Rozhodnutie Lukašenka je neslýchané. V normálnej krajine je totiž zakázané prepustiť človeka zo štátneho zväzku bez vyjadrenia jeho vlastnej vôle. Zakotvuje to aj slovenská ústava: „Nikomu nemožno odňať štátne občianstvo Slovenskej republiky proti jeho vôli," nachádza sa v jej 5. článku.
Bieloruský prezident, ktorý má prezývku posledný diktátor v Európe, si posvietil na stratu občianstva druhýkrát. Najprv udrel proti časti občanov Bieloruska zahraničného pôvodu, nový zákon výrazne rozšíril počet dotknutých osôb.
Lukašenko v auguste 2021 súhlasil so zákonom, ktorý umožnil odňať občianstvo osobám, ktoré sa stali štátnymi príslušníkmi Bieloruska prostredníctvom naturalizácie – čiže po niekoľkých rokoch pobytu v krajine im úrady udelili občianstvo.
Po novom proti vlastnej vôli oň mohli prísť, ak sa zapojili do extrémistickej činnosti alebo spôsobili vážnu ujmu záujmom Bieloruskej republiky. Takto formulovaný zákon z roku 2021 mohli sudcovia ako lokaji režimu použiť v podstate proti komukoľvek naturalizovanému, ktorého režim považoval za nepohodlného.
Nový zákon sa bude uplatňovať voči všetkých bieloruským občanom žijúcim v zahraničí. „Podpísaný zákon má za cieľ garantovať národnú bezpečnosť," píše sa na webovej stránke prezidenta, ktorý vládne nepretržite už od roku 1994. Skutočnosť však vyzerá úplne inak: je očividné, že zákon má slúžiť na trestanie tých, čo môžu ohrozovať Lukašenkov pocit bezpečia pri moci.
Právna norma nadobudne účinnosť v lete tohto roku. Ľudí v podstate rozdeľuje na dve skupiny. V prvej skupine sú bieloruskí občania žijúcu za hranicami. Ak boli odsúdení za extrémizmus alebo za ťažkú ujmu spôsobenú Bielorusku, súd im môže odňať občianstvo. V zahraničí (najmä v Poľsku a v troch pobaltských republikách) žije veľa Bielorusov, ktorí dobrovoľne emigrovali alebo ich režim prinútil odísť do exilu.
Nový zákon ukladá aj povinnosť oznámiť úradom nadobudnutie občianstva iného štátu a tiež informovať o získaní povolenia na prechodný pobyt v inej krajine. Mimochodom, Bielorusko je jeden z mála štátov v Európe, ktorý nie je signatárom Dohovoru o právnom postavení osôb bez štátnej príslušnosti. Hlavným cieľom tohto dokumentu OSN je garantovať ľuďom bez občianstva, aby mali čo najväčšiu možnosť požívať základné práva a slobody.
Lukašenko je smutne známy, že sa tvrdo postaví proti každému, kto okato dáva najavo nespokojnosť s jeho tyraniou. Potvrdilo sa to v roku 2020, keď vo svoj prospech dal sfalšovať výsledky prezidentských volieb. Následne vypukli mohutné demonštrácie, ktoré napriek tomu, že boli pokojné, policajní ťažkoodenci brutálne potlačili.
Diktátor nenechá suchú nitku ani na tých, čo už v Bielorusku pre obavy o vlastnú bezpečnosť radšej nebývajú. Najnovšie sa to ukázalo na konci decembra minulého roku v prípade veľmi úspešnej bývalej plavkyne Aliaksandry Herasimeniovej.
Päť dní pred 37. narodeninami dostala „darček", ktorý jej nepochybne objednal Lukašenko. Zlatú medailistku z majstrovstiev sveta v plávaní z roku 2012 súdili v Minsku v jej neprítomnosti, pretože pred pár rokmi sa rozhodla pre život v exile.
Herasimeniová je zakladateľka Bieloruského nadácie športovej solidarity, ktorá pomáha bieloruským športovcom, ktorých potrestali za to, že odmietli uznať výsledky sfalšovaných prezidentských volieb. Súd jej vymeral 12 rokov väzenia. Uznal ju vinnou z protištátnej činnosti (vrátane toho, že vyzývala na uvalenie sankcií proti Bieloruskému olympijskému výboru). Súd jej zároveň dal pokutu, ktorá vychádza v prepočte až na 220-tisíc eur, a ešte zmrazil všetok jej majetok v Bielorusku.