317. deň: Rusi uviedli, že dodržiavajú jednostranné prímerie. Kyjev tvrdí opak

22:11 Nemecká vláda bude aj v tomto roku pokračovať v podpore Ukrajiny, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v piatkovom telefonáte. Oznámil to hovorca vlády v Berlíne.

„V roku 2022 nemecká vláda poskytla Ukrajine bilaterálnu podporu vo výške viac ako 12 miliárd eur a bude v takto pokračovať aj v roku 2023,“ uviedol hovorca vlády Steffen Hebestreit. „Kancelár potvrdil nezlomnú solidaritu s Ukrajinou vo svetle rozpútanej agresie Ruskej federácie,“ píše sa vo vyhlásení. Zelenskyj sa poďakoval nemeckej vláde za rozhodnutie poskytnúť Ukrajine batériu systému protivzdušnej obrany Patriot a bojové vozidlá pechoty Marder.

Ukrajinský prezident sa v piatok tiež stretol v Kyjeve s dvoma americkými senátormi – predsedom výboru pre ozbrojené sily Jackom Reedom a členom jeho výboru Angusom Kingom. Obom povedal, že ruské vyhlásenie o 36-hodinovom prímerí považuje za „manipuláciu, ktorou sa agresor snaží skryť svoje skutočné vojenské plány a zámery“.

Reed podľa vlastných slov Zelenskému povedal, že obeta jeho a jeho krajiny inšpirovala svet a že “vedú tento boj za nás všetkých". „Dejiny ukazujú, že diktátori zvyknú tlačiť na otvorené dvere a ak ich nájdu, budú v tom pokračovať. Ak sa niekto čuduje, prečo je tento boj potrebný, stačí sa pozrieť do roku 1938 na Sudety, do roku 1936 na Porýnie, keď sa druhej svetovej vojne dalo zabrániť takým odporom, aký sa dnes odohráva tu,“ doplnil King. (tasr, cnn.com)

21:06 Ruská armáda podľa ukrajinského ministerstva kultúry od začiatku invázie na Ukrajine poškodila 1 189 kultúrnych pamiatok, pričom 446 z nich je v ruinách. Najväčší počet zničených alebo poškodených pamiatok je v Doneckej, Kyjivskej, Charkivskej, Luhanskej, Mykolajivskej, Zaporižžskej, Sumskej a Chersonskej oblasti.

Skutočný počet poškodených kultúrnych pamiatok v dôsledku ruskej vojny je pravdepodobne vyšší, keďže terajšie údaje nezahŕňajú územia okupované Rusmi a tie, v ktorých prebiehajú boje, uviedol rezort kultúry. (kyivindependen­t.com, sita)

20:51 Počas prvých troch hodín jednostranného prímeria, ktoré Moskva vyhlásila na pravoslávne Vianoce, spustili ruské ozbrojené sily v piatok v Luhanskej oblasti 14-krát delostreleckú paľbu. Tvrdí to najvyšší predstaviteľ tejto oblasti na východe Ukrajiny Serhij Hajdaj.

Ruské jednotky sa tiež opakovane pokúsili preniknúť do jednej z dedín v oblasti, napísal Hajdaj na sociálnej sieti s tým, že obyvatelia oslobodených dedín sa celý deň ukrývajú v pivniciach. Jeho vyjadrenia nebolo možné nezávisle overiť. (theguardian.com, tas­r)

20:22 Spojené štáty poskytnú Ukrajine a jej susedom na východnom krídle Severoatlantickej aliancie ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 3,75 miliardy dolárov.

Čítajte viac USA pošlú Ukrajine a jej susedom vojenskú pomoc vo výške 3,75 miliardy dolárov

20:03 Spojené štáty uvalili nové sankcie na Irán za jeho vojenskú podporu, ktorú poskytuje ruskej armáde. Sankcie sú zamerané na šesť vedúcich osobností spoločnosti Qods Aviation Industries (QAI), ktorá je zodpovedná za vývoj a výrobu dronov.

Tieto bezpilotné lietadlá Teherán poskytol ruským silám bojujúcim na Ukrajine. V piatok o tom informovalo ministerstvo financií USA.

Sankcie sa vzťahujú tiež na riaditeľa iránskej Organizácie pre letecký priemysel (AIO), ktorá je podľa vlády USA najdôležitejšou čo sa týka monitorovania iránskych programov balistických rakiet. Súčasťou sankčných opatrení je zmrazenie majetku v USA. Americkí občania nesmú s týmito firmami podnikať a výrazné skomplikovanie obchodovania pocítia tieto spoločnosti aj na medzinárodnej úrovni.

Šéfka amerického rezortu financií Janet Yellenová vo vyhlásení uviedla, že USA nasadia všetky dostupné prostriedky, aby zabránili šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi získať zbrane, „s ktorými vedie barbarskú a nevyprovokovanú vojnu voči Ukrajine“.

„Irán sa stal hlavným vojenským podporovateľom Ruska,“ vyhlásil minister zahraničných vecí USA Antony Blinken, ktorého citovala agentúra AP. Prisľúbil, že Washington sa bude všetkými silami usilovať prerušiť dodávky dronov pre ruské sily a bude sankcionovať osoby zapojené do tejto činnosti.

Yellenová dodala, že skutočnosť, že Kremeľ sa spolieha na takých dodávateľov zbraní, akým je Irán, poukazuje na jeho „zúfalstvo vzhľadom na statočný odpor Ukrajincov a úspech globálnej koalície čo sa týka prerušovania vojenských zásobovacích reťazcov Ruska“.

Irán poslal údajne drony vlastnej výroby do Ruska už vlani v auguste. O niekoľko týždňov neskôr ruské sily zaútočili kamikadze dronmi typu Šáhid 136 na kľúčovú infraštruktúru Ukrajiny, pričom spôsobili obrovské škody. USA už prijali viacero sankcií voči firmách a osobám, ktoré vinia z výroby a prevozu iránskych dronov, ktoré Moskva využíva pri útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. (theguardian.com, dpa, ap, tasr)

18:35 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell v piatok označil Ruskom jednostranne vyhlásené dočasné prímerie na Ukrajine za „nedôveryhodné“ a „pokrytecké“. „Kremľu absolútne chýba dôveryhodnosť a toto vyhlásenie jednostranného prímeria nie je dôveryhodné,“ povedal Borrell počas návštevy Maroka. „Bolo to Rusko, ktoré spustilo túto nezákonnú agresiu,“ uviedol. „Keď agresor hovorí o prímerí, je podľa môjho názoru vzhľadom na takéto pokrytectvo odpoveďou, ktorú to v nás všetkých vyvoláva, skepticizmus,“ do­dal.

Borrell vyzval Moskvu na konkrétne kroky vrátane úplného zastavenia útokov ruských síl. „Rusko musí stiahnuť svoje jednotky a vojenskú techniku z ukrajinského územia,“ apeloval. Ak Rusko tieto požiadavky nesplní, predstavuje „jednostranné prímerie pokus Ruska získať čas na preskupenie svojich jednotiek a snahu napraviť svoju poškodenú medzinárodnú reputáciu“, poznamenal.

Borrell odmietol ruskú „propagandu“, ktorá z rastúcich cien potravín a energií viní sankcie, ktoré na Moskvu uvalila Európska únia v súvislosti s inváziou na Ukrajinu. „Je to totálne nepravdivé,“ povedal. „Je to ruská armáda, ktorá zničila obilné silá, zamínovala polia, zničila cesty a zablokovala ukrajinské prístavy,“ kritizoval. (tasr, afp)

17:58 Pápež František po modlitbe Anjel Pána v piatok napoludnie vyzval veriacich, aby sa modlili za mier na Ukrajine a počas homílie na slávnosť Zjavenia Pána poprial požehnané sviatky východným kresťanom. „Nech narodenie Spasiteľa prinesie ukrajinskému národu útechu a nádej a inšpiruje ku konkrétnym krokom, ktoré môžu viesť k ukončeniu bojov a k mieru,“ povedal pápež (tasr, apa, vaticannews.va)

16:31 Vydržiavať Doneckú ľudovú republiku (DĽR) a Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) na východe Ukrajiny, ktoré Rusko vlani anektovalo, bude pre Moskvu znamenať veľkú záťaž. Dnes to vo svojej pravidelnej zvodke uviedla britská vojenská rozviedka. Do týchto separatistických území významné množstvo peňazí prúdilo ešte pred začiatkom súčasnej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári minulého roka.

Rusko DĽR a LĽR k svojmu územiu pripojilo po septembrovom pseudorefende, ktoré Kyjev, Západ i väčšina medzinárodného spoločenstva vyhlásili za neplatné. Oba útvary, ktoré nezávislosť na Kyjeve vyhlásili už v roku 2014 a dostávali neoficiálne vojenskú aj politickú podporu z Moskvy, mali vlastné vojenské zbory. V sobotu sa potom oficiálne začlenili do ruských ozbrojených síl.

„Teraz, keď sa Kremeľ otvorene prihlásil k podpore DĽR a LĽR, budú pravdepodobne pre Rusko znamenať veľkú politickú, diplomatickú a finančnú záťaž, ktorá bude trvať aj po terajšej fáze konfliktu,“ uvádza britská vojenská rozviedka na twitteri.

16:20 Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková ľuďom žijúcim v Ruskom okupovaných oblastiach odporučila, aby sa počas osláv pravoslávnych vianočných sviatkov v piatok a sobotu nezúčastnili na bohoslužbách, ani sa nevybrali na preplnené miesta, kde sa pohybujú davy ľudí. Ako dôvod uviedla obavy z možných teroristických útokov zo strany Ruska.

„Ukrajina získala informácie o tom, že Rusi pripravujú teroristické útoky v kostoloch,“ uviedla Vereščuková. Ukrajinská iniciatíva InformNapalm, ktorá sa zaoberá informovaním o vojne na Ukrajine, v piatok ráno oznámila, že dostala informácie o plánovaných útokoch v kostoloch na okupovaných územiach Ukrajiny.

Moskva chce údajne vinu za tieto útoky pripísať Kyjevu, aby mohla tvrdiť, že Ukrajina porušuje dočasné jednostranné 36-hodinové prímerie. To Rusko vyhlásilo s trvaním od 6. januára 2023 12.00 h (10.00 h SEČ) do 7. januára 2023 24.00 h (22.00 h SEČ). (news.sky.com, tas­r)

16:06 Z otvorených zdrojov zistil ruskojazyčný server britskej stanice BBC v spolupráci so serverom Mediazona mená viac ako 11-tisíc Rusov, ktorí prišli o život počas invázie na Ukrajinu. Medzi potvrdenými obeťami je aj 500 vojakov, ktorí boli do bojov vyslaní na základe mobilizácie vyhlásenej ruským prezidentom Vladimirom Putinom vlani v septembri. BBC podotýka, že skutočné ruské straty na životoch budú výrazne vyššie.

Čítajte viac BBC pozná identitu 11-tisíc Rusov, ktorí už padli na Ukrajine. Skutočné straty sú však výrazne vyššie

15:08 Ruská armáda uviedla, že od piatka 10.00 h SEČ dodržuje na Ukrajine dočasné jednostranné prímerie, tak ako bolo nariadené prezidentom Vladimirom Putinom, a ukrajinské jednotky obvinila z ostreľovania ťažkými zbraňami.

„Aj napriek tomu, že ruské ozbrojené sily začali 6. januára o 12.00 h (moskovského času) dodržovať prímerie, kyjevský režim pokračoval v delostreleckej paľbe na obývané oblasti a pozície ruskej armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na sociálnych sieťach.

Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko totiž uviedol, že aj po tom, ako začal platiť Ruskom unilaterálne vyhlásený pokoj zbraní, útočila ruská armáda v piatok na východoukrajinské mesto Kramatorsk. „Okupanti dvakrát napadli toto mesto raketami,“ spresnil Tymošenko na sociálnej sieti s tým, že zasiahnutá bola aj jedna obytná budova, ale obete na ľudských životoch hlásené neboli.

Jednostranné prímerie vyhlásené Moskvou – avšak odmietané ukrajinskou stranou – má trvať do soboty 22.00 h SEČ, čo je polnoc moskovského času, keď sa u pravoslávnych kresťanov končí Deň Narodenia Pána. Pokyn na zavedenie dočasného vianočného prímeria pozdĺž celej frontovej línie vydal Putin vo štvrtok ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Vo svojom štvrtkovom večernom príhovore k občanom toto vianočné prímerie však ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj skritizoval a označil ho za pokus Moskvy získať čas, aby si Rusko mohlo preskupiť svoje ozbrojené sily. (afp, tasr)

14:59 Nemecko dodá Ukrajine do niekoľkých týždňov približne 40 bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder. Ide o súčasť novej etapy podpory ukrajinských síl, ktorá je koordinovaná so Spojenými štátmi. V piatok to oznámil hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit.

„Týchto 40 vozidiel má byť pripravených v prvom štvrťroku (2023), aby ich bolo možné následne odovzdať Ukrajine,“ povedal Hebestreit. Dodal, že výcvik ukrajinských vojakov zameraný na ovládanie týchto vozidiel sa uskutoční v Nemecku.

Americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz vo štvrtok ohlásili, že Washington a Berlín poskytnú Ukrajine bojové vozidlá pechoty na obranu pred ruskými silami. USA posielajú vozidlá typu Bradley. Nemecko dodá Ukrajine aj systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot, ktoré už sľúbili tiež Spojené štáty.

Kyjev už dlho tlačí na dodávky účinnejších zbraní vrátane tankov. Západné krajiny však s ich dodaním váhajú, a to pre obavy z priameho zatiahnutia do vojny či z provokácie Ruska. Vyhlásenie Nemecka a USA o nových dodávkach pre Ukrajinu prišlo deň po tom, čo Francúzsko prisľúbilo, že Kyjevu poskytne obrnené vozidlá typu AMX-10 RC. (afp, tasr)

13:47 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko navštívil vojenskú základňu, v ktorej sú okrem tamojších vojakov umiestnení aj príslušníci ruských síl, píše sa vo vyhlásení bieloruského ministerstva obrany zverejnené na platforme Telegram.

„Počas návštevy vojenskej výcvikovej lokality Obuz-Lesnovskij Lukašenko vyhlásil, že skúsenosti získané na základe spojenia (bieloruských a ruských) vojenských jednotiek majú pre Bielorusko veľký význam,“ uviedol rezort obrany v Minsku. Tento vojenský priestor sa nachádza v blízkosti mesta Baranoviči na západe krajiny.

Spoločná bielorusko-ruská vojenská jednotka, ktorej súčasťou je aj 9-tisíc ruských vojakov, podľa oficiálnych informácií slúži na ochranu vonkajších hraníc Zväzu Ruska a Bieloruska, a to najmä v jeho západnej časti, čiže na území Bieloruska.

Lukašenko sa počas návštevy základne zhováral s nemenovaným predstaviteľom ruskej armády. Hovorili o spoločných vojenských cvičeniach oboch krajín. „V tomto štádiu sú jednotky ozbrojené sily Ruskej federácie pripravené vykonávať úlohy tak, ako bolo plánované,“ povedal ruský predstaviteľ.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu.

Intenzívnejšia vojenská spolupráca Moskvy a Minsku vyvoláva obavy, že by sa Bielorusko mohlo v nasledujúcich mesiacoch priamo zapojiť do vojny na Ukrajine. Kyjev varoval, že Minsk by mohol do vojny poslať svojich vojakov. Podľa západných analytikov je to však nateraz nepravdepodobné. Ukrajinskí predstavitelia sa tiež obávajú, že Rusko by mohlo spustiť novú ofenzívu z územia Bieloruska. (reuters, dpa, tasr)

13:18 Streľbu z ťažkých zbraní prichádzajúcu z oboch strán bojového pásma počul v piatok novinár agentúry AFP vo východoukrajinskom na frontovej línii ležiacom meste Bachmut aj po 10.00 h SEČ, keď sa malo začať jednostranné prímerie vyhlásené ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Delostrelecká paľba bola však slabšia než v predošlých dňoch a ulice tohto ostreľovaním už dosť poničeného mesta boli až na vojenské vozidlá takmer prázdne. (afp, tasr)

12:26 Len štvrtina Nemcov je presvedčená o tom, že by spolková republika mala zosilniť zbrojnú podporu Ukrajiny, ukázal prieskum pre verejnoprávnu televíziu ARD. Prakticky rovnaká časť Nemcov (26 percent) považuje už súčasnú úroveň podpory za prehnanú, 41 percent potom za primeranú. Berlín vo štvrtok oznámil, že Kyjevu poskytne bojové vozidlá pechoty Marder a batériu protivzdušnej obrany Patriot.

Nemecká ponuka niekoľkých desiatok Marderov a systému Patriot, ktorý chce šéf nemeckého letectva odovzdať čo najrýchlejšie, je pre Berlín podľa pozorovateľov zásadným obratom vo vojenskej pomoci Ukrajine. Kyjev o Mardery opakovane žiadal, nemecký kancelár Olaf Scholz ale doteraz také dodávky odmietal. Zdôvodňoval to tým, že spolková republika bude v pomoci vždy postupovať v súlade so spojencami, aby predišla priamemu konfliktu s Moskvou.

Obavy, ktoré vojna vyvolaná Ruskom prináša, zrkadlí aj prieskum verejnej mienky pre ARD. Práve tento konflikt označuje 24 percent Nemcov za otázku, ktorej sa politici musia najprv venovať. S 19 percentami nasleduje energetická politika, so 17 ochrana životného prostredia a boj so zmenami klímy a so 14 percentami inflácia. O tom, že vojna na Ukrajine skončí tento rok, je presvedčených 32 percent opýtaných, 58 percent z nich si to nemyslí.

Pokiaľ ide o podporu Ukrajiny dodávkami zbraní, ukázal prieskum uskutočnený ešte pred oznámením o dodávke Marderov značné rozdiely medzi západom a východom spolkovej republiky. Na západe terajšiu úroveň dodávok za prehnanú považuje 23 percent ľudí, v regiónoch bývalej Nemeckej demokratickej republiky 40 percent. (čtk)

12:05 Ukrajinské ozbrojené sily podľa agentúry TASS presne na úvod jednostranného prímeria ostreľovali východoukrajinský Doneck, ktorý ovládajú proruskí separatisti. Naopak poradca ukrajinského prezidenta Kyrylo Tymošenko len niekoľko minút po 10:00 SEČ na sociálnej sieti telegram informoval o ruskom ostreľovaní hasičskej stanice v juhoukrajinskom Chersone. Na mieste sú podľa neho mŕtvi a zranení. Tymošenko však nespresnil, kedy sa ostreľovanie uskutočnilo. (tass, čtk)

11:50 Dočasné jednostranné prímerie platné počas pravoslávnych Vianoc, nariadené ruským prezidentom Vladimirom Putinom, začalo na Ukrajine platiť v piatok o 10.00 h SEČ.

Toto prímerie však Ukrajina odmieta a považuje ho len za prázdne gesto, za zásterku na zastavenie postupu Ukrajincov v Donbase na východe krajiny a za pokus Moskvy získať čas, aby si Rusko mohlo preskupiť svoje ozbrojené sily.

Unilaterálny pokoj zbraní vyhlásený Moskvou má trvať do soboty 22.00 h SEČ, čo je polnoc moskovského času, keď sa u pravoslávnych kresťanov končí Deň Narodenia Pána. Východní kresťania sa v slávení svojich sviatkov riadia juliánskym kalendárom, ktorý sa oproti gregoriánskemu líši momentálne o 13 dní.

Pokyn na zavedenie dočasného vianočného prímeria pozdĺž celej frontovej línie vydal Putin vo štvrtok ruskému ministrovi obrany Sergejovi Šojguovi.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom štvrtkovom večernom príhovore k občanom však vianočné prímerie skritizoval a uviedol: „Teraz chcú využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavili postup našich chlapcov v Donbase a priblížili k našim pozíciám techniku, muníciu a zmobilizované jednotky… Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí.“

Šéf Kremľa sa na vyhlásenie prímeria rozhodol po tom, ako o pokoj zbraní počas Vianoc, ktoré sa v Rusku i na Ukrajine slávia v piatok a sobotu, požiadal patriarcha moskovský a celej Rusi Kirill. (afp, tasr)

Čítajte viac Putin nariadil prímerie počas pravoslávnych sviatkov. Pomohol tomu Erdogan?

10:43 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z 24. februára už vyše 8,94 milióna ľudí, oznámila v piatok ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž.

Podľa Pohraničnej stráže jej príslušníci vykonali v priebehu štvrtka približne 24-tisíc pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že vo štvrtok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 31 700 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,16 milióna jedincov. Aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov. Hovorca poľského ministerstva zdravotníctva Wojciech Andrusiewicz nedávno pre poľskú agentúru PAP povedal, že jeho krajina sa chystá zintenzívniť a zrýchliť prepravu ukrajinských nemocničných pacientov – vrátane ranených vojakov – do ďalších európskych krajín. Niektorí majú byť prevezení do poľských nemocníc. (pap, dpa, tasr)

8:48 Ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov obvinil Washington, že neprejavuje dostatok ochoty, aby sa skončila vojna na Ukrajine, ktorú Moskva začala už pred vyše desiatimi mesiacmi. Veľvyslancovo vyjadrenie je reakciou na ohlásenie Spojených štátov, že dodajú Kyjevu bojové vozidlá pechoty.

„Všetky súčasné činy Spojených štátov len priamo dokazujú, že Washington si neželá na Ukrajine politické riešenie,“ povedal Antonov vo štvrtok vo Washingtone. „Nikto by už teraz nemal pochybovať o tom, kto je zodpovedný za predlžovanie súčasného konfliktu,“ dodal Antonov.

Spojené štáty a Nemecko v týchto dňoch oznámili, že dodajú Ukrajine bojové vozidlá pechoty (BVP) typu Bradley. Malo by ísť o vôbec prvé obrnené delostrelecké pechotné vozidlá vyrobené na Západe, ktoré Kyjev dostane.

Pritom len v stredu tento týždeň francúzsky prezident Emmanuel Macron prezidentovi Ukrajiny Volodymyrovi Zelenskému prisľúbil dodávku obrnených vozidiel francúzskej výroby. Macron v telefonickom rozhovore so Zelenským sľúbil dodávku obrnených vozidiel typu AMX-10 RC.

Zelenskyj sa na sociálnej sieti Macronovi poďakoval za rozhodnutie dodať Ukrajine tieto obrnené vozidlá i obrnené transportéry typu Bastion.

Paríž už Ukrajine poskytol raketomety, systémy protivzdušnej obrany, protitankové a protilietadlové strely či obrnené vozidlá určené na prepravu osôb. (dpa, tass, tasr)

8:24 Veliteľ ruských žoldnierov z Wagnerovej skupiny (v ruskom prepise Vagnerovej), miliardár Jevgenij Prigožin, prahne po zisku zo soli a sádrovca z baní v okolí ukrajinského Bachmutu. To mu podľa zástupcu Bieleho domu citovaného agentúrou Reuters dodáva motiváciu o mesto bojovať.

„Sú náznaky, že finančné motivácie sú za Prigožinovou posadnutosťou Bachmutom,“ uviedol nemenovaný zástupca.

Spojené štáty ruských žoldnierov už skôr obvinili zo zneužívania prírodných zdrojov v Stredoafrickej republike, Mali, Sudáne aj inde s cieľom pomôcť Moskve financovať vojnu na Ukrajine. Moskva to odmietla a označila za „protiruskú zlosť“.

Zo svojich 50 000 žoldnierov Wagnerova skupina stratila 4 100, ďalších 10 000 bolo zranených, vrátane približne 1000 zabitých medzi koncom novembra a začiatkom decembra v okolí Bachmutu, uvádza Reuters.

Spojené štáty v decembri upozornili, že Moskva sa na Wagnerovcov spolieha v konflikte na Ukrajine čoraz viac. Minulý mesiac podľa Bieleho domu skupina prevzala dodávku zbraní zo Severnej Kórey, ktorými podporila ruské jednotky na Ukrajine.

7:54 Dočasné prímerie v bojoch na Ukrajine, ktoré majú ruské jednotky na príkaz prezidenta Vladimira Putina dodržiavať od dnešných 10:00 SEČ, je podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) zrejme len informačnou operáciou s cieľom poškodiť povesť Ukrajiny. Kyjev oznámený 36-hodinový pokoj zbraní odmieta, prímerie podľa neho bude možné len po stiahnutí ruskej armády z ukrajinského územia.

ISW uvádza, že Putin sa môže snažiť o prímerie s cieľom umožniť ruským jednotkám, aby si oddýchli a obnovili ofenzívu v kritických oblastiach frontu. „Takáto operácia by priniesla nepomernú výhodu ruským silám a začala pripravovať Ukrajinu o iniciatívu,“ píšu americkí analytici v hodnotení aktuálnej situácie. Putin podľa nich nemôže očakávať, že by Kyjev pristúpil na podmienky nečakane vyhláseného prímeria, a možno ho oznámil s cieľom ukázať Ukrajincov ako neprispôsobivých a neochotných vyjednávať.

ISW podotýka, že zorganizovať a uviesť do života pokoj zbraní nejaký čas trvá a hovorca Kremľa Dmitrij Peskov ešte 14. decembra hovoril, že Rusko žiadne prímerie na ortodoxné Vianoce neplánuje. „Dátum ruských ortodoxných Vianoc je známy po stáročia, a ak by to Putin s nábožensky motivovaným prímerím myslel vážne, mal viac ako dosť času ho pripraviť,“ podotýka ISW. Pre ruskú propagandu je Putinovo nábožensky motivované prímerie súčasťou informačnej operácie, v ktorej je Ukrajina vydávaná za niekoho, kto potláča veriacich, a Putin za skutočného ochrancu kresťanskej viery.

7:15 Ruský prezident Vladimir Putin o mier zrejme nestojí, keď chce po krátkom prerušení bojov počas pravoslávnych Vianoc vo vojne na Ukrajine pokračovať. Uviedla to na twitteri nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková, podľa ktorej Putinova ponuka dočasného prímeria bezpečnosť nezabezpečí. Americký prezident Joe Biden novinárom povedal, že Putin sa vyhlásením dočasného pokoja zbraní snaží nabrať dych. Chce nás na chvíľu zastaviť, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Teraz chcú využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavili postup našich chlapcov v Donbase a priblížili k našim pozíciám techniku, muníciu a zmobilizované jednotky,“ povedal Zelenskyj vo svojom večernom príhovore k občanom. „Čo to prinesie? Len ďalší nárast počtu obetí,“ dodal.

„Zdráham sa reagovať na čokoľvek, čo Putin hovorí. Príde mi zaujímavé, že bol ochotný bombardovať nemocnice, škôlky a kostoly… 25. (decembra) a na Nový rok,“ uviedol Biden podľa agentúry Reuters a dodal, že jeho ruský náprotivok sa podľa neho snaží len nabrať dych. Skepticky reagovalo na Kremľom ohlásené dočasné prímerie aj americké ministerstvo zahraničných vecí, jeho hovorca Ned Price ho označil za „cynické“. „Naša obava je, že sa Rusi budú snažiť využiť akékoľvek dočasné prerušenie bojov na oddych, na prezbrojenie, na preskupenie a nakoniec na opätovný útok,“ povedal Price.

„Ak by Putin chcel mier, stiahol by vojakov domov, a tak by bolo po vojne. Evidentne chce ale po krátkom prerušení vo vojne pokračovať,“ uviedla Baerbocková. "Takzvané zastavenie paľby ľuďom, ktorí pod ruskou okupáciou žijú v každodennom strachu, neprinesie slobodu ani bezpečnosť. Preto budeme Ukrajincov ďalej podporovať, aby mohli opäť žiť v mieri a sebaurčení, "dodala.

Podľa britského ministra zahraničia Jamesa Cleverlyho 36-hodinová pauza v ruských útokoch na Ukrajine neprispeje k vyhliadkam na mier. „Rusko musí trvalo stiahnuť svoje sily, vzdať sa nezákonnej kontroly ukrajinského územia a ukončiť svoje barbarské útoky na nevinných civilistov,“ napísal šéf britskej diplomacie na twitteri.

Predseda Európskej rady Charles Michel označil Moskvou ohlásené prímerie za „pokrytecké“. Jedinou vážnou cestou k obnoveniu mieru a bezpečnosti je podľa neho stiahnutie ruských vojakov z ukrajinského územia. „Vyhlásenie jednostranného prímeria je rovnako falošné a pokrytecké ako nezákonné a absurdné anexie a sprievodné referendá,“ uviedol Michel na twitteri.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej je výlučné právo Ukrajincov sa rozhodnúť, či má prímerie platiť, alebo nie. Novinárom na tlačovej konferencii povedala, že osobne by bola rada, keby sa obe strany dohodli, aby aspoň počas vianočných sviatkov platil pokoj zbraní. Ministerka pripomenula, že pri decembrovej oslave Vianoc, ku ktorej sa pripája aj podstatná časť Ukrajincov, žiadne prímerie neplatilo.

Pravoslávna cirkev oslavuje Vianoce 7. januára podľa juliánskeho kalendára a bohoslužby sa zvyčajne konajú v noci zo 6. na 7. januára. Mnoho ľudí na Ukrajine oslavuje Vianoce na konci decembra rovnako ako kresťania na Západe, ktorí sa riadia gregoriánskym kalendárom.

Putin nariadil ruskej armáde zastaviť paľbu na frontovej línii na Ukrajine od piatkového poludnia do sobotňajšej polnoci, teda počas pravoslávnych Vianoc. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak to na twitteri označil ako pokrytectvo a uviedol, že Rusko musí opustiť okupované územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že Rusko chce využiť Vianoce ako zásterku, aby aspoň na chvíľu zastavilo ukrajinský postup na Donbase.