V duchu francúzskej revolúcie a argentínskeho tanga – týmto titulkom označila svoju správu BELTA, čo je Bieloruská tlačová agentúra, keď písala o rokovaní Lukašenka s Putinom. Poznamenala, že bielorusko-ruské vzťahy sa nesú v duchu motta francúzskej revolúcie v roku 1989 a pripomenula heslo sloboda, rovnosť, bratstvo. Skutočnosť je však taká, že Minsk sa nachádza v politickom područí Moskvy.
VIDEO: V snehu, ľade, boj v mestách. Takto cvičia Rusi a Bielorusi svojich vojakov.
Lukašenko musí v mnohom vychádzať Putinovi v ústrety, pretože v opačnom prípade by nemohol nakupovať ruský plyn i ropu za výrazne znížené ceny. Prejavilo sa to na začiatku invázie na Ukrajinu, keď ruská armáda so súhlasom Lukašenka prekročila hranice susedného štátu aj z bieloruského územia.
„Sme najbližší spojenci a strategickí partneri, spolupráca medzi našimi dvomi štátmi sa rozvíja na princípoch vzájomnej úcty s tým, že priateľ berie do úvahy záujmy svojho priateľa," povedal Putin po rokovaní v Minsku.
Aj Lukašenko si pochvaľoval vysokú úroveň dvojstranných vzťahov, pričom sa fakticky priznal, že jeho krajina by bez pomoci „veľkého brata" nedokázala energeticky fungovať: poukázal na to, že Bielorusko nemá ani ropu ani plyn. Povedal, že Rusko sa bez Bieloruska zaobíde, ale z opačného pohľadu je to nemožné.
„Aby sa Bielorusko a Rusko nestratili v realite dnešného sveta, musia neustále improvizovať, cítiť svoj rytmus a prispôsobovať sa meniacim sa podmienkam. A v tomto môžete robiť paralely s argentínskym tangom, ktoré sa na rozdiel od toho štandardného nikdy netancuje podľa vzoru, ale vždy s osobitným prístupom a pozornosťou k partnerovi," citovala BELTA Lukašenka, ktorý je na Západe označovaný za posledného diktátora v Európe.
VIDEO: Ukrajinci Rusom zavaria aj sovietskymi jadrovými delami.
Ukrajinu by vraj ohrozilo 40-tisíc bieloruských vojakov
Putina sprevádzal v Minsku jeho minister obrany Sergej Šojgu, čo len podporuje domnienku, že hlavnou témou debaty bola vojna na Ukrajine. Kyjev reagoval na túto návštevu posilnením ochrany hraníc s Bieloruskom, pretože sa obáva provokácií, prípadne plánov rozšíriť inváziu.
Bývalý ukrajinský poslanec Igor Lapin sa nazdáva, že Putin prišiel vyvinúť na Lukašenka veľký nátlak. „Alebo Rusko pohltí Bielorusko a Lukašenko prestane byť samovládca, alebo Lukašenko bude plniť všetky príkazy Putina, čo sa týka vtrhnutia na územie Ukrajiny," povedal pre server Espreso. Tvrdí, že keby Lukašenko zlyhal v očiach šéfa Kremľa, ten zariadi, aby moc prešla do rúk Alexandra Voľfoviča (Lapin ho označil z jeho poskoka), ktorý by nariadil nasadiť armádu proti Ukrajincom.
Lapin, ktorý má hodnosť kapitána a velil jednému oddielu počas bojov v Donbase ešte pred inváziou ruskej armády spustenou 24. februára tohto roku, tvrdí, že Putin potrebuje, aby Lukašenko poslal na front aspoň 40-tisíc vojakov, aby vytvoril reálnu hrozbu pre Ukrajinu. Jeho neochotu nasadiť svoju armádu objasňuje tým, že by si rozhneval generálov, o ktorých opiera svoje zotrvanie pri moci. Mimochodom, Putina sa na tlačovke v Minsku pýtali aj na údajné pohltenie Bieloruska. Šéf Kremľa to dôrazne odmietol.
VIDEO: Stretnutie Zelenskyj – Biden: Nikdy nebudete sami, sľúbil prezident USA.
Špekulácie o invázii z Bieloruska. Áno alebo nie?
Kristina Zeleňuková z ukrajinskej stanice TSN napísala, že Putin navštívil Lukašenka, aby zintenzívnil útoky proti Ukrajine: „Chcel získať povolenie zasiahnuť ju raketami a dronmi z bieloruského územia." Nevylúčila pritom ani novú pozemnú vojenskú operáciu vedenú z Bieloruska. Zeleňuková pokračovala, že bieloruská propaganda síce od rána do večera kŕmi Bielorusov tvrdením, že Ukrajinci sú zlí, no nálada v bieloruskej armáde je taká, že nemá záujem dať sa vtiahnuť do bojov.
Podobný názor o neochote bieloruských vojakov zaútočiť na svojho južného suseda vyslovil riaditeľ ukrajinského Inštitútu svetovej politiky Jevgenij Magda. S prípadným otvorením severného frontu v blízkom čase neráta. Poukázal síce na manévre Rusov na bieloruskom území, ale riziko invázie nateraz necíti. „Nevidím takú koncentráciu ruských jednotiek, ktoré by mohli vstúpiť na územie Ukrajiny tak, ako to bolo 24. februára," citovala Magdu stanica TSN.
Aj bývalý ukrajinský veľvyslanec v Minsku Roman Bessmertnyj sa prikláňa k tomu, že možný útok zo severu nepredstavuje aktuálnu hrozbu. „V súčasných podmienkach nenastane úder v najbližších mesiacoch. Ale keby k nemu prišlo, otvorí to cestu k odstráneniu Lukašenka od moci," povedal pre TSN v narážke na to, že väčšina bieloruských generálov by sa mu vzoprela.
Šéf rozviedky nevylúčil prípravu na útok zo severu
Riaditeľ spravodajstva ukrajinského ministerstva obrany Kirill Budanov upozornil, že Rusko presúva v posledných týždňoch čoraz viac svojich vojakov do Bieloruska. Podľa neho preto nie je možné vylúčiť, že ide o prípravu na otvorenie ďalšieho frontu. „Bolo by nesprávne ignorovať to, ale nemáme informáciu, ktorá by potvrdzovala existenciu hrozby, “povedal pre noviny New York Times.
Budanov poznamenal, že ruské jednotky v Bielorusku nie sú zoradené v útočných formáciách, ale posielajú ju ich z mobilizovaných táborov do bojov na východe Ukrajiny. Dodal, že aktuálne Rusi nemajú na bieloruskom území taký počet obrnených vozidiel, aby mohli spustiť inváziu zo severu (zrejme či už so zapojením bieloruskej armády alebo bez nej).