Blížiaci sa koniec života Benedikta XVI. naznačili už slová pápeža Františka v stredu dopoludní, keď na záver generálnej audiencie vo Vatikáne povedal o svojom predchodcovi, že jeho zdravotný stav sa náhle zhoršil.
„So zármutkom vám oznamujem, že emeritný pápež Benedikt XVI. zomrel dnes (31. 12. 2022) o 9:34 v kláštore Mater Ecclesiae vo Vatikáne. Ďalšie informácie budú poskytnuté čo najskôr,“ informoval vatikánsky hovorca Matteo Bruni v písomnom vyhlásení.
Čítajte viac Emeritného pápeža Benedikta XVI. pochovajú vo štvrtokS Benediktom XVI. sa spája významná udalosť v dejinách katolíckej cirkvi. Jeho odstúpenie bola nevídaná vec. Stal sa prvým pápežom od roku 1294, ktorý dobrovoľne abdikoval. Pred viac ako siedmimi storočiami to urobil Celestín V., ktorý po piatich mesiacoch od svojho zvolenia za pápeža pochopil, že nemá schopnosti vykonávať úrad. Rozhodol sa preto pre návrat k svojmu dovtedajšiemu pustovníckemu životu.
Čítajte viac Som anjel na pápežovom tróne, hovorí nástupkyňa MichelangelaBenedikt XVI. prekvapujúco oznámil svoj úmysel abdikovať 11. februára 2013. Keď o dva dni neskôr na popolcovú stredu slúžil omšu, na jej konci sa s ním veriaci lúčili s dlhotrvajúcim potleskom postojačky. Tlieskali mu niekoľko minút. Vzdanie sa svätopeterského stolca zdôvodnil tým, že stráca silu a zhoršuje sa mu zdravotný stav. Objasnil, že sa už necíti v takej kondícii, aby mohol pokračovať ako pápež. Titul pápeža si ponechal, ale logicky k nemu pridal prívlastok emeritný, čo znamená pozbavený pracovných povinností s tým, že si necháva čestné výsady.
Po abdikácii sa Benedikt XVI. v máji 2013 presťahoval do jedného z vatikánskych kláštorov, v ktorom žil až do konca svojho života. Ide o kláštor Mater Ecclesiae, ktorý v roku 1990 založil pápež Ján Pavol II. Jeho názov v preklade z latinčiny znamená Matka cirkvi. Kláštor začal slúžiť tzv. klauzúrnym mníškam (klauzúrny spôsob života spočíva v tom, že opúšťajú múry kláštora len vtedy, keď potrebujú ísť nakúpiť alebo zájsť k lekárovi). Benedikt XVI. tam našiel veľmi príjemné prostredie. Nielen sa o neho pekne starali, ale aj mohol obdivovať krásne záhrady v areáli kláštora.
Joseph Ratzinger, čo bolo občianske meno emeritného pápeža, sa narodil 16. apríla 1927 v Bavorsku. Jeho rodičia sa zoznámili prostredníctvom inzerátu v tlači. Joseph Ratzinger starší si hľadal ženu. Inzeroval v katolíckom týždenníku Liebfraubote, čo sa dá voľne preložiť ako Mariánsky posol: „Štátny zamestnanec, slobodný, katolík, 43-ročný, bez poškvrnenej minulosti, hľadá dobré katolícke, čisté dievča, ktoré vie dobre variť, zvláda všetky domáce práce, má talent na šitie, s výhľadom na manželstvo čo najskôr. Bohatstvo by sa hodilo, ale nie je podmienkou." Ratzingerovi staršiemu, ktorý bol policajt, napísala 36-ročná Maria Peintnerová, nemanželská dcéra pekára a vyučená kuchárka. Majetná nebola, ale už o štyri mesiace sa zosobášili. Túto zaujímavosť o rodičoch pápeža našiel jeden historik, ktorý pátral v bavorských archívoch v dobovej tlači. Najal si ho denník Bild, ktorý o zoznámení Ratzingera staršieho s Peintnerovou svojho času informoval.
Ratzingerovci mali spolu tri deti: Josepha, Georga a Mariu. Dcéra sa narodila v decembri 1921, bola z ich potomkov najstaršia. Joseph prišiel na svet v apríli 1927. Bol z nich najmladší, pretože pred ním (v januári 1924) sa narodil Georg.
Cesty dvoch bratov takpovediac duchovne splynuli. Obaja v roku 1946 vstúpili do seminára mníchovskej arcidiecézy. A 29. júna 1951 ich obidvoch vysvätili za katolíckych kňazov. Čiastočne sa dá hovoriť o podobnej ceste životom aj v prípade ich sestry Marie. Tá od mladosti až do konca svojho života bola pani v domácnosti na fare brata Georga, ktorý pôsobil v Nemecku. Ona zomrela v roku 1991 a on v roku 2020.
Joseph Ratzinger získal prvý významný post v katolíckej cirkvi v Nemecku v roku 1977. Stal sa mníchovským arcibiskupom, čo bolo prekvapením, pretože dovtedy nemal za sebou výraznú pastoračnú činnosť. Zároveň bol vymenovaný za kardinála. Zostal žiť v Nemecku, do Vatikánu sa natrvalo presťahoval v roku 1981, keď sa ujal funkcie prefekta Kongregácie pre náuku viery. V Svätej stolici ide o jednu z najvplyvnejších funkcií.
Keď Karola Wojtylu v roku 1978 zvolili za pápeža (tento legendárny Poliak prijal meno Ján Pavol II.), kardinál Ratzinger sa stal jedným z jeho hlavných dôverníkov. A ďalšie viac ako dve desaťročia sa o tomto Nemcovi hovorilo, že stelesňuje „duchovnú silu Vatikánu".
Ján Pavol II. zomrel v apríli 2005. Konkláve zvolilo za jeho nástupcu kardinála Ratzingera. Vybral si meno Benedikt XVI., čo súviselo s významnou osobnosťou 20. storočia. „Chcel som sa volať Benedikt XVI., aby som ideálne nadviazal na ctihodného pápeža Benedikta XV., ktorý viedol cirkev v trýznivom období prvej svetovej vojny. Bol odvážnym prorokom mieru a s neohrozenou odvahou sa najprv snažil zabrániť vojnovej dráme a potom zmierňovať jej zhubné následky," objasnil počas svojej prvej generálnej audiencie vo Vatikáne na konci apríla 2005.
Benedikt XVI. absolvoval viacero pastoračných ciest do zahraničia. Kým na Slovensko počas svojho pontifikátu neprišiel, naopak, Českú republiku navštívil. Bolo to v septembri 2009, keď tam strávil tri dni.