Ľudia na demonštráciách v pondelok večer žiadali potrestanie organizátorov a účastníkov útoku na najvyššie brazílske inštitúcie a niesli transparenty s nápismi Fašizmus nezvíťazí!, Žiadnu amnestiu pre pučistov, Brazíliu proti terorizmu alebo Sme demokracia. Manifestácie zorganizovali odbory a ľavicové strany, niektorí účastníci boli oblečení v červených tričkách či niesli červené vlajky ľavicových hnutí. Niektorí tiež žiadali, aby bol exprezident Bolsonaro súdený.
Bolsonaro plánuje skorší návrat
Bolsonaro prehral vlani v októbri tesne prezidentské voľby, ale ich výsledok výslovne neuznal a až niekoľko dní po voľbách iba povedal, že bude dodržiavať ústavu. Už pred voľbami však spochybňoval elektronický volebný systém a povolebné demonštrácie svojich priaznivcov podporil. Odovzdaniu moci nebránil, ale oproti zvyklostiam sa nezúčastnil inaugurácie svojho nástupcu. Namiesto toho odletel na Floridu. Televízii CNN teraz povedal, že plánoval v USA zostať do konca januára, no pre zdravotné problémy sa chystá vrátiť skôr.
Nedeľné násilnosti v metropole Bolsonaro odsúdil a odmietol akúkoľvek zodpovednosť za ne. V reakcii na twitteri tiež napísal, že pred jeho nástupom do úradu v januári 2019 sa k podobným akciám uchyľovala ľavica. Útok na tri najvyššie inštitúcie je ale v modernej histórii krajiny bezprecedentný. V pondelok tiež Bolsonaro na sociálnych sieťach informoval, že je v nemocnici v Orlande kvôli bolestiam brucha, a pripomenul útok z roku 2018, keď bol napadnutý na predvolebnom mítingu. Odvtedy podstúpil päť operácií kvôli tomuto zraneniu. Dôvodom vtedajšieho útoku mohli byť Bolsonarove homofóbne a rasistické výroky.
Za svojho štvorročného mandátu Bolsonaro čelil viacerým obvineniam, okrem iného kvôli laxnému prístupu k pandémii covidu-19, šíreniu falošných správ, ale aj obvineniam zo zločinov proti ľudskosti či z genocídy domorodého obyvateľstva. Pred trestným stíhaním ho ale chránila imunita a tiež šéf dolnej komory parlamentu Arthur Lira, ktorý žiadosti o zosadenie prezidenta nepostúpil do pojednávania.
Čítajte viac Hrozí prezidentovi Brazílie, že ho zvrhne krajná pravica a armáda?
V niektorých brazílskych médiách sa teraz objavila informácia, že Bolsonaro chce žiadať o talianske občianstvo, ako to urobili v roku 2020 dvaja z jeho štyroch synov Edoardo a Flávio. Jeho pradedko Vittorio bol totiž Talian. Taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani ale dnes poprel, že by Jair Bolsonaro žiadal o talianske občianstvo.
Zatkli 1500 osôb
Prezident Lula počas nedeľných násilností nebol v metropole, do spustošeného prezidentského paláca sa ale vrátil večer po tom, čo polícia po niekoľkých hodinách výtržníkov spacifikovala. V súvislosti s útokom bolo zatknutých zhruba 1500 ľudí, z toho 1200 z tábora pred kasárňami, kde ľudia od volieb demonštrovali a požadovali zásah armády v Bolsonarov prospech. Na príkaz sudcu polícia v pondelok tento tábor vypratala, rovnako ako to urobila s podobnými tábormi pred kasárňami v Riu či Sao Paule.
Zadržaní v tábore pred kasárňami v metropole boli na polícii vypočutí a teraz sa rozhodne, či budú poslaní do väzby. V noci na dnes prepustili niekoľko desiatok žien s malými deťmi a starých ľudí s chronickými chorobami, uviedla DPA.
Priaznivci brazílskeho exprezidenta Bolsonara sú proti jeho nástupcovi Lula da Silvovi.
Sedemdesiatsedemročný Lula sa v pondelok stretol so šéfmi oboch komôr parlamentu a guvernérmi väčšiny brazílskych štátov, ktorí mu vyjadrili podporu a odsúdili nedeľňajší útok. Spoločne potom večer vystúpili pred prezidentským palácom.
K vyšetrovaniu nedeľňajších udalostí sa snažia prispieť aj Brazílčania na sociálnych sieťach, kde už v nedeľu vznikol profil @contragolpebrasil (proti puču v Brazílii), kam ľudia posielali fotky s identifikáciou účastníkov útoku. Mnohí z nich totiž pri tom sami seba nakrúcali na videá a chválili sa nimi na sociálnych sieťach. Ministerstvo spravodlivosti a polícia tiež vytvorili e-mailovú schránku, kam môžu ľudia informácie na vyšetrovanie posielať.
Čítajte viac Bolsonarovi prívrženci pripomenuli Kapitol a zaútočili na štát, 400 ich zatkli