Odborník píše pre magazín Atlantic a ešte nedávno pôsobil ako profesor na Akadémii amerického vojnového námorníctva. Nichols v rozhovore hodnotí ruskú inváziu na Ukrajinu a prezradil aj to, prečo takmer s nostalgiou spomína na sovietskych generálov.
Rusko pokračuje v brutálnej vojne proti Ukrajine, ale určite sa invázia nevyvíja podľa predstáv šéfa Kremľa Vladimira Putina. Je najväčším politickým babrákom roku 2022?
Neviem o žiadnom inom ruskom lídrovi, ktorý by rýchlejšie zničil prestíž, národné bohatstvo a medzinárodné postavenie svojej krajiny a nič pri tom nedosiahol. Putin nemusel začať túto vojnu. Rusku nič nehrozilo. Ale napriek tomu šéf Kremľa zmenil svoj štát na chudobného medzinárodného vyvrheľa. Krajine bude trvať dlho, kým sa z toho spamätá. Takže áno. Ak aj Putin nie je najväčším babrákom roku 2022, tak určite v tejto kategórii patrí do prvej trojky. Nikto takto bezdôvodne nepoškodil vlastnú krajinu. Pozrite sa na to, koľko ľudí už zomrelo, o koľko peňazí prišla ruská ekonomika a na politickú nestabilitu, ktorá zasiahla systém štátu. Keby sme hovorili s Putinom, azda by sme mu mohli povedať, že hádam pod vplyvom covidovej pandémie počúval iba pár ľudí a vytvoril si presvedčenie, že vojna je dobrý nápad. A navždy týmto rozhodnutím zmenil dejiny Ruska.
VIDEO: Francúzsko dodá Ukrajine stíhače (ruských) tankov
K horšiemu.
Áno, k horšiemu. Rusku trvalo 30 rokov, kým sa stalo veľmocou. Dovolím si tvrdiť, že Putin si mal uvedomiť, že mal obrovské šťastie, že svet tvrdšie nereagoval už na anexiu Krymu v roku 2014. Ale namiesto toho, aby to ruský prezident pochopil, vyvodil si z toho, že robí správne veci a mal by v nich pokračovať. Možno pre Putina anexia Krymu a invázia proti celej Ukrajine predstavujú rovnakú vec. Keď je to však tak, je to len dôkaz toho, ako takmer vôbec nechápe svet, v ktorom žije.
Mnoho ľudí však roky hovorilo o tom, že Putin je skvelý stratég. Je to tak?
Putin je príšerný stratég. Ľudia často tvrdia opak, ale aké na to majú dôkazy? Putin mal z času na čas šťastie a hralo mu do karát, že jeho protivníci sa ním a problémami, ktoré spôsobil, nechceli príliš zaoberať. Predstavte si však, že by ste mali možnosť pozrieť sa na Rusko spred 20 rokov a na súčasnosť bez toho, aby ste niečo vedeli o Putinovi. Nepovedali by ste, že krajinu viedol nejaký skvelý stratég, ale pýtali by ste sa, aký idiot bol na jej čele, keď bol ochotný zahodiť za hlavu všetok dosiahnutý pokrok. Rusko asi bolo ešte pred štyrmi či piatimi rokmi na vrchole moci. Teraz je to jeden veľký chaos.
Ako expert ste zažili studenú vojnu a mali ste možnosť komunikovať s vojenskými lídrami ZSSR. Nachádza sa svet v nejakom pokračovaní studenej vojny alebo je situácii úplne iná?
Rozdiel je v tom, že nečelíme globálnej superveľmoci, ktorá sa opiera o nejakú ucelenú ideológiu. Súčasný stav je studenou vojnou v tom zmysle, že Rusko pokladá Západ a NATO za nepriateľov. A pritom ešte pred desiatimi rokmi sme mali celkom dobré vzťahy. Ale, ako som povedal, toto súperenie nezahŕňa žiadnu ideológiu. Máme tu nový fenomén. Čelíme Rusku, ktoré je mafiánskym štátom s jadrovými zbraňami.
Spomenuli ste atómové zbrane a v októbri som sa vás pýtal, či sa obávate, že by ich Putin mohol použiť. Vtedy ste povedali, že je to mimoriadne nepravdepodobné. Stále si to myslíte alebo sa niečo zmenilo?
Vidím to rovnako. Putin rinčal jadrovými zbraňami, ale to sa nepáčilo ani Číne, ani Indii, ani krajinám globálneho juhu. V podstate Moskve odkázali, aby s tým prestala. Myslím si, že preto nedávno Putin povedal, že Rusko si uvedomuje, čo jadrové zbrane môžu spôsobiť a že nie je šialené. Ale reči o atómových zbraniach naďalej podkopávajú vnímanie Ruska ako zodpovedného nástupníckeho štátu po ZSSR. Ľudia by si mali uvedomiť jednu vec. Po zániku Sovietskeho zväzu sme do Ruska investovali veľa dobrej vôle napriek veľkým problémom tento krajiny. A ja som to podporoval. Tvrdil som, že Rusko síce nie je dokonalé, ale usiluje sa prekonávať prekážky a máme s ním dobré vzťahy, veď studená vojna sa skončila a nie je ani potrebné rýchlo rozširovať NATO. Pred pádom Berlínskeho múru som bol reaganovským konzervatívcom a mnoho mojich starých kolegov si myslelo, že som začal byť mäkký. Ale ja som to vnímal ako príležitosť, aby sme Rusko vtiahli do medzinárodnej komunity a aby sa stalo normálnou krajinou. No medzitým som zmenil názor. Teraz sa ma ľudia pýtajú, prečo sa vraciam k starým myšlienkam. Odpovedám, že za to môže súčasný šéf Kremľa a že čím viac krajín vstúpi do NATO, tým lepšie.
Stane sa raz Ukrajina členom Severoatlantickej aliancie?
Nie po tomto. Keby sa to aj stalo, nejaký čas by to trvalo. Ukrajina je však už teraz spojencom Západu, ktorého podporujú najsilnejšie a najbohatšie krajiny na svete. Do istej miery sa konflikt zmenil na súboj západnej výroby a ukrajinskej odvahy proti tomu, kedy už bude Rusko dostatočne opotrebované. Putin stavia na to, že istej chvíli nás vojna unaví a prestaneme jej venovať dostatočnú pozornosť. Ale je to pre neho obrovské riziko. Ak sa vrátim k tomu, čo som už hovoril, Putin v istom momente vyhrával. Roky mu Západ nevenoval dostatočnú pozornosť. Prechádzali mu aj vraždy, rovno v Británii. A zrazu ruský prezident buchol do stola a povedal, aby sme mu pozornosť venovali. V poriadku. Teraz sme to urobili, ale pre neho to dobré nie je.
Čítajte viac Applebaumová: Netvrdím, že máme okupovať Moskvu, ale Rusi musia pochopiť, že vojna je pre nich katastrofou
Nedávno som sa o tom rozprával s Anne Applebaumovou, ako Putinovi invázia nepriniesla nič.
Ešte menej ako nič. Veď sa pozrite na to, ako konflikt ukázal absolútnu nepripravenosť ruských ozbrojených síl. Pred inváziou som patril k ľuďom, ktorí si mysleli, že keď Rusko naozaj začne vojnu, dokáže ju vyhrať za týždeň. Malo trojnásobne väčšiu armádu, mohlo spustiť operáciu troma rôznymi smermi a ukrajinské hlavné mesto Kyjev je v podstate v blízkosti ruských hraníc. Moskva mohla využiť výsadkárov, obrnené brigády, letecké bombardovanie a mala zničiť ukrajinské vzdušné sily. Ale nič z toho poriadne nedokázala. Musel som prehodnotiť svoj pohľad na ruské ozbrojené sily, ktorých sa očividne netreba až tak báť. Hovorili sme, že Moskva má k dispozícii druhú najmocnejšiu armádu na svete. Vyzerá to tak, že ruské ozbrojené sily nie sú ani druhé najsilnejšie v Európe, dokonca ani v druhé najsilnejšie v čiernomorskom regióne.
A poznáte vtip, že sú len druhé najsilnejšie na Ukrajine?
(Smiech). Presne tak. Dostávam otázky, ako je možné, že sa v tomto prípade experti tak mýlili. No nikto si nemyslel, že ruská armáda bude taká nekompetentná. Vedeli sme, že má problém s korupciou a jej výcvik nie je práve najlepší. Ale myslím si, že už Stalin hovoril, že kvantita má svoju kvalitu. No Ukrajinci mali na začiatku vojny nejakých 65 bojových lietadiel a Rusi nikdy nedokázali ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor. Je to nepochopiteľné. Vyzerá to tak, že plánovanie tejto operácie bolo absolútne úbohé. A človek, čo jej momentálne velí, je vlastne bývalý kriminálnik (ruský generál Sergej Surovikin skončil po puči v ZSSR v roku 1991 na niekoľko mesiacov vo väzení, pozn. red.). Som skoro až zvláštne nostalgický za časmi, keď som robil rozhovor s generálom Machmutom Garajevom, zástupcom veliteľa generálneho štábu Sovietskej armády.
Čítajte viac Ukrajinka z Charkova: S Ruskom nechceme mať spoločné ani Vianoce
Prečo to spomínate?
S Garajevom som raz stretol aj šéfa Sovietskej armády generála Viktora Kulikova. A vravel som si, že ako Američan sa fakt týchto chlapov bojím a nechcel by som im čeliť vo vojne. Ale v súčasnej ruskej armáde nie je nikto taký, kto by sa im vyrovnal. Dokážete si vôbec predstaviť, že by v nej slúžil Machmut Garajev? Ako som povedal, boli časy, keď som si vravel, že Sovieti majú naozaj dobré vojenské velenie. Ruská armáda má však teraz na čele kriminálnikov, ktorí si myslia, že stratégia je, keď niečo zničia a potom sa stiahnu. Ono by to aj mohlo vyzerať ako plán. Najprv útok a potom operačná pauza. Ale nie je v tom poriadok. Myslím si, že je to preto, lebo všetko je nadviazané na Putina a šéfovi Kremľa nikto nepovie, ako sa veci majú.