Podľa neho Ankara požaduje vydanie 42 ľudí, predtým médiá písali, že Ankara žiada vydanie 33 osôb. Turecký opozičný server Turkish Minute napísal, že väčšina z nich sú politickí disidenti.
Zoznam 42 osôb zahŕňa 16 údajných členov teroristickej organizácie Strana kurdských pracujúcich (PKK), ďalej 12 ľudí, ktorých majú podľa Ankary väzby na duchovného Fethullaha Gülena, sedem členov ľavicových skupín a sedem osôb obvinených z kriminálnej činnosti.
Švédsko sa snaží Ankaru presvedčiť, aby jeho vstup do NATO prestala blokovať, a zástupcovia oboch krajín o tom už rokovali na viacerých stretnutiach. Naposledy vo štvrtok sa zišli v Ankare ministri zahraničia Mevlüt Çavuşoglu a Tobias Billström. Çavuşoglu ocenil pozitívne kroky Švédska, uviedol ale, že „sú stále dôležité veci“, ktoré musí táto severská krajina urobiť. Çavuşoglu tiež privítal septembrové zrušenie švédskeho zbrojného embarga na Turecko, uviedol ale, že turecké zbrojné firmy „stále nemajú pozitívne reakcie na dovoz niektorých produktov“.
Švédsko a Fínsko požiadali o vstup do NATO tento rok v máji v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu. Narazili ale na odpor Ankary, ktorá ich viní z podpory kurdských a ďalších skupín, ktoré Turecko považuje za teroristické. Turecko a Maďarsko sú posledné dva štáty aliancie, ktoré vstup týchto škandinávskych krajín do NATO doteraz neratifikovali.
Turecko v júni podpísalo s oboma severskými krajinami memorandum na summite NATO v Madride, kde sa krajiny zaviazali k užšej spolupráci v boji proti terorizmu. Švédski a fínski činitelia však zdôrazňujú, že o vydávaní do zahraničia rozhoduje nezávislá justícia.
Napríklad v pondelok švédsky najvyšší súd zamietol vydanie tureckého novinára Bülenta Keneşa, ktorého Ankara viní z účasti na pokuse o prevrat z roku 2016, pretože je podľa nej priaznivcom duchovného Fethullaha Gülena. Toho prezident Recep Tayyip Erdogan dlhodobo viní zo snahy ho zvrhnúť. Ťaženie proti Gülenovi a jeho priaznivcom začal Erdogan už ako premiér po korupčnom škandále z roku 2013, v ktorom figurovali ministri jeho vtedajšej vlády i jeho syn. Režim potom pozatýkal desiatky policajtov, prokurátorov i sudcov, ktorí sa na vyšetrovaní korupčného škandálu podieľali. Ďalšie rozsiahle čistky v štátnej správe Erdoganov režim vykonal po pokuse časti armády o puč v roku 2016.