318. deň: Ruské útoky nepoľavili aj napriek sľúbenému dočasnému prímeriu

22:47 Zelenskyj pozastavil ukrajinské občianstvo 13 duchovným Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi moskovského patriarchátu. Podľa ukrajinských médií ide o vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, napísala agentúra Unian. Kyjev cirkev, ktorá predtým uznávala moskovský patriarchát, podozrieva z podpory vojny na Ukrajine. Ukrajinské tajné služby v poslednom čase prehľadali množstvo jej kláštorov a kostolov.

Na zozname cirkevných predstaviteľov, ktorým sa pozastavuje občianstvo, je podľa agentúry Unian napríklad metropolita Ionafan, ktorého úrady podozrievajú z vlastizrady. Ukrajinská prezidentská kancelária však zoznam nezverejnila, keďže obsahuje osobné údaje. (čtk)

21:17 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vyzvala taliansku vládu, aby čo najskôr poskytla Ukrajine dodatočné systémy protivzdušnej obrany. Informuje o tom spravodajský portál Sky News s odvolaním sa na talianske noviny La Repubblica.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sa v tejto veci zhováral s diplomatickým poradcom talianskej premiérky Francescom Talom, ktorému povedal, že je potrebná dodatočná pomoc pre Ukrajinu. Talo podľa novín odsúdil ruskú inváziu na Ukrajine a potvrdil pripravenosť Talianska poskytnúť krajine ďalšiu pomoc.

Nemenované zdroje uviedli, že sa to týkalo najmä „podpory energetickej stability Ukrajiny a vojenského vybavenia“. Washington podľa nich požiadal Rím konkrétne o poskytnutie taliansko-francúzskeho protivzdušného systému SAMP/T. (sita)

20:43 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal výnos, ktorý uvaľuje sankcie na 119 jednotlivcov – vrátane mnohých ruských celebrít – za ich podporu vojny na Ukrajine. Oznámila to v sobotu Zelenského kancelária, na ktorú sa odvoláva denník The Guardian.

Medzi sankcionovanými osobami sú ruskí speváci, herci či televízne osobnosti, napr. exmanžel Ally Pugačovovej spevák Filipp Kirkorov, známy ruský režisér a producent Nikita Michalkov, operná speváčka Anna Netrebko či šéfredaktorka spravodajskej televíznej stanice RT Margarita Simoňjanová.

Na zozname sankcionovaných sú aj traja ukrajinskí štátni príslušníci: televízna moderátorka Žanna Badojevová, futbalista Anatolij Tymoščuk a speváčka Lolita Miľavská, ktorá má ruské i ukrajinské občianstvo, spresnila britská stanica BBC.

Poradca vedúceho prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak v príspevku na sociálnej sieti Twitter označil ľudí figurujúcich na tomto najnovšom sankčnom zozname za „propagandistov smrti“ zodpovedných za „priame či nepriame výzvy na zabíjanie, únosy a krádeže na Ukrajine“.

Podľa prezidentského výnosu budú osobám uvedeným na zozname zablokované ukrajinské aktíva, pozastavené obchodné operácie s nimi, zrušené všetky licencie alebo povolenia a zakázané transakcie s cennými papiermi a prevody autorských práv. (tasr)

19:39 Najmenej 453 detí bolo zabitých a minimálne 877 utrpelo zranenia od začiatku vojny na Ukrajine. V sobotu to na sociálnej sieti Twitter uviedol ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov, informuje stanica CNN.

Reznikov však poznamenal, že skutočné počty detských obetí ruskej invázie sú omnoho vyššie. „Rusko pácha vojnové zločiny a nemá v úmysle s tým skončiť,“ uviedol Reznikov v tvíte.

Detský fond OSN (UNICEF) v decembri varoval, že v dôsledku pokračujúcich ruských útokov na kritickú infraštruktúru, ktoré vedú k rozsiahlym výpadkom elektriny a prerušeniam dodávok vody a tepla, je vo vážnom ohrození takmer sedem miliónov detí na Ukrajine – teda skoro každé dieťa v krajine.

Mimoriadne ohrozené je fyzické i duševné zdravie detí, ktoré pre zničené školy nemajú možnosť vzdelávať sa a často nemôžu byť ani v kontakte s priateľmi a príbuznými. Výkonná riaditeľka UNICEF-u Catherine Russellová spresnila, že depresiou, úzkosťou, posttraumatickými stresovými poruchami a ďalšími poruchami duševného stavu je ohrozených približne 1,5 milióna detí na Ukrajine.

UNICEF upozornil tiež na to, že zdravotnícke zariadenia nemusia byť v čase konfliktu schopné poskytovať kľúčové služby. Nefungujúce systémy dodávok vody „zvyšujú už extrémne vysoké riziko zápalu pľúc, sezónnej chrípky, chorôb prenášaných vodou a ochorenia Covid-19“. (tasr)

19:06 V britskej metropole Londýn sa v marci uskutoční medzinárodné stretnutie ministrov spravodlivosti týkajúce sa navýšenia podpory pre Medzinárodný trestný súd (ICC) pri vyšetrovaní vojnových zločinov na Ukrajine páchaných ruskými silami. V sobotu to oznámila britská vláda. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na stretnutí, ktoré budú hostiť britský minister spravodlivosti Dominic Raab a jeho holandská rezortná kolegyňa Dilan Yešilgözová-Zegeriusová, sa zúčastní aj hlavný prokurátor ICC Karim Khan.

„Takmer rok po nelegálnej invázii (Ruska na Ukrajinu) musí medzinárodné spoločenstvo čo v najväčšej miere podporiť ICC, aby mohli byť vojnoví zločinci vzatí na zodpovednosť za zverstvá, ktorých sme svedkami,“ vyhlásil Raab, ktorý zastáva aj post britského vicepremiéra.

„Nám je to absolútne jasné: tieto zločiny nesmú zostať nepotrestané,“ povedala Yešilgözová-Zegeriusová. Správy o páchaných zločinoch na Ukrajine nazvala „strašnými“.

Cieľom plánovanej schôdzky je navýšiť globálnu finančnú a praktickú podporu ICC a koordinovať úsilie zamerané na to, aby sa zaistilo všetko potrebné na to, aby ICC mohol zrealizovať vyšetrovanie zločinov na Ukrajine a stíhať zodpovedné osoby. (tasr)

18:26 Ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajko očakáva, že víťazstvo Ukrajiny vo vojne proti ruským inváznym silám nastane v priebehu tohto roku. Povedal to v rozhovore pre týždenník „Newsweek“, na ktorý sa odvoláva agentúra APA.

„Nemyslím si, že sa to (vojna) bude ťahať dlhšie ako jeden rok,“ povedal Prystajko podľa ukrajinskej spravodajskej agentúry Ukrinform. Mierové rokovania s Moskvou však odmietol so slovami, že by boli výhodné len pre Rusko. To by sa podľa neho totiž pokúšalo ponechať si okupované územia Ukrajiny. Prystajko v tejto súvislosti uviedol, že mnohé z týchto oblastí sú „veľmi dôležité“, ako napríklad cestný most na Krymský polostrov.

Prystajko zdôraznil zámery vlády v Kyjeve, ktorá chce oslobodiť celé územie Ukrajiny vrátane Krymu. Ten Rusko nelegálne anektovalo už v roku 2014. „Musíme veľmi dôrazne a silne sprostredkovať posolstvo, že s našou krajinou neobchodujeme,“ povedal.

Ukrajinský diplomat ďalej vyzdvihol významnosť bezpečnostných záruk pre Kyjev. Diskusia o budúcich medzinárodných vzťahoch Kyjeva by však podľa neho mala byť jednoznačná: „Ukrajina zvíťazí a stane sa členom Európskej únie a NATO. Tak to je.“ (tasr)

17:00 Ruská armáda a predstavitelia okupačnej správy na východe Ukrajiny sa zameriavajú v nútenej integrácii aj na deti, ktoré napríklad teraz vozia z okupovaných území do Ruska na akcie súvisiace s pravoslávnymi Vianocami. Chcú ich tak presvedčiť, že život v Rusku je lepší ako na Ukrajine.

Čítajte viac Moskva zosilňuje integráciu na východe Ukrajiny. Deti vozia na Vianoce do Ruska

16:35 Predstav si, že strýko Toľja, ktorý dostal šesť rokov za týranie syna, by sa na súde postavil a vyhlásil: „Čujte, občania, nikdy som chlapca nemlátil na Vianoce ani na Veľkú noc!“ Z Charkova pre Pravdu píše ukrajinská publicistka Anna Gin.

Čítajte viac Odpoveď na vianočnú esemesku bývalej priateľke z Ruska

16:16 Rusko nanútilo zhruba trom tisícom Ukrajincov, ktorí ešte pracujú v Záporožskej jadrovej elektrárni, ruské pasy. V sobotu to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Podľa neho tiež v meste Enerhodar, ktoré sa nachádza pri elektrárni, stiahli z obehu ukrajinské hrivny a podnikateľom tam hrozia pokutami a konfiškáciou majetku. „Počet obytných priestorov, ktoré obsadili okupanti a opustili prinútení migranti, sa výrazne zvýšil,“ cituje generálny štáb spravodajský portál Sky News.

Záporožská oblasť je jednou zo štyroch regiónov, ktoré Moskva v septembri nelegálne anektovala. Záporožskú jadrovú elektráreň Rusi okupujú takmer od začiatku vojny, o jej prevádzku sa však starajú ukrajinskí zamestnanci. (sita)

14:20 Podľa sobotnej správy britského ministerstva obrany, ktoré sa odvoláva na tajné služby, boje na Ukrajine naďalej trvajú napriek prímeriu. „Boje počas pravoslávnych Vianoc pokračujú na bežnej úrovni,“ uviedol rezort obrany v Londýne na sociálnej sieti Twitter.

Jedny z najťažších prebiehajú v okolí mesta Kreminna v Luhanskej oblasti. „V uplynulých troch týždňoch sa boje v okolí Kreminny koncentrujú v husto zalesnenej oblasti západne od tohto mesta,“ priblížilo ministerstvo. (tas­r)

14:02 Ruské ministerstvo obrany v sobotnom vyhlásení zdôraznilo, že trvá na tom, že ruská armáda dodržiava dočasné prímerie na Ukrajine. Moskva naopak obviňuje z údajných delostreleckých útokov ukrajinské sily. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Napriek tomu, že ozbrojené sily Ukrajiny ostreľujú ruské pozície, bude implementácia vyhláseného prímeria pokračovať,“ uviedol rezort obrany v Moskve. Kremeľ obvinil Kyjev z ostreľovania civilných oblastí.

Putin oznámil 36-hodinové jednostranné zastavenie paľby pozdĺž celej frontovej línie od piatka 12.00 h miestneho času (10.00 h SEČ) do sobotňajšej polnoci (22.00 h SEČ), čiže počas osláv pravoslávnych Vianoc. Kyjev však tvrdí, že tento krok Ruska je len taktikou na preskupenie jeho síl.

Stanica Sky News píše, že Kremeľ tvrdí, že ruské sily za posledných 24 hodín odrazili štyri útoky zo strany ukrajinských síl.

Ukrajinskí predstavitelia hlásili viacero ruských útokov najmenej v šiestich regiónoch. Od vyhlásenia dočasného prímeria boli podľa Kyjeva zabití traja ľudia a najmenej 14 utrpelo zranenia. Útoky zaznamenali v Doneckej oblasti, ako aj v niektorých častiach Charkovskej, Chersonskej, Sumskej, Mykolajivskej a Záporožskej oblasti. Novinár AFP nachádzajúci sa v meste Časiv Jar južne od mesta Bachmut, ktoré leží na frontovej línii, uviedol, že počas sobotného rána bolo počuť ťažkú delostreleckú paľbu. (tasr)

12:50 Nová pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) slávila svoju vôbec prvú vianočnú omšu v kláštornom komplexe Kyjevsko-pečerská lavra – objekte, ktorý si táto autokefálna cirkev len pomerne nedávno pre seba vybojovala. Píše o tom agentúra DPA.

Na sobotných bohoslužbách v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie sa zúčastnilo niekoľko stoviek veriacich a desiatok novinárov. Pozvanie na omšu prijal aj ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko a živý vstup z bohoslužieb vysielala i ukrajinská televízia.

Foto: SITA/AP, Efrem Lukatsky

Metropolita Epifanij Metropolita Epifanij, hlava nezávislej Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, 7. januára 2023.

Chrám patriaci Kyjevsko-pečorskej lavre je najdôležitejšou katedrálou celej Ukrajiny. Do konca roka 2022 ho však používala ukrajinská pravoslávna cirkev (UPC), patriaca už dlhodobo pod moskovský patriarchát.

Začiatkom vlaňajšieho decembra bol kláštorný komplex Kyjevsko-pečerská lavra preregistrovaný pod pravoslávnu cirkev Ukrajiny, ktorá má podporu ukrajinského vedenia. Listina osvedčujúca tento krok však zatiaľ nebola schválená príslušnými orgánmi na Ukrajine. (tasr)

10:38 Ukrajinské mestá hlásia ruské útoky, ktoré sa dejú napriek tomu, že ruský vodca Putin sľúbil počas pravoslávnych Vianoc prímerie. V meste Cherson rakety údajne zasiahli požiarnu stanicu. Útoky z proruských pozícií hlásia aj z Doneckej oblasti. Informuje o tom spravodajský portál Sky News.

Gubernátor susednej Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v piatok uviedol, že za prvé tri hodiny prímeria na ňu vystrelili 14 rakiet. Jednu obec v oblasti sa podľa neho ruskí vojaci pokúšali trikrát obsadiť.

Putin nariadil ruským silám pokoj zbraní na Ukrajine na 36 hodín od poludnia moskovského času 6. januára do polnoci zo soboty na nedeľu. (sita)

9:42 Do Poľska prišlo cez štátne hranice z Ukrajiny od začiatku invázie Ruska na územie svojho suseda z vlaňajšieho 24. februára už vyše 8,96 milióna ľudí, oznámila v sobotu ráno na Twitteri poľská Pohraničná stráž (SG). Informovala o tom agentúra PAP.

Podľa SG jej príslušníci vykonali v priebehu piatka približne 20.800 pohraničných kontrol ľudí vstupujúcich na poľské územie z Ukrajiny. Poľsko a Ukrajina zdieľajú viac než 500-kilometrovú hranicu.

Pohraničná stráž tiež tweetovala, že v piatok odišlo z Poľska na Ukrajinu zhruba 22.600 ľudí. A od začiatku vojny prešlo z poľského územia na ukrajinské už vyše 7,18 milióna jedincov.

Nemecká tlačová agentúra DPA však pripomína, že aj keď tieto čísla udávajú počet prekročení štátnych hraníc, nemožno z nich úplne priamo odvodiť počet utečencov pred vojnou, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Z údajov poľskej vlády z vlaňajšieho novembra žije v Poľsku dovedna okolo 1,3 milióna ukrajinských utečencov. (tasr)

9:00 Vladimir Putin sa tento rok nepripojil k ostatným veriacim na verejne konanej vianočnej omši. V kremeľskej katedrále sa v piatok konala pravoslávna vianočná bohoslužba iba pre neho, uviedla agentúra Reuters. Podľa agentúry RIA Novosti sa tak Putin prvýkrát zúčastnil omše v Moskve a nie v regiónoch okolo hlavného mesta.

Čítajte viac Osamotený Putin. Vianočná bohoslužba sa konala len pre neho

8:29 Bieloruská opozícia sa obáva možnej mobilizácie v Bielorusku na podporu ruskej invázie na Ukrajine. Nemeckým médiám to podľa agentúry DPA povedal bývalý minister kultúry Pavel Latuška, ktorý žije v exile vo Varšave a je členom exilovej vlády opozičnej líderky Svjatlany Cichanouskej.

Bieloruskému autoritárskemu vodcovi Alexandrovi Lukašenkovi stačí už len stlačiť na príkaz z Kremľa tlačidlo, aby mohol začať mobilizovať. Latuška uviedol s odvolaním sa na zdroje z Minska, že takmer všetci zamestnanci bieloruského ministerstva vnútra boli požiadaní, aby odovzdali svoje pasy. Tieto informácie pochádzajú z rôznych miest v krajine. „To znamená, že títo ľudia už nemôžu opustiť územie Bieloruska, ak budú mobilizovaní,“ vysvetlil Latuška.

Podľa opozičného politika možno tiež pozorovať, že sa ruská vojenská prítomnosť v Bielorusku neustále stupňuje. Týka sa to tak počtu vojakov, ako aj vojenského vybavenia. „Vojenské cvičenia ruských ozbrojených síl, vrátane cvičenia spolupráce medzi ozbrojenými silami Ruska a Bieloruska, sa konajú pravidelne,“ povedal Latuška.

Obavy z aktívneho zapojenia bieloruskej armády do ruskej útočnej vojny proti Ukrajine sa objavujú prakticky od začiatku ruskej invázie do susednej krajiny na konci februára 2022. Ruské ozbrojené sily využili územie spojeneckého Bieloruska ako východiskový bod pre útoky na Ukrajinu.

Rusko sa chystá v priebehu januára nariadiť mobilizáciu ďalších 500 000 brancov, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka. Informoval o tom v piatok denník The Guardian, podľa ktorého ide o zjavný dôkaz toho, že ruský prezident Vladimir Putin nemá v úmysle ukončiť vojnu na Ukrajine. Moskva vlani v októbri povolala 300 000 brancov.

Ukrajina sa domnieva, že branci budú súčasťou série ruských ofenzív na jar a v lete na východe a juhu krajiny, povedal zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibitskyj. Rusko popiera, že pripravuje druhú vlnu mobilizácie. Putin v decembri vyhlásil, že je „zbytočné“ hovoriť o novom povolávaní brancov a tvrdí, že na Ukrajinu bola vyslaná len polovica tých, ktorí už boli mobilizovaní.

7:32 Piatkové údery ruských okupačných síl na východe Ukrajiny ukázali, že vianočné prímerie, ktoré oznámil ruský prezident Vladimir Putin, bolo iba „cynickým“ úskokom, uviedli podľa agentúry AFP Spojené štáty. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price pripomenul, že keď Putin vo štvrtok oznámil dané prímerie, Price toto gesto označil za „úplne cynické“.

„Domnievam sa, že toto hodnotenie sa potvrdilo vzhľadom na to, čo sme videli v priebehu dňa. Sme presvedčení, že naša skepsa je oprávnená vzhľadom na to, čoho sme svedkami zo strany Ruska v priebehu celého konfliktu,“ povedal Price novinárom.

„Obávame sa, že Moskva sa bude snažiť využiť akúkoľvek potenciálnu prestávku v bojoch na obnovenie a preskupenie svojich síl a nakoniec na opätovný útok s ešte väčšou pomstou, brutalitou a smrteľnosťou,“ dodal. Pochybnosti o Putinovom prímerí na pravoslávne Vianoce vyjadrila aj ukrajinská vláda a európske mocnosti.

5:55 Cieľ ruského prezidenta Vladimira Putina ovládnuť územie Ukrajiny sa nezmenil. Uviedlo to v piatkovom vyhlásení ministerstvo obrany Spojených štátov. Pentagón k aktuálnemu vývoju poznamenal, že aj v piatok na Ukrajine pokračovali boje, a to napriek Putinovej výzve na vianočné prímerie. Kyjev však tento krok odmieta ako pokrytecký. Takto ho označil aj šéf únijnej diplomacie Josef Borrell.

Pentagon uviedol, že Putinov cieľ ovládnuť ukrajinské územie sa nezmenil, ale ruské sily naďalej trpia pre vojenskú slabosť vrátane nedostatku vojakov. „Putin sa nevzdal svojich cieľov ovládnuť Ukrajinu a pokračovať v zaberaní ukrajinského územia,“ povedala Laura Cooperová, ktorá sa v Pentagóne zameriava na záležitosti okolo Ruska a Ukrajiny. „Ale skutočnosť ruskej slabosti, slabosti ruských ozbrojených síl s týmito cieľmi koliduje,“ konštatovala šéfka odboru Ukrajiny a Ruska.

Washington dúfa, že jeho najnovší balík zbraní pre Kyjev pomôže Ukrajine získať späť územia okupované Ruskom.

Ruské jednotky mali v piatok dopoludnia na 36 hodín zastaviť útok. Jednostranné prímerie nariadil vo štvrtok Putin s ohľadom na pravoslávne Vianoce. Kyjev tento krok odmieta ako pokrytecký a skeptickí sú ohľadom motívov ruského vodcu aj západní predstavitelia.

V tomto duchu sa vyjadril napríklad aj šéf únijnej diplomacie Borrell pri návšteve Maroka. „Kremľu chýba akákoľvek dôveryhodnosť a toto vyhlásenie o ochote k jednostrannému prímeriu je nedôveryhodné,“ povedal podľa agentúry AFP Borrell novinárom. „Reakcia, ktorá nám prichádza na myseľ, je skepsa tvárou v tvár takémuto pokrytectvu,“ dodal Borrell.

Aj v piatok napriek ohlásenému jednostrannému prímeriu pokračovala napríklad delostrelecká paľba pri východoukrajinskom Bachmute, a to z oboch strán.