VIDEO: Ruské bojové vozidlá trénovali na polygóne v Bielorusku.
V nasledujúcich troch rokoch môžu byť Rusi povolaní do armády vo veku od 18 do 30 rokov. Doteraz bol horný limit 27 rokov.
To, že ročníky 1993 až 1996 zrejme neprekĺznu odvodovým sitom vojenských správ naznačil šéf branného výboru dolnej komory ruského parlamentu Andrej Kartapolov. V rozhovore pre noviny Parlamentskaja gazeta oznámil, že Štátna duma by na jarnom zasadaní mohla zmeniť pravidlá nástupu na povinnú vojenskú službu. Novelizovať legislatívu chcú zákonodarcovia stihnúť tak, aby sa vzťahovala už na odvody plánované na prvého apríla.
Myšlienku zmeniť vek nástupu prvýkrát vyslovil koncom minulého roka minister obrany Sergej Šojgu. Oznámil tiež zámer zvýšiť početný stav ruských ozbrojených síl na 1,5 milióna. Momentálne, po najnovšom navýšení, o ktorom pred necelým polrokom rozhodol šéf Kremľa Vladimir Putin, majú 1,15 milióna príslušníkov.
VIDEO: Ruská zima. Mobilizovaní trénujú boj aj v snehu a ľade.
Šéf rezortu obrany nutnosť ďalšieho náboru personálu zdôvodnil potrebou posilniť bezpečnosť krajiny vzhľadom na posilnenie vojenského potenciálu NATO v blízkosti ruských hraníc po vstupe Švédska a Fínska do aliancie. Hlad po živej sile však ruská armáda pociťuje najmä v dôsledku vyčerpávajúcej invázie na Ukrajine a vysokých strát, ktoré v nej utrpela.
Šojguho požiadavka znamená, že do služby by malo nastúpiť ďalších 350-tisíc vojakov.
Kde ich ale vziať? V poslednom jesennom odvodovom termíne nastúpilo 120-tisíc brancov a vzhľadom na demograficky slabšie odvodové ročníky a snahy mnohých mladých Rusov vyhnúť sa nástupu do armády na jar môže byť regrútov ešte menej.
Osemnásťroční majú smolu
Armádny generál Šojgu na decembrovom kolégiu ministerstva obrany za prítomnosti Putina navrhol zvýšenie nielen hornej, ale aj dolnej hranice odvodov brancov na základnú vojenskú službu. Tá je ešte od sovietskych čias stanovená od dovŕšenia plnoletosti. Návrh zvýšiť ju z 18 na 21 rokov sa stretol s kladnou reakciou.
Predseda branného výboru hornej komory parlamentu Viktor Bondarev ju uvítal slovami, že bude lepšie, keď tínedžer nebude musieť narukovať ihneď zo školskej lavice. „Potrebuje zmužnieť, dozrieť, potom nastúpi do armády a odslúži si zákonom predpísaný rok,“ citoval Bondareva portál RBC.ru.
Návrh na neskoršie rukovanie brancov sa páčil aj verejnosti. V prieskume agentúry Superjob zvýšenie dolnej vekovej hranice podporilo 42 percent opýtaných, kým proti bolo 27 percent. Pri predĺžení odvodového veku na 30 rokov bol pomer opačný: iba tretina za a bezmála polovica proti.
Zmena podľa pôvodného návrhu by výsledky odvodov zrejme čiastočne zlepšila. Experti upozorňujú, že je to jednak preto, že pôrodnosť sa od začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia ďalej prepadávala a rezervoár čerstvo plnoletých Rusov je dnes z roka na rok menší. Pri starších brancoch tiež zväčša odpadajú dôvody, najmä študijné, pre ktoré mladší majú právo žiadať o odklad nástupu na základnú vojenskú službu.
Hlad ruskej armády po vojakoch je však taký zúfalý, že nová dolná veková hranica sa podľa Kartapolova predbežne tri roky nebude uplatňovať. Vojenské správy si podľa neho musia preveriť, či majú dosť brancov, aby naplnili požadované kvóty. „Ak majú dodať, povedzme, dvesto ľudí a v kategórii 21– až 30-ročných majú len sto takých, čo ešte neabsolvovali vojenskú službu, tak zvyšnú polovicu budú tvoriť branci od 18 rokov,“ vysvetlil princíp „prechodného zmiešaného modelu“.
Náhrada mobilizácie
Na jeseň Putin vyhlásil čiastočnú mobilizáciu, po ktorej armádu posilnilo 300-tisíc záložníkov. Bol to však mimoriadne nepopulárny krok. Ľudskoprávny aktivista zo združenia Občan, armáda, právo Sergej Krivenko si myslí, že nové pravidlá pre odvody brancov môžu súvisieť s tým, že Kremeľ sa stále neodhodlal povolať ďalších záložníkov.
Čítajte viac Tristotisíc mobilizovaných nemusí Putinovi stačiť, predpovedá expert
„Iniciatíva môže naznačovať, že sa zatiaľ rozhodli neuskutočniť druhú vlnu mobilizácie, ale pokúsia sa využiť brancov,“ poznamenal Krivenko pre portál Currenttime.tv.
Vojaci základne služby bojovali na Ukrajine len v úvodnej fáze invázie. Po protestoch matiek šéf Kremľa sľúbil, že na Ukrajine ich už nebudú nasadzovať a budú slúžiť len vo vlasti. Pravda, od konca septembra, keď Putin nezákonne anektoval štyri ukrajinské oblasti, sa už z pohľadu Moskvy bojuje na území Ruska, čiže zapojeniu brancov do bojov technicky nič nebráni.
„Ruská legislatíva pripúšťa účasť brancov na bojoch vo vojnových zónach,“ ozrejmil Krivenko. „Existuje jediné obmedzenie: môžu byť nasadení až po štyroch mesiacoch výcviku. Tí branci, ktorí boli povolaní na jeseň, tak už na jar môžu byť vyslaní do bojových akcií,“ povedal ľudskoprávny aktivista pre Currenttime.tv. Logicky z toho vyplýva, že branci, čo nastúpia v apríli, budú vycvičení na vojnu do konca leta.