Jasné nie je ani to, načo srbský prezident Aleksandar Vučič v pondelok uviedol ozbrojené sily do stavu najvyššej bojovej pohotovosti. Veď na základe dohody, ktorá v roku 1999 skončila bombardovanie Srbska Severoatlantickou alianciou, sa srbskí vojaci a policajti môžu do Kosova vrátiť v počte nanajvýš tisíc príslušníkov len v prípade, že im to mierové sily KFOR povolia.
Sám Vučič už na jeseň uznal, že očakávať, aby vojenská misia pod velením NATO dala súhlas na čo i len obmedzenú vojenskú či policajnú prítomnosť Srbska v Kosove, je nereálne. Prezident, ktorý v čase vojny o Kosovo pôsobil ako minister informácií Miloševičovho režimu, už viackrát potvrdil, že bojovať proti aliancii sa jeho krajina rozhodne nechystá. Takže nová vojna nie je na obzore.
Ťažko sa hľadá logika aj v tom, prečo Srbi na severe Kosova, neskrývane povzbudzovaní Belehradom, už osemnásty deň barikádami blokujú hraničné priechody do Srbska. Viac než čokoľvek iné tým totiž komplikujú kontakty svojej komunity s materskou krajinou.
V utorok k hraničným barikádam pribudli ďalšie dve v najväčšom severokosovskom meste. V Kosovskej Mitrovici radikáli prehradili cestu medzi prevažne Srbmi obývanou stranou rieky Ibar a brehom s jasnou albánskou väčšinou.
To, že Vučić nariadil srbským ozbrojeným silám najvyšší stupeň bojovej pohotovosti, v pondelok večer potvrdil minister obrany Miloš Vučevič. „Prezident Srbska ako hlavný veliteľ nariadil, aby srbské ozbrojené sily boli na najvyššom stupni bojovej pohotovosti, pripravenosti až do úrovne použitia ozbrojenej sily,“ povedal Vučevič pre Tanjug. Ako vysvetlil, zámerom tohto opatrenia je „chrániť územnú celistvosť a suverenitu Srbska a všetkých občanov Srbska a zabrániť pogromom a teroru proti Srbom bez ohľadu na to, kde žijú“.
„Zvýšenie plnej bojovej pohotovosti znamená, že sme pripravení reagovať, ak niekto zaútočí na Srbov v Kosove,“ vyhlásila v utorok srbská premiérka Ana Brnabičová.
Kosovského premiéra Albina Kurtiho obvinila, že sa „vyhrážal násilným odstránením barikád“, ktoré desiateho decembra postavili Srbi na severe Kosova. Vláda v Prištine skutočne pohrozila, že cestnú blokádu najneskôr desiateho januára zruší hoci aj s použitím sily. „Dúfam, že medzinárodní partneri budú mať dosť rozumu, aby to nedovolili,“ citoval portál B92 Brnabičovú.
Kosovský minister vnútra Xhelal Svecla v utorok poprel tvrdenie Belehradu, že Priština tiež zvýšila úroveň bojovej pohotovosti, a zopakoval, že inštitúcie tejto krajiny spolupracujú s medzinárodnými partnermi, aby sa problém barikád vyriešil bez ďalšej eskalácie.
Olej do ohňa však priliala aj kosovská vláda, ktorá v pondelok zabránila vstupu srbského pravoslávneho patriarchu na územie Kosova, čo Belehrad označil za neprijateľnú provokáciu.
Páky Bruselu
Brusel akékoľvek obmedzovanie voľného pohybu odsudzuje. Na druhej strane nalieha aj na Prištinu, aby dodržala svoje predchádzajúce záväzky, že severokosovským okresom, kde žije asi 50-tisíc Srbov, povolí vytvoriť spoločný samosprávny orgán. Obe strany pritom vyzýva, aby sa miernili a spory riešili za rokovacím stolom.
Európska únia má na srbskú i kosovskú vládu pomerne silné páky. Najnovšie im sľúbila urýchlenie ich eurointegračnej cesty, ak uzavrú dohodu, ktorou urovnajú vzájomné vzťahy. Terajšie vyhrotenie napätia je podľa viacerých analytikov dôsledkom snáh Belehradu i Prištiny posilniť si pred rokovaniami vyjednávaciu pozíciu.
Bojová pohotovosť č.6
Zo strany srbskej hlavy štátu nariadenie plnej bojovej pohotovosti nie je bezprecedentný krok. Vučič k nemu za posledných päť rokov pristúpil už šiestykrát. Vždy, keď sa vyhrotila nejaká nová kríza medzi Belehradom a Prištinou, napríklad, keď Kosovo chystalo zákaz používania srbských ešpézetiek na svojom území alebo cez hranicu prileteli výzvedné drony. Novinkou je iba to, že tentoraz zmobilizoval aj jednotky ministerstva vnútra a podriadil ich armádnemu veleniu.
Nebývalé je ale niekoľkohodinové „pózovanie“ srbských húfnic vnútri päťkilometrového hraničného pásma, kde sa podľa dohody z roku 1999 srbské ťažké zbrane nesmú nachádzať.
Nové vyhrotenie napätia je len ďalším ohnivkom v reťazi konfliktov, ktoré sa hromadili v končiacom sa roku. Jedným bol už spomínaný spor o srbské ŠPZ, ďalším vypísanie komunálnych volieb v prevažne Srbmi obývaných okresoch severného Kosova. Oba tieto tlejúce konflikty sa pod tlakom Európskej únie podarilo zneškodniť.
Terajšia kríza súvisí s protestom proti zatknutiu troch bývalých srbských policajtov, ktorí údajne zaútočili na svojich kosovskoalbánskych kolegov. Práve po ich zadržaní vyrástli barikády. Ešte predtým sa však o destabilizačný ťah na podnet Belehradu postarali kosovskí Srbi, keď sa stiahli zo všetkých kosovských inštitúcií vrátane polície.
Barikádnici nie sú hrdinovia
Rada Trajkovičová, líderka proeurópskeho hnutia Kosova, z najnovšej krízy obviňuje rovnou mirou obe strany. „Barikády nie sú hrdinstvom alebo autentickou odpoveďou ľudí, ako to prezentujú niektoré médiá, ale výsledkom nesprávnej politiky Belehradu a Prištiny. Trend zvyšovania napätia medzi Srbmi zo severu a KFOR a EULEX, okrem toho, že je nezmyselný, je škodlivý pre bezpečnosť komunity,“ napísala na Twitteri.
„Bez návratu miestnych Srbov do kosovskej polície nebude stabilizácie severu (Kosova),“ dodala Trajkovičová, ktorá vidí dve priority: návrat Srbov do radov kosovskej polície a urýchlené nájdenie kompromisu vo veci samosprávy severokosovských okresov. „Alternatívou je konflikt, ktorý nás všetkých vyjde draho,“ dodala.