Títo pracovníci médií sa stali obeťami nájomných vrahov, útokov, úmrtí vo vojnových zónach a smrteľných zranení, píšu RSF v správe zverejnenej na oficiálnej webovej stránke svojej organizácie. Údaje sa vzťahujú na roky 2003–2022.
„Za týmito číslami sú tváre, osobnosti, talent a oddanosť tých, ktorí platia svojimi životmi za zhromažďovanie informácií, za hľadanie pravdy a za svoju vášeň pre žurnalistiku,“ uviedol generálny tajomník RSF Christophe Deloire.
Medzi všetkými zabitými novinármi od roku 2003 je 81 žien, čo predstavuje necelých päť percent.
Celkom 80 percent všetkých úmrtí hlásili z 15 krajín. Dovedna 578 pracovníkov médií prišlo o život v Iraku (299) a Sýrii (279). Nasledujú Mexiko (125), Filipíny (107) a Afganistan (93).
Najrizikovejšie sú pre novinárov miesta ozbrojených konfliktov. RSF však upozorňujú, že viac žurnalistov bolo zabitých v „mierových zónach“ než vo vojnových, a to najmä preto, že tam pracovali na odhalení organizovaného zločinu a korupcie.
Z európskych krajín je pre novinárov najnebezpečnejšie Rusko, uvádzajú RSF a pripomínajú úmrtia viacerých novinárov v tejto krajine vrátane Anny Politkovskej. Tá pracovala pre nezávislý denník Novaja gazeta a bola zavraždená 7. októbra 2006 v Moskve. Od roku 2003 v Rusku zaznamenali celkovo 25 úmrtí žurnalistov.
Osem novinárov bolo zabitých na Ukrajine od začiatku ruskej invázie z februára tohto roka. Počas predchádzajúcich 19 rokov ich tam prišlo o život ďalších 12, dopĺňajú RSF.
V roku 2022 – do 28. decembra – zahynulo 58 novinárov, čo je najviac za posledné štyri roky.
Americký kontinent, kde v roku 2022 zaznamenali 47,4 percenta všetkých úmrtí novinárov, je v súčasnosti najnebezpečnejší. Mexiko, Brazília, Kolumbia a Honduras patria v tejto spojitosti medzi 15 najrizikovejších krajín na svete.
Najviac novinárov, 144, zahynulo v roku 2012. Nasleduje rok 2013 so 142 úmrtiami. Obe tieto maximá boli spôsobené najmä vojnou v Sýrii, analyzujú RSF.