Hoci sa Rusko a Kazachstan zatiaľ držia pragmatických vzťahov, od začiatku invázie na Ukrajinu to medzi krajinami aj niekoľko ráz zaiskrilo. Naposledy len nedávno, keď v ukrajinskej Buči začala fungovať kazašská jurta nepremožiteľnosti na podporu mesta, ktoré na jar Rusi zmasakrovali. Za projektom stoja súkromné osoby, ale Moskva sa na naň Astane aj tak sťažovala.
VIDEO: Ukrajincom neodolal ani moderný ruský tank T-90
Mnoho ľudí asi očakávalo, že okrem Bieloruska bude Kazachstan hlavným spojencom Ruska, keď šéf Kremľa Vladimir Putin začal vlani 24. februára vojnu proti Ukrajine. Najmä po tom, čo v januári 2022 Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti pod vedením Moskvy pomohla vláde krajiny potlačiť protesty. No zdá sa, že kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev je v súvislosti s inváziou ochotný udržať si od Ruska odstup. Je to pre vás prekvapujúce?
Ani nie. Kazašský prezident sa orientuje na pragmatickú zahraničnú politiku. Je dobre známe, že krajina sa ňou riadi. Je to stratégia, ktorú Kazachstan uplatňuje od vyhlásenie nezávislosti. Nechce nepriateľov a je ochotný byť priateľom so všetkými. Kazachstan nepodporil ruskú vojnu proti Ukrajine a, samozrejme, do nej nevyslal vojakov. Vláda v Astane zakázala svojim občanom, aby sa zapojili do bojov. Tokajev v septembri na Valnom zhromaždení OSN povedal, že v medzinárodných vzťahoch je potrebné riadiť sa tromi základnými princípmi. Sú to zachovanie suverenity krajín, rešpektovanie ich územnej celistvosti a mierové spolunažívanie štátov.
Bola to kritika Moskvy?
Tokajev menovite nespomenul Ukrajinu či Rusko. Ale myslím si, že jeho odkaz je jasný. Na druhej strane sa nedá povedať, že by Astana priamo Moskvu kritizovala. Kazachstan nehlasoval proti Rusku, keď mu v OSN pozastavili členstvo v Rade pre ľudské práva, a obe krajiny naďalej udržiavajú čulé kontakty. Tokajev sa od začiatku invázie s Putinom viac ráz stretol, naposledy v novembri. V tom sa odráža kazašský pragmatizmus. Kazachstan nechce byť súčasťou ruskej sféry vplyvu. A ešte dôležitejšie je, že Astana nechce, aby mal svet pocit, že do nej patrí, ako je to v prípade Bieloruska. Kazachstan tvrdo pracuje, aby si vytvoril imidž krajiny, ktorá je lídrom strednej Ázie a má globálne ambície. Keby slepo nasledoval Rusko, išiel by proti vlastným ambíciám.
Povedali ste však, že Astana a Moskva udržiavajú čulé kontakty.
Kazachstan nechce v Rusku vzbudiť dojem, že by sa od neho príliš odpútal. Jedným z dôvodov je, že Astana sa obáva, že Moskva by jej to nejako spočítala. Počuli sme vyjadrenia ruských predstaviteľov, ale aj celebrít, že Kazachstan je súčasťou Ruska, a že by mohol trpieť za to, že plány Kremľa na Ukrajine dostatočne nepodporuje.
Keby Rusko rýchlo uspelo na Ukrajine, čo bol plán Moskvy, mohlo sa stať, že Kazachstan by bol ďalším cieľom? Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev napísal v auguste na sociálnej sieti Vkontakte, že v Kazachstane nebude poriadok, kým tam neprídu Rusi. Je pravdou, že toto vyhlásenie potom zmizlo a Medvedev tvrdil, že na jeho účet zaútočili hackeri.
Áno, pamätám si to vyhlásenie. Medvedev napísal aj to, že Kazachstan je umelým štátom, ktorý pred Sovietskym zväzom neexistoval. Ruskí lídri začali vojnu proti Ukrajine plní optimizmu. Veď za posledných 14 rokov sa im vojensky darilo. V roku 2008 vyhrali vojnu v Gruzínsku, v roku 2014 anektovali Krym a boli pomerne úspešní aj v Sýrii, kde pomohli režimu Bašára Asada, aby sa udržal pri moci. Vagnerovskí žoldnieri zasiahli v Líbyi, v Stredoafrickej republike a teraz sú v Mali, kde podporujú miestnu vládu. Mnohí ľudia v USA a v Európe predpokladali, že Kyjev padne za niekoľko dní. Ak sa vrátim k vašej otázke, myslím si, že keby Rusko rýchlo uspelo na Ukrajine, verilo by si, že môže spustiť ďalšie vojenské operácie. Nielen v Kazachstane, ale aj inde v postsovietskom priestore.
Foto: SITA/AP, Alexey Danichev
Kde napríklad?
V Moldavsku, ale možno by niečo Rusko podniklo aj proti Azerbajdžanu. Ten čelí kritike z Moskvy od viacerých politikov. Poslanec Dumy Michail Deľjagin vlani povedal, že Azerbajdžan je americkým satelitom a zastupuje turecké záujmy. Mimochodom, ťažko sa dá predstaviť, že by jedna krajina mohla byť oboje. Deľjagin tvrdil, že Azerbajdžan predstavuje hrozbu. Na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram zverejnil prieskum, v ktorom sa pýtal, či Azerbajdžan treba zasiahnuť jadrovými zbraňami za to, čo robí. Aj väčšina hlasujúcich bola za. Takže je možné, že Moskva by nemala na muške len Kazachstan, keby sa vojna na Ukrajine pre ňu rýchlo vyvinula dobre. Teraz však určite pochybujem, že by chcela začať ďalšiu vojnu. A ani si nemyslím, že by toho boli ruské ozbrojené sily schopné.
Vníma kazašská vláda Rusko ako hrozbu?
Z toho, čo viem, sa dá povedať, že kazašská vláda a ozbrojené sily neurobili nič, čo by Rusko mohlo znepokojiť. Myslím si, že to bolo vlani v októbri, keď Astana zverejnila obnovenú vojenskú doktrínu. Jej najdôležitejšou súčasťou je článok 32. V ňom sa píše, že žiadna krajina nie je v očiach Kazachstanu hrozbou pre jeho územnú celistvosť. Krajina sa nechystá do NATO ani do Európskej únie. Kazachstan je členom Eurázijskej ekonomickej únie, Šanghajskej organizácie spolupráce či Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti. Z logického hľadiska sa dá povedať, že Rusko nemá žiadny dôvod na to, aby svojho suseda napadlo. Problémom však je, že Moskva môže vnímať vojenskú akciu proti Kazachstanu ako niečo nevyhnutné. Napríklad preto, aby ukázala, že krajina musí patriť na orbitu Ruska. Samozrejme, Kazachstan neurobil nič, za čo by si takpovediac zaslúžil takýto útok, ale Kremeľ to môže vidieť inak.ň
Čítajte viac Kazašský prezident schladil Putina. Rusmi okupované 'republiky' neuzná
V akých oblastiach Kazachstan potrebuje Rusko a naopak?
Tieto krajiny sú si stále veľmi blízke. Stačí sa na to pozrieť zo zemepisného hľadiska. Ľudia na to niekedy zabúdajú, ale kazašsko-ruská hranica má 7 644 kilometrov. Je druhá najdlhšia na svete. Viac kilometrov má už len americko-kanadská hranica. Doslova sa teda dá povedať, že Kazachstan a Rusko sa z geografického hľadiska ani nemôžu od seba oddeliť. Okrem to bol v roku 2022 objem vzájomného obchodu týchto dvoch krajín okolo 24,5 miliardy dolárov. Rusko je najväčším obchodným partnerom Kazachstanu. Astana si nemôže dovoliť, aby o tieto peniaze prišla. Z pohľadu Kazachstanu nikto v ekonomickej oblasti nemôže len tak nahradiť Rusko. Ani Čína či EÚ. Peking nemôže len tak povedať, že bude lídrom v Strednej Ázii. Kazachstan sa usiluje o budovanie dobrých vzťahov s Čínou, ale nechce sa stať jej satelitom. Dôvody sú aj vnútropolitické. V roku 2019 sa na juhozápade Kazachstanu konali veľké protesty proti Číne. Nasledovali po tom, čo sa rozšírila správa, že Peking bude v regióne budovať veľké infraštruktúrne projekty, ale privezie si vlastných robotníkov. Kazachstan tak stále zostáva dobrým spojencom Ruska. Spomenul som už, že Astana v OSN nehlasuje proti Moskve. Alebo minimálne nerobí nič, čo by Rusko mohlo poškodiť. Kazašská a ruská armáda dokonca spolu cvičia. V Kazachstane je veľká ruská menšina na severe, a keď sa vrátim k jednej z vašich otázok, jej v úvodzovkách ochrana by mohla byť zámienkou na zásah Moskvy. Ale napriek tomu majú Kazachstan a Rusko stále veľmi dobré vzťahy, na čo netreba zabúdať.
No zdá sa, že ruská invázia proti Ukrajine prispieva aj k tomu, že Kazaši viac zdôrazňujú svoju národnú identitu a, ako ste povedali, tvrdia, že nechcú byť satelitom Moskvy, ale ani Pekingu. Čo to znamená?
Určite je to tak. Po spustení invázie sa jeden z najväčších protiruských či presnejšie povedané protivojnových protestov konal v Almaty. Platí teda, že ani ľudia v krajine a ani kazašská vláda nechcú slepo nasledovať to, čo robí Rusko.