Olena Zelenská, prvá dáma Ukrajiny
Rok 2022 sa už navždy zapíše do dejín brutálnou inváziou Ruska proti Ukrajine, ktorá vzdoruje tak, ako to len málokto predpokladal. Súčasťou odporu sa stala aj prvá dáma Olena Zelenská. Bola to ona, ktorá často vo svete apelovala na politikov a verejnosť, že Kyjev potrebuje podporu. Za to si vyslúžila aj kritiku, keď Zelenskí zverejnili svoje fotky v módnom magazíne Vogue. Neprajníci Kyjeva tvrdili, že sa to k vojne nehodí. „Snímka Oleny Zelenskej, na ktorej sedí na schodoch v kryte a pozerá sa do kamery, je mimoriadne pôsobivá. Je to fotografia, ktorá pripomína svetu, čo je na Ukrajine v stávke,“ pripomenul v rozhovore pre Pravdu Nicholas Cull, profesor komunikácie a verejnej diplomacie na Juhokalifornskej univerzite.
Čítajte viac Profesor komunikácie: Ako Churchill. Fotky Zelenských vo Vogue boli dobrý nápad
Ketanji Brownová-Jacksonová, členka amerického Najvyššieho súdu
Nie je političkou, ale jej moc nemožno v žiadnom prípade podceňovať. Ketanji Brownová-Jacksonová je súčasťou deväťčlenného amerického Najvyššieho súdu. Ten vznikol už v roku 1789, Brownová-Jacksonová jej však len prvou černošskou ženou, ktorú Senát odobril ako jeho sudkyňu. Nominoval ju súčasný demokratický prezident Joe Biden. Najvyšší súd má rozsiahle právomoci a vlani svojím verdiktom o tom, že jednotlivé štáty USA môžu zakázať interrupcie, vstúpil výrazne aj do politiky. Obmedzenie práv žien pravdepodobne prispelo k dobrému výsledku demokratov v novembrových kongresových voľbách, pretože časť americkej verejnosti chcela ukázať, že s konzervatívnym postupom súdu nesúhlasí.
Čítajte viac Bude v Amerike náboženská tyrania?
Sanna Marinová, fínska premiérka
Fínska premiérka Sanna Marinová je jednou z najvýraznejších tvárí európskej politiky. Severská krajina sa s ňou na čele vo vojne jasne postavila za Ukrajinu, hoci Helsinki sa dlhodobo usilovali o pragmatické vzťahy s Moskvou. Marinová má 37 rokov a vlani čelila očierňujúcej kampani, keď sa objavilo viacero nahrávok z večierkov s priateľmi. „Keby to bolo video tancujúceho politika, verejnosť by to pravdepodobne naozaj vnímala tak, že sa iba zabával,“ komentovala pre Pravdu do značnej miery umelo vyvolanú aféru fínska politologička Emilia Palonenová z Helsinskej univerzity. Marinovú však 2. apríla 2023 čaká väčšia skúška. Vo Fínsku sa konajú voľby a podľa súčasných prieskumov by jej sociálni demokrati hlasovanie nevyhrali.
Čítajte viac Tanec a bozky. Komu prekáža fínska premiérka Marinová?
Cchaj Jing-wen, taiwanská prezidentka
Na jednej strane 23-miliónový Taiwan, na strane druhej 1,4-miliardová Čína, ktorá ho pokladá za svoje územie. Napätie medzi Pekingom a Tchaj-pejom minulý rok rástlo. Taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen však získala značnú medzinárodnú podporu. V auguste vyvrcholila návštevou Nancy Pelosiovej, vtedajšej šéfky americkej Snemovne reprezentantov. Skúškou popularity súčasnej hlavy štátu budú prezidentské voľby začiatkom roku 2024. Cchaj už kandidovať nemôže, uvidí sa, koho podporí ako svojho nástupcu ci nástupkyňu. V roku 2016 Cchaj zvolili do prezidentského kresla ako prvú ženu v histórii Taiwanu.
Čítajte viac Po Ukrajine Taiwan? Zaútočí naň Čína? Odpovedá taiwanský diplomat
Georgia Meloniová, talianska premiérka
Georgia Meloniová je prvou ženou, ktorá zasadla do premiérskeho kresla v krajine na Apeninskom polostrove. Jej strana Bratia Talianska, ktorá v septembri vyhrala voľby, vychádza z neofašistických pozícií. Meloniová sa však zatiaľ na medzinárodnej scéne správa pomerne pragmaticky. Podporila boj Ukrajiny proti ruskej okupácii, hoci krajne pravicové strany neraz stoja na strane šéfa Kremľa Vladimira Putina. „Meloniová určite vychádza z kultúry povojnového talianskeho fašizmu. Pre časť Talianov však bola naozaj atraktívnou alternatívou, keďže v posledných dvoch desaťročiach hlasovali za bezmenných sivých mužov,“ uviedol v interview pre Pravdu Erik Jones, riaditeľ Centra Roberta Schumana na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii.
Čítajte viac Expert: Meloniová nie je Mussolini, ale z kultúry fašizmu vychádza
Nancy Pelosiová, šéfka Snemovne reprezentantov
V americkej politike sa pomaly končí jedna éra. Demokratka Nancy Pelosiová (82) je v Snemovni reprezentantov od roku 1987. V roku 2007 ju ako prvú ženu zvolili do čela dolnej komory Kongresu. Snemovňu viedla do roku 2011 a potom znovu od roku 2019. V novom Kongrese, ktorý po prvý raz zasadal včera, však jej pozíciu už preberie nejaký člen republikánov, keďže táto strana tesne vyhrala novembrové voľby do snemovne. Nahradiť Pelosiovú však nebude pre nikoho jednoduché. „Bola a je terčom republikánskych politických reklám za milióny dolárov. Označovali ju za diabla a dokonca jej hovorili aj horšie,“ povedal pre Pravdu expert na americkú politiku Robert Schmuhl po tom, čo na Pelosiovej manžela v októbri zaútočil pravicový extrémista a zranil ho.
Čítajte viac Politické násilie: strach o demokraciu zatienil voľby v USA