu Ukrajiny čas od času dochádza k atentátom na ruských predstaviteľov a miestnych kolaborantov. Útoky bývajú pripisované ukrajinskému odboju, alebo akciám špeciálnych síl. (čtk)

12:08 Zruba 77,5 percenta poľskej verejnosti je za to, aby Poľsko pokračovalo vo vyzbrojovaní Ukrajiny v jej boji proti ruskej agresii, ukázal najnovší prieskum. Denník Rzeczpospolita, ktorý si prieskum objednal u agentúry IBRiS, zdôraznil, že Poľsko doteraz poslalo Ukrajine zbrane v hodnote viac dve miliardy dolárov.

„Poľsko patrí medzi popredné krajiny podporujúce ukrajinských vojakov,“ napísali uvedené noviny. „Údaje z Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku (IfW) ukazujú, že v deklarovanom množstve zbraní pre nášho východného suseda sme s hodnotou 1,82 miliardy eur na štvrtom mieste,“ všíma si Rzeczpospolita.

Prieskum podľa denníka preukázal, že 77,5 percenta respondentov sa vyslovilo za posielanie zbraní a výzbroje pre ukrajinských vojakov. Proti sa vyslovilo 18,3 percenta a len 4,2 percenta svoj názor na predmetnú otázku nevyjadrilo.

Tí, ktorí sa vyslovili za, v posledných voľbách väčšinou volili vládnu stranu Právo a spravodlivosť (PiS) – 97 percent –, Ľavicu – 91 percent –, alebo hlavné opozičné zoskupenie Občianska koalícia – 86 percent.

Väčšina odporcov vyzbrojovania Ukrajiny sú prívrženci pravicového politika Krzysztofa Bosaka (31 percent) a strany Konfederácia (27 percent) alebo Szymona Holowniu, lídra stredopravej strany Poľsko 2050. (pap, tasr)

11:15 Plány na zvýšenie početného stavu ruskej armády by podľa britských vojenských expertov mohli predstavovať dosť veľkú úlohu, uviedlo v piatok britské ministerstvo obrany v najnovšom vyhlásení k vojne na Ukrajine.

Plány predložené ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi počítajú s personálnym zvýšením armády o 30 percent, teda na 1,5 milióna vojakov. „Zostáva nejasné, ako chce Rusko nájsť regrútov na dosiahnutie takéhoto zvýšenia v čase, keď sú jeho jednotky pod doposiaľ nevídaným tlakom na Ukrajine,“ uviedlo ministerstvo.

Informácie pochádzajúce od spravodajských služieb Spojeného kráľovstva, ktoré zverejňuje britské ministerstvo obrany už od začiatku vojny na Ukrajine z februára tohto roka s cieľom oponovať ruským správam a posilňovať podporu Ukrajiny na Západe. Moskva však obviňuje Londýn z cielenej dezinformačnej kampane. (tasr, dpa)

10:59 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je späť v Kyjeve po tom, čo v predchádzajúcich dňoch prvýkrát od začiatku ruskej invázie opustil svoju krajinu a navštívil Washington. Zelenskyj to uviedol vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach.

„Som vo svojej kancelárii. Pracujeme na ceste k víťazstvu,“ povedal prezident vo videu na telegrame. Krátke oznámenie natočil interiéru svojej prezidentskej kancelárie v ukrajinskej metropole.

Zelenskyj do Spojených štátov priletel v stredu. Stretol sa s americkým prezidentom Joeom Bidenom av Kongrese apeloval na zákonodarcov, aby neprestali s podporou Ukrajiny v boji proti ruskej agresii. Biely dom pri tejto príležitosti oznámil, že Kyjevu poskytne ďalšiu pomoc vrátane protivzdušného systému Patriot. Cestou späť na Ukrajinu sa Zelenskyj stretol aj s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. (čtk)

8:17 Ukrajinské jednotky vo štvrtok odrazili útok ruských vojakov pri obci Vysoke v Sumskej oblasti na východe Ukrajiny, kde od jari neprebiehali žiadne bojové akcie. Vo svojom každodennom súhrne o tom v piatok ráno, v 303. deň vojny, informoval generálny štáb ukrajinskej armády, uviedla britská stanica BBC.

Vysoke sa nachádza na východe Sumskej oblasti susediacej s ruskou Belgorodskou oblasťou.

Rusko a Ukrajina sa síce neustále navzájom obviňujú z cezhraničného ostreľovania na tomto úseku frontu, ale od ústupu ruskej armády zo Sumskej, Černihivskej a Kyjevskej oblasti v jarných mesiacoch v tejto časti ukrajinského územia nedošlo k žiadnemu pohybu vojsk.

Ukrajinský generálny štáb nezverejnil podrobnosti k obnoveniu bojov. Úrady Sumskej oblasti vo svojej stručnej správe žiadny útok nehlásili, dodala BBC.

Zo správy ukrajinského generálneho štábu ďalej vyplýva, že situácia na frontoch sa zásadne nezmenila: Ruské jednotky sa naďalej pokúšajú postupovať v oblasti Bachmutu a v okolí Donecka, ako aj na niektorých miestach pozdĺž línie Svatove — Kreminna.

7:45 Talianska premiérka Giorgia Meloniová chce začiatkom budúceho roka navštíviť Ukrajinu. V rozhovore pre taliansku televíziu Rai 1 vo štvrtok uviedla, že v súvislosti s touto cestou sa plánuje telefonicky spojiť s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Nachádzame sa v období, keď takmer všetky kultúry na celom svete oslavujú svetlo“, zatiaľ čo Ukrajinci „žijú v tme“, nechala sa počuť Meloniová.

Rusko už od októbra podniká na Ukrajinu rozsiahle raketové a dronové útoky. Ich cieľom je najmä energetická infraštruktúra.

„Predstavte si, aké by to bolo vypnúť počas sviatočného obdobia všetko, hoci len na hodinu: plyn, elektrinu, telefón, televíziu… Pochopili by sme… aká je ich schopnosť odolávať pozoruhodná,“ dodala talianska ministerská predsedníčka.

7:20 Rusko od februárového vpádu na Ukrajinu prišlo už o viac ako 100 000 vojakov, tri tisícky tankov a asi 6000 ďalších obrnených vozidiel, tvrdil ukrajinský generálny štáb vo štvrtkovom rannom prehľade situácie na bojisku.

Z armádneho komuniké nie je jasné, či ukrajinská bilancia ruských strát zahŕňa len zabitých vojakov, alebo aj ťažko zranených a nezvestných, upozornila ruská redakcia BBC. Dodala, že iné odhady ruských strát bývajú skromnejšie.

Samotná BBC odhaduje, že ruská armáda a národná garda mohli na Ukrajine prísť o viac ako 20 000 zabitých mužov a celkové nenávratné straty Ruska môžu predstavovať minimálne 90 000 ľudí.

VIDEO: Ruský minister Sergej Šojgu na inšpekcii. Prezrel si pozície ruskej armády na Ukrajine.

Minister Šojgu navrhol tento týždeň zvýšiť veľkosť ruskej armády na 1,5 milióna vojakov, z toho 695 000 vojakov s profesionálnym kontraktom. "Je však veľmi nepravdepodobné, že Kremeľ vytvorí takú veľkú konvenčnú silu v časovom rámci relevantnom pre vojnu Ruska proti Ukrajine. Koniec koncov, Moskva nebola schopná úplne doplniť brigády a pluky pred inváziou, ani vybudovať novú divíziu, ktorej vznik bol oznámený už v roku 2020,“upozornili experti.

ISW zdôraznil, že ruská ekonomika je v recesii a jej zdroje boli po rozsiahlej invázii výrazne obmedzené. Po invázii z 24. februára sa tiež znížila výcviková kapacita aj kvôli tomu, že do bojových akcií na Ukrajine boli nasadené výcvikové prvky a dôstojnícky zbor oslabili vojnové straty. Ministrove návrhy tak môžu byť iba snahou upokojiť komunitu proruských vojenských blogerov, obviňujúcich Kremeľ z ľahkomyseľnosti pri vedení vojny.

Podobne ako ISW aj britské ministerstvo obrany poukazuje na zapojenie bieloruských inštruktorov do výcviku tisícov nedávno mobilizovaných ruských záložníkov, čo pravdepodobne má čiastočne napraviť nedostatok ruských inštruktorov; tí sú totiž nasadení na Ukrajine, alebo sa už stali obeťami vojny. Hoci Rusko a Bielorusko majú rozsiahlu vojenskú spoluprácu, výcvik mobilizovaných Rusmi bieloruskými inštruktormi predstavuje obrátenie úloh, pretože bieloruské sily Rusko tradične považovalo za menej hodnotné ako ruské. Nasadenie Bielorusov v úlohe inštruktorov sa tak javí znakom vyčerpania síl rámca ruského vojenského systému.

Analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) poukazujú na ohlásený zámer Ruska zvýšiť veľkosť ozbrojených síl, ale predpovedajú, že tieto plány sa pravdepodobne nenaplnia. „Minister obrany Sergej Šojgu povedal, že rozšírenie Severoatlantickej aliancie blízko ruských hraníc, vrátane želania Fínska a Švédska stať sa členmi aliancie, vyžaduje ‚správnu‘ ruskú reakciu,“ uvádza správa.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného činiteľa americkej vlády vo štvrtok napísala, že súkromná žoldnierska Wagnerova skupina získala časť zbraní pre boje na Ukrajine aj zo Severnej Kórey. Pomer síl na bojisku to ale nezvráti. Vládny činiteľ, podľa ktorého sa Moskva na Wagnerovcov spolieha čoraz viac, tiež uviedol, na túto žoldniersku skupinu vláda USA v najbližších týždňoch uvalí ďalšie sankcie.

Správy o dodávke zbraní z KĽDR vo štvrtok poprelo ako severokórejské ministerstvo zahraničia, tak Wagnerova skupina, ktorá informáciu označila za „drby a špekulácie“. „Každý vie, že Severná Kórea Rusku už dlho žiadne zbrane nedodáva,“ vyhlásil šéf Wagnerovcov Jevgenij Prigožin.