Aká je situácia v Charkove s dodávkami elektriny, vody a s inými službami?
Rusko začalo útočiť na kritickú infraštruktúru v Charkove už v septembri. Myslím si, že mesto bolo medzi prvými, ktoré okupanti takto zasiahli. Začalo sa to 11. septembra, vtedy som tiež bola v Charkove. Odvtedy sa útoky na kritickú infraštruktúru pravidelne opakujú raz za sedem až desať dní. Vždy, keď Rusi mesto zasiahnu, situácia je najprv zvyčajne komplikovanejšia, ale vďaka úžasnej a hrdinskej robote opravárov sa dodávky elektriny darí obnovovať.
VIEDO: Ruská vojnová loď, choď do …! Áno, to je ukrajinský medovník
Ale sú obmedzené.
Momentálne je to tak, že by mal existovať istý rozpis, kedy elektrina prúdi a kam a kedy nie. V skutočnosti sa to však deje skôr náhodne. Nemôžete si byť istý, že na mieste, na ktorom ste, bude elektrina naozaj fungovať. To má vplyv aj na internetové spojenie. Veže, cez ktoré sa šíri signál, idú na batérie. Je potrebné ich nabíjať, čo si vyžaduje veľa času, a je to problém, keď elektrika pravidelne vypadáva. A potom nemáme ani internet. Je to pomerne nepríjemné, lebo ľudia majú problém s tým, že sa nedostanú k správam a nevedia, čo sa deje. Predstavte si, že sedíte v úplnej tme bez internetu, počúvate výbuchy a nechápete, čo to znamená. Vláda odporúča obyvateľom, aby mali pripravené rádiá na batérie, aby mali prístup k správam. Výpadky elektriny sú tiež veľkým problémom pre ľudí v rodinných domoch. Komplikuje im to často dodávky vody a nemôžu variť. Ale Ukrajinci sú veľmi kreatívni aj v situáciách, ktoré sa už zdajú neriešiteľné.
Čo ľudia robia?
Spoločne sa presúvajú do bytov, v ktorých je elektrina. Nakupujú plynové bomby, aby mohli variť. Zhromažďujú sa na miestach, kde sú generátory. Ak ich má nejaká kaviareň či obchod, ľudia môžu prísť, posedieť si tam, nabiť prístroje. Všetci chápu, aká je situácia, a Ukrajinci si naozaj pomáhajú.
Čítajte viac Applebaumová: Netvrdím, že máme okupovať Moskvu, ale Rusi musia pochopiť, že vojna je pre nich katastrofou
Máte problémy s vykurovaním? Je zima.
V Charkove s vykurovaním zatiaľ nie je až taký problém. Máme centrálny rozvod tepla a k väčšine ľudí, ktorí bývajú v bytových domoch, sa zatiaľ dostane. Problém s vykurovaním majú skôr rodinné domy a menšie mestá na Ukrajine. Tie majú samostatné kapacity na dodávky tepla, ktoré sú často závislé od elektriny. Uvidíme však, ako sa bude situácia vyvíjať aj v Charkove. Prezident Volodymyr Zelenskyj varoval pred ďalšími ruskými útokmi.
Od začiatku invázie sa usilujete dokumentovať, čo sa deje. Videli ste veľa hrozných vecí, ktoré spôsobila ruská agresia. Ale viem, že veríte, že Ukrajina môže vyhrať a vyhrá. Na čom je založená vaša nádej?
Vychádza z Ukrajincov. Spolupracujem s médiami, ktoré majú na Ukrajine novinárov. Sprevádzam ich aj k frontovým líniám. Je to pre mňa príležitosť, aby som svetu ukázala, čo sa deje. Ale aj ja sama sa chcem rozprávať s ľuďmi, aby som veci zažila a videla na vlastné oči. V Ukrajincoch, ktorých stretávam, nachádzam vieru a nádej. Od začiatku invázie som hovorila so stovkami ľudí. Vždy mi vravia, že sú pripravení vydržať a bojovať. Naposledy som sa takto rozprávala s rodinou v obci Snehurivka neďaleko oslobodeného Chersonu. Sedem mesiacov tam boli ruskí okupanti. Ľudia nemali elektrinu, v podstate nefungovali služby, potraviny prichádzali nepravidelne a obyvatelia na ne čakali v dlhých radoch a zvyčajne nevedeli, k čomu sa dostanú. Jedna rodina mi povedala, že bola ochotná čakať, kým ich neoslobodí ukrajinská armáda. Cez obec prechádzala frontová línia. Počas bojov sa ľudia ukrývali v podzemí a čakali, kedy sa ozve ukrajinská paľba. Boli depresívni, keď počuli len ostreľovanie od ruských okupačných síl. Ale postupne ukrajinská paľba silnela. A pre obyvateľov Snehurivky to znamenalo, že oslobodenie sa blíži. Nakoniec mohli privítať ukrajinských vojakov. Podobné príbehy počúvam všade. Nehovorím vám to len tak. Môžete prísť aj do maličkej dedinky uprostred ničoho a Ukrajinci vám povedia, že čakajú na deň, keď zatlačíme Rusov za hranice.
VIDEO: Čo odkazuje ukrajinský vojak Rusom z pekla na Zemi, z Bachmutu?
Sme uprostred sviatočného obdobia. Ukrajinci tradične oslavujú Vianoce začiatkom januára, ale videli sme, že viacerí tentoraz slávili už 24. či 25. decembra. Aj vy?
Aj ja. Nie som veľmi nábožensky založený človek. Ale Ukrajinci čoraz viac cítia, že sú súčasťou západného sveta a spoločnosti. S tým súvisia aj vianočné oslavy 25. decembra. Ľudia už nechcú mať nič spoločné s Ruskom. Samozrejme, ortodoxná cirkev si Vianoce pripomenie aj 6. a 7. januára a ľudia ich oslávia. Ale 25. decembra sme oslavovali tiež a pre mňa to bol znak jednoty a spoločných hodnôt s ostatnými krajinami, ktoré nás podporujú. A väčšina z nich má Vianoce v decembri.
Mali ste 25. decembra možnosť stretnúť sa s blízkymi a priateľmi?
Stretla som sa so svojimi rodákmi. Ľudia mi hovorili, že oslavujú, niečo si pripravili doma, zapaľovali sviečky. Mali sme sviatočné pocity a vianočnú náladu. Ukrajinci teraz zvyčajne nehovoria, že niečo oslavujú, lebo chápu, že vojna pokračuje a že vojaci na bojisku umierajú, aby ostatní ľudia boli v bezpečí. Ale tieto sviatky boli príležitosťou stretnúť sa s rodinou, porozprávať sa o budúcnosti a vzájomne si zaželať, aby sa vojna skončila. Vianoce prinášajú nádej a všetci dúfajú, že táto nočná mora pominie.
Keď hovoríme o Vianociach, na sociálnej sieti Twitter ste zverejnili video, ako pečiete špeciálne medovníky. Je na nich nápis: Ruská vojnová loď, choď do …! Ako sa zrodila táto myšlienka? Samozrejme, je spojená s tým, čo hovorili ukrajinskí obrancovia Hadieho ostrova Rusom na krížniku Moskva, ktorý sa potom podarilo v apríli potopiť.
(Smiech). Nie je to môj nápad. Keď som cestovala po Ukrajine, v Mykolajive som stretla jednu známu dobrovoľníčku, ktorá začala s pečením týchto medovníkov. Buď ich dáva ukrajinským vojakom, alebo ich predáva a získané peniaze idú ako dar ozbrojeným silám. Keď sme sa stretli, dala mi formu, a aj ja som ich mohla upiecť. Ale je za tým ešte jeden príbeh, ktorý nie všetci poznajú. Viete, prečo je také dôležité, že tie medovníky majú pôvod v Mykolajive?
Nie, prečo je to tak?
Ukrajinci zničili loď Moskva. A tento krížnik postavili v Mykolajive, kde sú veľké lodenice. V meste je stále rovnaká loď, dvojička Moskvy, ale patrí Ukrajincom. Ľudia v Mykolajive sa preto tak tešia z potopenia krížnika. Je to pre nich veľmi dôležité. Mesto má problémy s dodávkami vody, lebo Rusi ich prerušili. Do systému sa dostáva len voda z mora. Pitnú vodu musia dovážať, ale obyvatelia Mykolajiva sú naozaj nezlomní. Skutočne ma inšpirovali, a preto som sa rozhodla napiecť takéto medovníky. Je to aj spôsob, ako Ukrajinci odolávajú okupácii. Medovníky som dala svojim priateľom a boli veľmi šťastní.
Spomenuli sme nádej. Veríte, že by Ukrajinci mohli oslavovať už ďalšie Vianoce bez ruských okupantov?
Túto nádej vidím všade na Ukrajine. Veliteľ našich ozbrojených síl Valerij Zalužnyj vravel, že vojna bude pokračovať na jar a v lete. Ale dal nám nádej, že potom by sa mohla skončiť. Cieľom ukrajinskej armády je oslobodiť všetky okupované územia. Ozbrojeným silám sa v tom podaril veľký pokrok. Dokázali to aj vďaka západným zbraniam. Rozprávala som sa s ľuďmi na bojisku a vojaci mi povedali, že je impozantné, ako veľmi pomáhajú v boji západné zbraňové systémy. Keď napríklad dostali salvové raketomety HIMARS, boli schopní presne zasahovať špecifické ruské ciele. Sklady zbraní, prístupové cesty pre zásobovanie a všetko ostatné, čo je zásadne dôležité pre správne vedenie tejto vojny. Najmä po návšteve prezidenta Zelenského v USA veríme, že Ukrajina dostane ďalšie západné zbrane, a tie nám pomôžu postupovať vpred a vytlačiť Rusov. Moskva by chcela konflikt zmraziť, aby sa jej podarilo reorganizovať armádu a získať ďalšie zdroje, asi aby mohla zaútočiť znovu. Keď to Ukrajina Rusku nedovolí a naša armáda bude postupovať vpred, budeme mať šancu. Ale je potrebné povedať, že sme stále uprostred vojny. Nie je isté, či sa našim vojakom naozaj podarí oslobodiť ďalšie územia. Ale veľmi v to dúfam a už čoskoro uvidíme, čo sa bude diať.