Rusi, ktorí po februári odišli z vlasti, začali veriť ľuďom. V zlepšenie v Rusku však neveria

Autori výskumu sa pýtali ruských emigrantov na ich životnú situáciu a pocity v marci a potom znovu v septembri. Najviditeľnejším a tiež očakávaným dôsledkom, ktorý pre emigrantov mal odchod z vlasti, bolo zníženie ich životnej úrovne. Tí, čo pôvodne uvádzali, že ich príjmy „stačia na domáce spotrebiče, ale nie na auto“, teda najväčšia skupina emigrantov, sa často prepadli o úroveň nižšie a teraz konštatujú, že príjmy im „nestačia na domáce spotrebiče, ale stačia na oblečenie“. Mnohí ruskí emigranti ďalej pracujú pre ruské firmy z domova, iní si do septembra našli pozíciu v medzinárodných spoločnostiach, prešli na voľnú nohu alebo sa stali nezamestnanými.

Pokiaľ ide o psychologické dôsledky odchodu z vlasti, tak sa u emigrantov od marca do septembra výrazne zvýšila dôvera v ľudí, a to zo 46 na 61 percent. Autori prieskumu sa domnievajú, že nárast dôvery môže súvisieť s pozitívnou skúsenosťou Rusov ako s obyvateľmi krajín, do ktorých odišli, tak s inými ruskými emigrantmi. Úroveň dôvery v ľudí sa zisťovala jednoduchou otázkou, či sa dá všeobecne väčšine ľudí veriť, alebo či je naopak potrebné mať sa vo vzťahu k ľuďom veľmi na pozore.

Výsledok je o to pozoruhodnejší, že medzi emigrantmi už na začiatku bola oveľa vyššia úroveň dôvery v ostatných ľudí ako v bežnej ruskej populácii, poznamenala Meduza. Podľa prieskumného projektu World Values Survey z roku 2014 má totiž v Rusku dôveru v ľudí iba asi 28 percent opýtaných.

Emigranti tiež začali oveľa optimistickejšie vidieť svoju osobnú budúcnosť. Zatiaľ čo v marci očakávalo zmeny k horšiemu vo svojom živote 37 percent ľudí, do septembra klesol pomer takýchto ľudí na 15 percent. Až na približne tretinu respondentov sa potom do septembra zvýšil podiel tých, ktorí očakávajú zlepšenie života. Pokiaľ však ide o možné zlepšenie situácie v Rusku, tak sa pocity emigrantov nezmenili. Len sedem percent z nich sa domnieva, že sa v Rusku dajú očakávať pozitívne zmeny.

Na prieskume sa zúčastnilo asi 2 700 respondentov, ale iba 611 z nich odpovedalo na otázky ako v marci, tak v septembri, poznamenala Meduza. Práve na tejto skupine sa skúmali zmeny. Odpovede zvyšných ľudí poslúžili výskumníkom na to, aby sa dozvedeli viac napríklad o vzťahoch emigrantov s Ruskom alebo o ich plánoch do budúcnosti.