310. deň: Protivzdušná obrana zničila 16 dronov. Stoltenberg vyzval pokračovať v dodávkach zbraní Kyjevu

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na piatok zničila 16 ruských dronov, ktoré útočili na Kyjev. Oznámili to ukrajinské vzdušné sily, ktoré citovala agentúra Reuters. Protivzdušný poplach sa v ukrajinskej metropole rozozvučal okolo 01:00 SEČ.

30.12.2022 06:10 , aktualizované: 21:55
Ukrajina, Rusko, vojna Foto: ,
Ľudia sa ukrývajú v metre počas ruského raketového útoku v Kyjeve vo štvrtok 29. decembra 2022.
debata (858)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 310. deň
  • Zelenskyj: Väčšina Ukrajiny je po ruských útokoch bez elektriny
  • Na Kyjev v noci zaútočili drony; zničila ich protivzdušná obrana
  • Británia dodala Ukrajine detektory kovov a súpravy na deaktivovanie bômb
  • Stoltenberg vyzýva spojencov pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine
  • Po vyhlásení mobilizácie sa Ukrajinu pokúsilo nelegálne opustiť vyše 12-tisíc ľudí
  • V Mariupole podľa Ruska zahynulo 3000 civilistov – vinný je vraj Kyjev

VIDEO: Ukrajinci vyťahujú Rusov zo zákopov. Aj granáty to istia.

Video
Na fotke prevzatej z videa zverejneného...
Na fotke prevzatej z videa zverejneného...
+4Na fotke prevzatej z videa zverejneného...

21:54 Ruská invázia na Ukrajinu by sa do budúceho leta mohla skončiť, domnieva sa britský historik Ian Kershaw. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

„Na jar uvidíme, či sú Ukrajinci s podporou Západu pripravení na novú ofenzívu, ktorou by mohli útočníkov zatlačiť späť. Ak to bude ten prípad, tak by sme na jar alebo v lete mohli byť na ceste k riešeniu,“ povedal 79-ročný Kershaw v rozhovore pre piatkové internetové vydanie denníka Süddeutsche Zeitung.

Súčasnú opotrebovávaciu vojnu podľa neho " ťažko znášajú obe strany". „Preto sa domnievam, že vojna sa do pol roka skončí,“ konštatoval britský historik.

Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Kershawa dostal do pozície, ktorú nikdy nepredvídal. „Teraz je vo vojne, ktorú nemôže vyhrať a ktorá je veľmi nákladná a škodlivá,“ podotkol.

Kershaw tvrdí, že treba počkať, v akom stave budú ozbrojené sily na oboch stranách na konci tejto zimy. „Pre Ukrajinu to bude veľmi ťažká zima, ale samozrejme aj pre mnohých Rusov,“ povedal.

Vojna proti susednej krajine má aj pre Moskvu dlhodobé dôsledky, uviedol Kershaw. „Rusko je teraz izolované, aspoň v Európe. V tomto zmysle bolo rozhodnutie o invázii na Ukrajinu drahým rozhodnutím. Zmení Európu — ako presne, zatiaľ nemožno predvídať,“ uzatvoril britský historik.

20:54 Počet obyvateľov Kyjeva sa vrátil takmer na predvojnovú úroveň. V rozhovore s nemeckým týždenníkom Der Spiegel to uviedol starosta ukrajinskej metropoly Vitalij Kličko. Kyjevská správa zároveň oznámila, že hlavné mesto od vpádu ruských jednotiek na Ukrajinu pred viac ako desiatimi mesiacmi čelilo 52-krát vzdušným úderom. Zničených bolo celkovo 600 budov a 120 obyvateľov Kyjeva vrátane piatich detí zahynulo.

„Počítame, koľko sa používa telefónov. Pred vojnou tu bolo 3,8 milióna ľudí, v marci – menej ako milión, v júni – dva, 2,5 milióna, teraz je tu 3,6 milióna ľudí. Približne 300 000 z nich sú registrovaní utečenci z iných oblastí v krajine. Mesto je plné,“ uviedol Kličko. V rozhovore tiež pripomenul, že ruskí vojaci sa krátko po začiatku vojny vlani 24. februára zo severu pomerne rýchlo priblížili ku Kyjevu.

„Prekvapilo nás, ako rýchlo Rusi dosiahli hranice nášho mesta. Teraz sme v historickom centre, Rusi odtiaľ boli len desať kilometrov,“ povedal starosta. Ruskí vojaci sa po neúspešnom pokuse o dobytie Kyjeva zo severu Ukrajiny stiahli v apríli, svoje sily sústredili na postup na juhu a východe.

Od tohtoročného októbra Moskva podnikla množstvo vzdušných úderov, ktorých cieľmi sú ukrajinské mestá a energetická infraštruktúra po celej krajine. Ukrajinci sa kvôli tomu v zimnom období potýkajú s odstávkami a výpadkami elektriny, tepla i vody.

Od začiatku plnohodnotnej invázie sa na území hlavného mesta pravidelne rozoznievajú protiletecké sirény. Podľa kyjevskej správy zneli od 24. februára celkovo 693 hodín a 49 minút, teda takmer 29 dní. „Obyvatelia mesta tento rok strávili v bombových krytoch takmer celý kalendárny mesiac,“ napísali úrady na Telegrame.

19:29 Niekoľko mesiacov po krvavom dobytí ukrajinského prístavného mesta Mariupol zverejnilo Rusko v piatok prvýkrát svoj odhad obetí s tým, že tam zahynulo 3000 civilistov. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.

Škody, ktoré v meste vznikli počas obliehania Mariupola, vyčíslila ruská vyšetrovacia komisia na 176 miliárd rubľov (2,3 milióna eur).

Moskva pripisuje zodpovednosť za obete i škody Kyjevu. Medzinárodné organizácie, naopak, vinia Rusko z početných vojnových zločinov, ktorých sa vraj dopustilo pri obsadení Mariupola.

Boje o toto prístavné mesto v Doneckej oblasti na Ukrajine vypukli bezprostredne po začiatku ruskej vojenskej invázie 24. februára. Poslední obrancovia mesiace obliehaného mesta padli do ruského zajatia 20. mája.

19:09 Ukrajinská štátna pohraničná služba informovala, že od 24. februára sa územie Ukrajiny pokúsilo nelegálne opustiť viac ako 12-tisíc osôb, na ktoré sa vzťahovala všeobecná mobilizácia vyhlásená v súvislosti s vojnou rozpútanou Ruskom. Vo svojej správe to v piatok uviedla britská stanica BBC, na ktorú upozornila TASR.

Pripomenula, že od prvého dňa vojny, ktorá sa začala 24. februára inváziou ruských jednotiek, je na Ukrajine vyhlásené stanné právo a všeobecná mobilizácia.

V praxi to znamená, že muži vo veku od 18 do 60 rokov majú zakázané opustiť krajinu. Existujú však výnimky – týkajú sa napríklad osamelo žijúcich otcov, mužov nespôsobilých na vojenskú službu, ale aj osôb, ktorých práca zahŕňa prekračovanie hraníc – ide napríklad o vodičov z povolania alebo námorníkov, objasnila BBC.

17:29 Donecká ľudová republika (DĽR) a Luhanská ľudová republika (LĽR), samozvané republiky na východe Ukrajiny v súčasnosti okupované a anektované Ruskom, prijali v piatok nové „ústavy“, uviedli ruské médiá. TASR správu prevzala z denníka The Guardian, ktorý sa odvolal na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS.

„Dnes sme účastníkmi historickej udalosti. Táto etapa znamená návrat Donbasu do lona ruskej kultúrno-historickej tradície, naplnenie našich nádejí, dosiahnutie cieľa, na ktorom sme pracovali dlhých osem rokov,“ citovali ruské médiá úradujúceho lídra DĽR Denisa Pušilina.

Za prijatie ústavy hlasovalo na schôdzi 76 poslancov a parlament LĽR prijal novú ústavu republiky jednomyseľným hlasovaním 43 poslancov, uvádza TASS.

Ruský prezident Vladimir Putin „anektoval“ štyri ukrajinské oblasti – Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú – v septembri po fingovaných „referendách“ o pričlenení sa k Rusku, pripomína The Guardian. Predtým však akúkoľvek formu legitímnej autority doneckej a luhanskej republike uznali len tri členské štáty Organizácie Spojených národov (OSN) – Rusko, Sýria a Severná Kórea.

15:50 Desať mesiacov od vypuknutia vojny na Ukrajine drvivé množstvo dôkazov ukazuje, že ruské sily viedli totálnu vojnu bez ohľadu na medzinárodné zákony upravujúce zaobchádzanie s civilistami a správanie sa na bojisku.

Ukrajina vyšetruje viac ako 58-tisíc potenciálnych ruských vojnových zločinov, medzi nimi zabíjanie, únosy, nerozlišujúce bombové útoky či sexuálne útoky. Táto rozsiahla dokumentácia však naráža na tvrdú realitu. Hoci úrady nazhromaždili ohromujúce množstvo dôkazov, je nepravdepodobné, že by v dohľadnom čase zatkli väčšinu z tých, ktorí stlačili spúšť alebo zasadili úder, nehovoriac o veliteľoch, ktorí vydávali rozkazy a politických vodcov, ktorí povolili útoky.

Vraždenie v meste Buča na Ukrajine

Zábery sú vhodné len pre silné povahy. Spravodajské fotografie z mesta Buča ukazujú neľudskosť vojny na Ukrajine.

Fotogaléria
Ukrajinský vojak kontroluje v sobotu 2. apríla...
Ukrajinskí vojaci kráčajú popri tankoch v meste...
+20Ukrajinský vojak sa dotýka káblom mŕtveho tela...

Ukrajina od marca označila za podozrivých viac ako 600 Rusov, z ktorých mnohí sú vysokopostavení politickí a vojenskí predstavitelia, vrátane ministra obrany Sergeja Šojgua, ale zatiaľ tí najmocnejší nepadli do ukrajinskej väzby.

Medzi zdokumentovanými zločinmi Ruska, ktoré zrejme porušujú vojnové zákony, je taktiež 93 útokov na školy, 36 útokov, pri ktorých boli zabité deti, a viac ako 200 priamych útokov na civilistov, vrátane mučenia, únosov a zabíjania civilistov, a znesvätenie mŕtvych tiel. Medzi ciele Ruska patria kostoly, kultúrne centrá, nemocnice, potravinové zariadenia a elektrická infraštruktúra. Rusko používalo kazetové bomby a iné nerozlišujúce zbrane v obytných štvrtiach a dopúšťalo sa útokov na budovy, v ktorých sídlia civilisti.

15:25 Situácia v dodávkach elektriny na Ukrajine, hoci je poznačená výdavkami, sa v piatok krátko pred poludním už vrátila na úroveň, na ktorej bola pred desiatym rozsiahlym ruským raketovým útokom z 29. decembra. Oznámil to ukrajinský štátny prevádzkovateľov elektrárenskej siete Ukrenerho. „Poškodenie malo oveľa menší vplyv na prevádzku energetického systému, ako nepriateľ očakával," uviedol Ukrenerho. Avšak situácia na juhu a východe Ukrajiny je náročná. Firma Ukrenerho dodala, že obmedzenia spotreby elektriny uplatňuje vo všetkých regiónoch. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

15:10 Je nepravdepodobné, že ukrajinská strela vo štvrtok preletela do Bieloruska náhodou, vyhlásil podľa agentúry RIA Novosti šéf bieloruskej bezpečnostnej rady Aljaksandr Valfovič. Bieloruské sily podľa skoršieho tvrdenia Minska vo štvrtok dopoludnia zostrelili protilietadlovú raketu S-300 vyslanú z Ukrajiny. Trosky rakety údajne dopadli na polia pri bieloruskej dedine Harbacha, ktorá leží asi 15 kilometrov od ukrajinských hraníc.

Alexandr Lukašenko Čítajte viac Minsk: Ukrajinská strela nepreletela do Bieloruska náhodou. Kremeľ je krajne znepokojený

15:00 Divadlo v talianskom Miláne zrušilo pre protesty plánované predstavenia, v ktorých mal koncom januára vystúpiť ruský tanečník Sergej Polunin. Proti vystúpeniu Polunina, ktorý je podporovateľom vojny na Ukrajine a má tri tetovania zobrazujúce ruského prezidenta Vladimira Putina, sa zdvihla vlna odporu na sociálnych sieťach. Vedenie divadla Arcimboldi uviedlo, že k zrušeniu predstavenia ho viedla „politická a morálna zodpovednosť“.

Polunin mal byť hlavnou hviezdou predstavenia Rasputin – tanečná dráma. Pôvodne bolo na programe už v roku 2019, ale bolo odložené pre pandémiu covidu-19.

14:45 Webová stránka tlačovej agentúry Ukrinform v piatok informovala, že Ukrajina očakáva v roku 2023 dodanie 12 ďalších provizórnych mostov z Českej republiky. Citovala pritom Andrija Ivka, zástupcu šéfa Ukrajinskej štátnej agentúry ciest a diaľnic (Ukravtodor).

Ivko na jednom podujatí povedal: „Od júla nám Česko odovzdalo šesť takýchto konštrukcií a štyri z nich sme už nainštalovali na štátnych hlavných cestách v Kyjevskej, Čerkaskej a Charkovskej oblasti. Plánujeme namontovať dva ďalšie mosty v Chersonskej oblasti. Na budúci rok očakávame dodanie ďalších 12 podobných mostov z Českej republiky.“

14:30 Ruský prezident Vladimir Putin zaželal všetko najlepšie do nového roka z európskych lídrov len svojmu bieloruskému spojencovi Alexandrovi Lukašenkovi, svojmu srbskému náprotivku Aleksandarovi Vučičovi a maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Vyplýva to z oznámenia, ktoré bolo uverejnené na webe Kremľa. V minulom roku prial tiež predstaviteľom viacerých ďalších európskych krajín vrátane Česka, podotkla agentúra TASS.

Prezident USA Joe Biden, nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz a francúzsky prezident Emmanuel Macron tento rok novoročný pozdrav nedostanú.

14:25 Ruské ozbrojené sily na Ukrajine za uplynulých 24 hodín podľa Kyjiva stratili ďalších 690 príslušníkov. Celkový počet obetí na životoch v radoch ruskej armády od začiatku invázie na Ukrajinu tak stúpol na 105 250. Uviedol to na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Ruská armáda za uplynulý deň stratila aj osem tankov, dvanásť obrnených bojových vozidiel pechoty a šesť delostreleckých systémov. Od začiatku vojny na Ukrajine Moskva celkovo prišla o 3 026 tankov, 6 059 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 010 delostre­leckých systémov.

14:05 Kovové predmety, ktoré podľa ruských médií pripomínajú trosky ruskej riadenej strely veľkého doletu, objavili obyvatelia dediny v ruskej Volgogradskej oblasti.

UA / Vojak / Protitanková strela / Čítajte viac Nad ruskou Volgogradskou oblasťou sa zrejme zrútili časti ruskej riadenej strely

13:30 Veľvyslankyňa USA v Kyjeve Bridget Brinková zverejnila ovoročný videoodkaz ukrajinskému ľudu, v ktorom sľúbila, že podpora Spojených štátov Ukrajine bude „pevná ako pancier“.

Brinková, ktorá bola predtým veľvyslankyňou na Slovensku, v tweete napísala: „Spojené štáty budú v roku 2023 ďalej stáť pri Ukrajine ako partneri a priatelia a želám vám pokojný nový rok.“

Pod tweetom vo videu Brinková hovorí: „Počas týchto najtemnejších dní roka sa Rusko ďalej snaží zahasiť svetlo Ukrajiny. Napriek surovosti Kremľa, jeho zverstvám a jeho pokusom pripraviť vás o teplo a pohodlie žiari vaša odvaha a výdrž ešte jasnejšie.“

Veľvyslankyňa pokračuje: „Duch Ukrajiny stále inšpiruje svet, aby sme sa spoločne snažili o lepšiu budúcnosť. Znova a znova dokazujete, že krutosť Kremľa vás nezastaví. Toto – okrem mnohých ďalších momentov – živí našu pevnú vieru, že Ukrajina zvíťazí.“

„Americký ľud vidí, že vy všetci ste ochotní obetovať sa v boji za svoju slobodu a za svoju krajinu. Vaše odhodlanie posilňuje našu odvahu a ako sa blížime k novému roku, chcem vás uistiť, že naša oddanosť Ukrajine je pevná ako pancier. V roku 2023 budeme stáť s vami bok po boku ako partneri a priatelia. A želám vám pokojný a víťazný nový rok,“ dodala Brinková.

13:00 Ruský vodca Vladimir Putin podpísal vo štvrtok novelizáciu ruského trestného zákonníka, ktorý po novom umožňuje ruským úradom odsúdiť Rusov až na doživotie za „napomáhanie podvratnej činnosti“. V najnovšej aktualizácii na to upozornil americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

protest, moskva Čítajte viac ISW: Kremeľ pokračuje v manipulácii so zákonmi, aby potlačil opozíciu

12:20 Krátko pred prelomom roka je počet ľudí vstupujúcich na Ukrajinu z Poľska vyšší, než počet ľudí prekračujúcich hranicu opačným smerom. Vyplýva to z údajov, ktoré v piatok zverejnila poľská Pohraničná stráž (SG).

Vo štvrtok cestovalo približne 31 000 ľudí z Poľska na Ukrajinu, uviedla SG na sociálnej sieti. Za tento deň kontrolovala 27 200 osôb odchádzajúcich z Ukrajiny.

„Pred prelomom roka a pravoslávnymi sviatkami sa mnohí na Ukrajinu vracajú,“ uviedla hovorkyňa SG pre DPA. Pravoslávni veriaci budú sláviť Vianoce o týždeň, 7. januára podľa gregoriánskeho kalendára, čo je 25. decembra podľa kalendára juliánskeho.

12:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil v piatok na sociálnej sieti sériu fotografií ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii. Zároveň pripojil odkaz v ukrajinčine i angličtine.

UAVojak / Dron / Čítajte viac Zelenskyj zverejnil snímky ukrajinských vojakov a záchranárov v akcii aj odkaz

11:00 Ruský prezident Vladimir Putin pozval na štátnu návštevu do Moskvy čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga. Návšteva by sa podľa Putina mohla uskutočniť na jar. Šéf Kremľa podľa agentúry TASS počas dnešného telefonátu chválil stav rusko-čínskych vzťahov a vyhlásil, že sú teraz najlepšie za celú históriu.

„Tešíme sa… milý priateľ, na stretnutie s vami počas vašej štátnej návštevy v Moskve na jar budúceho roku,“ citovala ruská tlačová agentúra Putina.

10:50 Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval členské krajiny Severoatlantickej aliancie, aby pokračovali v dodávkach zbraní Ukrajine, uviedol to v rozhovore pre tlačovú agentúru DPA.

„Môže to znieť paradoxne, no vojenská podpora Ukrajiny je najrýchlejšou cestou k mieru,“ povedal nórsky politik. Odôvodnil to tým, že ruský prezident Vladimir Putin musí byť presvedčený, že svoj cieľ ovládnuť Ukrajinu nedosiahne. Potom by bolo možné vyrokovať mierové riešenie zaručujúce prežitie Ukrajiny ako nezávislého štátu.

Stoltenberg tiež objasnil, že ukrajinské útoky na vojenské ciele v Rusku z posledných týždňov považuje za úplne legitímne. „Každá krajina má práva brániť sa. Aj Ukrajina,“ zdôraznil pre DPA.

Dôležité je podľa neho vnímať kontext – rozsiahle ruské útoky na civilnú infraštruktúru, ktorých zámerom je pripraviť Ukrajincov v zime o vodu, vykurovanie a elektrinu. „Prezident Putin sa pokúša urobiť zo zimy zbraň proti civilistom. Nie je to útok na vojenské ciele s civilnými obeťami. Je to mohutný útok na civilistov,“ povedal Stoltenberg.

Spojenci podľa neho podporujú Ukrajinu pri práve na sebaobranu, ktoré je zakotvené v Charte OSN.

„Samozrejme, vyzývam spojencov, aby urobili viac,“ doplnil v interview. „Bezpečnostným záujmom nás všetkých je postarať sa o to, aby Ukrajina uspela a Putin nevyhral.“

10:10 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na piatok zostrelila 16 iránskych dronov Šahíd, informovalo o tom velenie letectva ukrajinských ozbrojených síl.

Útok dronmi nasledoval po tom, ako Rusko vo štvrtok spustilo jeden z najväčších raketových útokov od začiatku vojny na Ukrajine.

Drony „zaútočili na Ukrajinu z juhovýchodu a severu. V snahe prekonať systémy protivzdušnej obrany Ukrajiny sa nepriateľ pokúsil využiť koryto rieky Dnipro“, uviedlo velenie vzdušných síl s tým, že všetkých 16 kamikadze dronov zničili.

Päť dronov zostrelili v skorých hodinách v piatok nad Kyjevom, informovala prostredníctvom komunikačnej platformy Telegram vojenská administratíva hlavného mesta. Starosta Kyjeva Vitalij Kličko tiež prostredníctvom Telegramu dodal, že pri meste zostrelili aj ďalšie dva drony.

9:23 Británia v piatok oznámila, že dodala Ukrajine vyše tisíc detektorov kovov a 100 súprav na deaktivovanie bômb, ktoré pomáhajú čistiť mínové polia. Ide o najnovšiu britskú dodávku vojenskej pomoci tejto krajine napadnutej Ruskom.

„Používanie pozemných mín Ruskom a útočenie na civilnú infraštruktúru ukazujú šokujúcu krutosť Putinovej invázie,“ uviedol v oznámení britský minister obrany Ben Wallace. „Tento najnovší balík podpory Spojeného kráľovstva pomôže Ukrajine bezpečne čistiť pôdu a budovy, keď naspäť dobýja svoje právne uznávané územie,“ dodal Wallace.

Detektory kovov, vyrobené nemeckou firmou Vallon, môžu pomôcť vojakom vyčistiť úseky ciest a trás od výbušných zariadení tak, aby boli bezpečné, uviedlo britské ministerstvo obrany. Doplnilo, že deaktivovacie súpravy zasa môžu zneškodniť rozbušky na nevybuchnutých bombách. Wallace vo štvrtok vyhlásil, že Británia v roku 2023 vyčlení 2,3 miliardy libier (2,59 miliardy eur) na vojenskú pomoc Ukrajine, čo je rovnaká suma, akú poskytla Británia aj tento rok. (reuters, tasr)

6:53 Od začiatku vojny je na Ukrajine nezvestných vyše 15-tisíc ľudí. Tvrdí to v rozhovore, ktorý vo štvrtok zverejnili médiá nemeckej skupiny RND, ombudsmanka pre práva vojakov a poradkyňa ukrajinského prezidenta Aljona Verbycká. Podľa nej ale Rusko uznáva oveľa menší počet ukrajinských vojnových zajatcov. Nad osudom ostatných ľudí tak panuje nejasnosť. Údaj nemožno nezávisle overiť.

„Rusko v súčasnosti potvrdilo, že zadržiava 3 392 ukrajinských vojnových zajatcov, na Ukrajine je od začiatku vojny ale nezvestných vyše 15-tisíc ľudí, a to vrátane mnohých civilistov,“ povedala poradkyňa prezidenta Volodymyra Zelenského. O osude 11-tisíc ľudí, ktorí nie sú hlásení ako vojnoví zajatci, panuje neistota. Podľa Verbyckej je možné, že časť z nich drží Rusko na svojich okupovaných územiach alebo sú vojnovými zajatcami. Nie je tiež vylúčené, že časť z nich je po smrti.

Podľa ukrajinskej predstaviteľky je spolupráca s ruskými orgánmi ohľadom vojnových zajatcov veľmi zlá. Podľa nej Rusko tiež nespolupracuje s Medzinárodným výborom Červeného kríža (MVČK), ktorý má podľa jej slov problém s prístupom do ruských zajateckých táborov. „A pokiaľ spolupracovníci MVČK prístup dostanú, tak hneď potom sú zajatci prepravení inam, aby sa zvýšila neistota,“ uviedla ukrajinská predstaviteľka­. (čtk)

6:10 Väčšina Ukrajiny je po štvrtkových ruských útokoch bez elektrickej energie. Informoval o tom podľa agentúry AFP ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Vo väčšine regiónov na Ukrajine sú hlásené výpadky prúdu. Situácia je ťažká najmä v Kyjeve a Kyjevskej oblasti, Ľvovskej oblasti, v Odese, Chersone, Vinnycii a Zakarpatskej oblasti,“ uviedol Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta sa Rusko každým útokom „vnára stále hlbšie do slepej uličky a má tiež menej a menej rakiet“. Dodal, že „štatút najväčšieho teroristického štátu na svete bude mať ďalekosiahle následky“ pre Rusko aj jeho obyvateľov.

Aj v piatok zaznel v Kyjeve okolo 01:00 SEČ protivzdušný poplach. Podľa úradov bolo hlavné mesto pod útokom bezpilotných prostriedkov, napísala agentúra Reuters. Podľa denníka The Kyiv Independent sa protivzdušnej obrane podarilo drony zničiť.

Gubernátor Kyjevskej oblasti Oleksij Kuleba uviedol na sociálnej sieti Telegram, že Kyjev čelí útoku za použitia bezpilotných prostriedkov, uviedla agentúra Reuters. Armádne veliteľstvo v Kyjeve uviedlo, že je aktívna protivzdušná obrana a vyzvalo obyvateľov, aby zostali v krytoch. Kuleba neskôr uviedol, že sa ukrajinskej obrane podarilo všetky útočiace bezpilotné prostriedky zničiť. Cieľom podľa neho bola energetická infraštruktúra v okolí hlavného mesta.

Podľa svedkov agentúry Reuters boli zhruba 20 kilometrov od Kyjeva počuť výbuchy a streľba protivzdušných systémov.

Server The Kyiv Independent s odvolaním sa na armádu informuje, že protivzdušná obrana zničila tiež desať bezpilotných prostriedkov na východe krajiny – v Záporožskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ukrajina čelila masívnemu vzdušnému útoku aj vo štvrtok. Ruské rakety spôsobili mŕtvych, ranených, výpadky v dodávkach prúdu a ďalšie hmotné škody. Kyjev tvrdí, že sa mu darí podstatnú časť rakiet zneškodňovať protivzdušnými systémami.

Podľa predbežných odhadov ukrajinského generálneho štábu bolo územie Ukrajiny vo štvrtok napadnuté riadenými strelami typu Ch-101/Ch-555, Kalibr, Ch-22 a Ch-32, protiradarovými strelami Ch-31P, ako aj bezpilotnými lietadlami Šáhid 131/136.

© Autorské práva vyhradené

858 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine