Vo Vatikáne doteraz pochovávali iba pápežov, ktorí zomreli počas svojho pontifikátu, a tak v prípade úmrtia emeritného pápeža neexistujú pravidlá pohrebu. Podoba pochovávania Benedikta XVI., ktorý v roku 2013 abdikoval, môže slúžiť ako základ protokolu pre podobné prípady, ktoré by sa vyskytli v budúcnosti.
Pohreb Jána Pavla II., po ktorom sa stal pápežom Joseph Ratzinger, ktorý prijal meno Benedikt XVI., sa uskutočnil 8. apríla 2005. Zúčastnili sa na ňom vo Vatikáne takmer všetci prezidenti, monarchovia a premiéri z celého sveta. Naopak, pohreb emeritného pápeža bude bez lídrov zo zahraničia.
Pohreb pred bazilikou na Námestí svätého Petra
Rakvu s Benediktom XVI. po tomto víkende prenesú z kláštora Mater Ecclesiae, kde žil od abdikácie až do konca svojho života, do Baziliky svätého Petra. Od pondelka do stredy (od 9. hodiny do 17. hodiny v dňoch 2., 3. a 4. januára) sa s ním môžu prísť rozlúčiť veriaci. Pohreb bude vo štvrtok, začne sa dopoludnia o pol desiatej hodine. Uskutoční sa pred bazilikou na Námestí svätého Petra. „Pohreb Benedikta XVI. bude na základe jeho želania jednoduchý," povedal agentúre Reuters hovorca Svätej stolice Matteo Bruni.
Na poslednú rozlúčku prídu oficiálni predstavitelia len z Talianska a z Nemecka, kde sa Joseph Ratzinger narodil. Ostatní sa podľa protokolu v prípade záujmu môžu zúčastniť len ako súkromné osoby. Zrejme to súvisí s poslednou vôľou Benedikta XVI., ktorý si neželal okázalý pohreb, zvlášť s prihliadnutím na skutočnosť, že bol už len emeritný pápež. Rakvu uložia v bazilike, kde našlo miesto posledného odpočinku už viac ako deväťdesiat pápežov. (Benedikt XVI. zomrel 31. decembra 2022 vo veku 95 rokov.)
Je potrebné splniť dve požiadavky
Čo sa týka príprav poslednej rozlúčky, odborníci vatikánskeho protokolu musia riešiť veci, s ktorým sa doteraz ešte nestretli. Ide totiž o pohreb emeritného pápeža. „Je potrebné splniť dve požiadavky. Zdôrazniť, že Benedikt XVI. už nebol pápežom, ale že ním býval kedysi," citoval denník Le Figaro Giovanniho Mariu Viana, niekdajšieho šéfredaktora vatikánskych novín L'Osservatore Romano.
Samozrejme, že posledné slovo bude patriť Františkovi. „Je pravdepodobné, že podľa rôznych zdrojov rozhodne o pohrebe hodnom pápeža, ktorý zomrel počas svojho pontifikátu," upozorňuje Le Figaro.
Zatiaľ nie je známe, či vo Vatikáne pristúpili k tomu, čo sa uvádza v jednej časti príručky o pohrebe hlavy katolíckej cirkvi. Stanovuje sa v nej, že po oznámení smrti pápeža kardináli budú deväť po sebe nasledujúcich dní vykonávať pohrebné obrady za pokoj jeho duše.
„Prečo deväť dní? Tento zvyk, ktorý je prispôsobený kresťanstvu, siaha až k rituálu po úmrtí rímskych cisárov. Tieto modlitby sa však dajú robiť po skončení pohrebu," objasňuje Le Figaro. Denník dodal, že zádušná omša sa musí konať medzi štvrtým a šiestym dňom po smrti pápeža, aby tí, ktorí chcú prísť do Ríma, mali čas vzdať pápežovi posledný hold pred jeho vystavenou rakvou.
Zádušnú omšu za pápeža tradične vo Vatikáne vedie dekan kardinálskeho zboru (je ním jeho najstarší člen). Tento post zastáva 88-ročný kardinál Giovanni Batista Re. Do funkcie ho oficiálne vymenoval František v januári 2020 po tom, čo dovtedajší dekan (v tom čase 92-ročný kardinál) Angelo Sodano požiadal o uvoľnenie pre svoj vysoký vek. Batista Re sa však tejto úlohy neujme, lebo omšu odslúži František.
František pravidelne navštevoval Benedikta XVI.
Niektorí katolícki tradicionalisti neuznali zvolenie Jorgeho Maria Bergoglia, ktorý prijal meno František, za novú hlavu Svätej stolice po abdikácii Benedikta XVI. Naopak, vzťah medzi úradujúcim pápežom a emeritným pápežom bol absolútne srdečný. Je preto len pochopiteľné, že liturgiu bude viesť František. Benedikta XVI. si veľmi vážil a po jeho abdikácii ho pravidelne navštevoval v kláštore Mater Ecclesiae.
František potvrdzoval úctu k svojmu predchodcovi na čele katolíckej cirkvi aj verejne. Napríklad v októbri 2014, keď na počesť emeritného pápeža odhalili bustu vo Vatikánskych záhradách (zaberajú až polovicu rozlohy vatikánskeho štátu). „Velikán v intelektuálnom prehľade, veľký vo svojom významnom prínose pre teológiu, veľký vo svojej láske k cirkvi a k ľuďom, veľký vo svojej cnosti a nábožnosti," povedal František o Benediktovi XVI.
Mimochodom, jedna zaujímavosť o Ratzingerovi: keď ho v apríli 2005 zvolili v poradí za 265. pápeža, vo veku 78 rokov sa stal najstaršou hlavou katolíckej cirkvi od roku 1730. Takmer pred tromi storočiami to platilo o Klementovi XII. V čase zvolenia bol Lorenzo Corsini (jeho rodné meno) zhruba o tri mesiace starší ako Ratzinger. Ten sa dostal na svätopeterský stolec 19. apríla 2005, tri dni po svojich 78. narodeninách.