329. deň: Kremeľ varoval Západ pred eskaláciou vojny, ak dodá Ukrajine lepšie zbrane

Kremeľ vo štvrtok varoval pred eskaláciou vojny na Ukrajine, ak Západ poskytne Kyjevu viac zbraní schopných zasiahnuť územie Ruska. Urobil tak v predvečer stretnutia dôležitých spojencov Kyjeva, ktorí budú v Nemecku rokovať o dodaní účinnejších zbraní pre ukrajinskú armádu.

19.01.2023 03:25 , aktualizované: 23:20
vojna na Ukrajine, Bradley Foto: ,
Americkí vojaci riadia bojové vozidlo Bradley počas cvičenia v Sýrii 8. decembra 2021. USA dokončujú masívny balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Očakáva sa, že prvýkrát bude zahŕňať takmer 100 bojových vozidiel Stryker a najmenej 50 bojových vozidiel Bradley, aby ukrajinským silám umožnil rýchlejší pohyb a vyššiu bezpečnosť na frontových líniách.
debata (944)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 329. deň
  • Michel po stretnutí so Zelenským vyzval, aby Ukrajina dostala tanky
  • Scholz v Davose deklaroval podporu Ukrajine, o tankoch však nehovoril
  • Zelenskyj kritizoval Nemecko za váhanie s dodaním tankov Leopard
  • Deväť krajín vrátane SR bude naďalej poskytovať ‚bezprecedentnú vojenskú pomoc‘ Ukrajine
  • Británia pošle Ukrajine 600 striel Brimstone, prisľúbila 14 ťažkých tankov Challenger 2
  • Švédsko dodá Ukrajine delostrelecký systém Archer a bojové vozidlá pechoty
  • Dánsko poskytne Ukrajine 19 samohybných húfnic Caesar
  • USA chystajú nový balík vojenskej pomoci Ukrajine, tanky sa neočakávajú
  • Kremeľ varoval Západ pred eskaláciou vojny na Ukrajine, ak jej dodá lepšie zbrane

VIDEO: Ukrajincom neodolal ani moderný ruský tank T-90.

Video

23:20 Ukrajinský prezident Zelenskyj večer vyhlásil, že očakáva, že piatkové kľúčové stretnutie spojencov Kyjeva na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku prinesie „silné rozhodnutia“ ohľadom ďalších dodávok zbraní zo strany Západu. TASR správu prevzala z agentúry AFP. „Počas príprav na zajtrajšie (stretnutie) na základni Ramstein očakávame silné rozhodnutia. Očakávame od Spojených štátov mohutný balík vojenskej podpory,“ uviedol Zelenskyj.

AFP konštatuje, že pred schôdzkou kontaktnej skupiny pre Ukrajinu, zastupujúcej krajiny, ktoré poskytujú Ukrajine pomoc v boji proti ruskej invázii, narastá na Berlín tlak, aby dodal Kyjevu tanky Leopard 2. Poľsko a Fínsko naznačili, že sú ochotné tieto tanky poslať na Ukrajinu, avšak potrebujú na to súhlas Nemecka.

Zelenskyj vyslovil vďačnosť predsedovi Európskej rady Michelovi, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Kyjeve, za to, že jasne vyzval Európu, aby Ukrajine poskytla tanky. „Teraz čakáme na rozhodnutie z jednej európskej metropoly, ktoré aktivuje pripravenú reťaz kooperácie čo sa týka tankov,“ povedal Zelenskyj. „Verím tomu, že sila nemeckého líderstva zostane nezmenená,“ dodal.

Nový minister obrany Nemecka Boris Pistorius pre stanicu ARD povedal, že rozhodnutie ohľadom dodávky Leopardov „bude jasné v nasledujúcich hodinách alebo zajtra (v piatok) ráno“.

„Ste dospelí ľudia. Môžete sa takto rozprávať ešte ďalších šesť mesiacov, avšak v našej krajine umierajú ľudia – každý deň,“ povedal Zelenskyj v súvislosti s váhaním Berlína v rozhovore pre ARD, z ktorého cituje agentúra DPA. „Nie je to tak, že my útočíme, ak sa niekto obáva tohto. Tieto Leopardy sa do Ruska nedostanú. Bránime samých seba,“ zdôraznil.

22:24 Západné tanky nebudú „zázračným riešením“ pre Ukrajinu v jej boji s okupačnými ruskými silami. Vo štvrtok na to upozornil vysokopostavený veliteľ Severoatlantickej aliancie Christopher Cavoli. „Neexistuje konkrétny zbraňový systém, ktorý by bol zázračným riešením. Je potrebná rovnováha všetkých systémov,“ povedal po stretnutí vojenského výboru NATO generál Cavoli, vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe.

Dodal však, že „je jasné, že moderné západné technológie prekonávajú ruské technológie“ na ukrajinských bojiskách. Kyjev a niektorí spojenci NATO vyvíjajú na Nemecko tlak, aby poslalo na pomoc Kyjevu proti ruskej okupácii poslali tanky Leopard II.

Šéf vojenského výboru NATO admirál Rob Bauer sa vyhol výzve na vyslanie techniky na Ukrajinu, ale „ak Rusi bojujú s tankami, Ukrajinci tiež potrebujú tanky“, povedal.

Pre Ukrajincov je dôležité mať tanky, aby sa mohli vyrovnať Rusom, aj „z hľadiska ich ambície získať späť svoje vlastné územie“. Rusko podľa Bauera pravdepodobne plánuje na jar novú ofenzívu, keďže Moskva nezmenila svoj celkový cieľ poraziť Ukrajinu. „Na to sa musia Ukrajinci pripraviť,“ zdôraznil Bauer. Pomoc NATO sa formuje podľa toho, „čo Ukrajinci najviac potrebujú, a potom ako ich môžu spojenci podporiť“, tvrdí Bauer. (tasr/afp)

21:50 Nemecká vláda zatiaľ od žiadnej krajiny nedostala oficiálnu žiadosť o povolenie na reexport tankov nemeckej výroby na Ukrajinu. Vyjadril sa tak hovorca nemeckej vlády, informuje portál denníka The Guardian.

Vyhlásenie podľa webu prišlo po tom, ako poľský premiér Mateusz Morawiecki povedal novinárom, že je „mierne pesimistický“ v súvislosti s nemeckým povolením, aby mohli ďalšie krajiny poskytnúť Ukrajine tanky Leopard 2. „Som mierne skeptický, mierne pesimistický, pretože Nemci sa proti tomu bránia ako sa diabol bráni proti svätenej vode,“ povedal Morawiecki.

Ešte predtým tiež poľský premiér skonštatoval, že Poľsko buď dostane súhlas poslať tanky nemeckej výroby na Ukrajinu, alebo spraví správnu vec samo. „Dohodli sme sa, že tanky odovzdáme spoločne. Súhlas je druhoradý. Buď ten súhlas dostaneme alebo spravíme správnu vec sami,“ vyjadril sa Morawiecki s tým, že najdôležitejšie je, aby „Nemci, Dáni, Fíni, Francúzi a ďalšie krajiny ponúkli čo najskôr svoje moderné tanky a ťažké vybavenie“, pretože „od toho môže závisieť schopnosť brániť slobodu na Ukrajine a teda aj bezpečnosť celej Európy“. (sita)

20:30 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell vo štvrtok odsúdil vyjadrenia ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, ktorý prirovnal kroky Západu voči Rusku v súvislosti s vojnou na Ukrajine k holokaustu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Najnovšie výroky ruského ministra zahraničných vecí Lavrova, ktorý obviňuje ‚Západ‘ zo snahy o ‚konečné riešenie‘ pre Rusko, sú úplne nemiestne, neúctivé a pošliapávajú pamiatku šiestich miliónov Židov a ďalších obetí, ktoré boli systematicky vyhladzované počas holokaustu,“ uviedol vo vyhlásení Borrell.

„Manipulácia ruského režimu s pravdou na ospravedlnenie jeho nezákonnej útočnej vojny proti Ukrajine dosiahla ďalšie neprijateľné a opovrhnutiahodné dno“, zdôraznil.

Podľa Borrella „neexistuje žiadna paralela medzi zločinmi nacistického Nemecka a medzinárodnou pomocou Ukrajine“ pred neoprávnenou agresiou. „Rusko napadlo suverénnu susednú krajinu, denne tam útočí a zabíja civilistov s cieľom zničiť krajinu a ukrajinský národ,“ povedal. „Popieranie, prekrúcanie a bagatelizovanie holokaustu je v rozpore s právom EÚ a jej hodnotami. EÚ sa jednoznačne zaviazala zabezpečiť, že takéto zverstvá sa už nikdy nebudú opakovať,“ dodal Borrell.

Šéf diplomacie Kremľa prirovnal v stredu kroky USA v súvislosti s vojnou na Ukrajine k činom nacistického diktátora Adolfa Hitlera a francúzskeho cisára Napoleona Bonaparteho. Lavrov na svojej výročnej tlačovej konferencii v Moskve tvrdil, že Washington si podmanil Európu, aby mohol viesť vojnu proti Rusku. Hitler a Napoleon podľa neho kedysi proti Rusku využívali rovnakú taktiku. Západní politici „jasne hovoria, že Rusko musí utrpieť strategickú porážku“. Tvrdil tiež, že USA vedú proti Rusku vojnu prostredníctvom Ukrajiny a ich cieľom je „konečné riešenie ruskej otázky“. Tým odkazoval na Hitlerov plán vyvraždenia európskych židov.

19:25 Skupina deviatich krajín vrátane Británie, Poľska, Slovenska či Holandska sa vo štvrtok zaviazala, že bude ďalej poskytovať Ukrajine „bezprecedentnú sériu darov“ vrátane ťažkých tankov, aby jej pomohli bojovať v konflikte s Ruskom. Ministri obrany a ďalší predstavitelia deviatich krajín sa stretli na vojenskej základni v meste Tapa v Estónsku a vydali spoločné vyhlásenie.

Ukrajina, tanky, vojaci, Izyum Čítajte viac Deväť krajín vrátane SR bude naďalej poskytovať 'bezprecedentnú vojenskú pomoc' Ukrajine

18:58 Predseda Európskej rady Charles Michel vyzval krajiny, aby Ukrajine poskytli tanky. Uviedol to po stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Kyjeve, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

„Pevne verím, že tanky je (Ukrajine) potrebné dodať. Chceme vás podporiť, pretože sme si vedomí, že niekoľko nasledujúcich týždňov môže rozhodnúť o tom, čo bude nasledovať,“ napísal Michel v príspevku na sociálnej sieti. „Počujeme váš odkaz. Potrebujete viac systémov protivzdušnej obrany a delostrelectva, viac munície,“ dodal.

Zelenskyj označil štvrtkový rozhovor s Michelom za „zmysluplný“. „Ukrajina a Európska únia už dosiahli významné výsledky v našom historickom zblížení. Pracujeme na tom, aby sme dosiahli ešte viac,“ napísal na platforme Telegram.

Michel vo štvrtok ocenil Ukrajincov, ktorí „bojujú za svoju vlasť, za svoju budúcnosť i budúcnosť svojich detí“ a zároveň za európske hodnoty a zásady.

Prezident Zelenskyj v súčasnosti žiada svojich partnerov, aby Kyjevu poskytli účinnú vojenskú techniku, najmä moderné západné tanky. Mnohí spojenci Ukrajiny v januári oznámili, že majú v pláne zvýšiť svoju vojenskú podporu pre Kyjev.

17:55 Vo štvrtok oznámilo pomoc Ukrajine aj Dánsko, ktoré jej chce darovať 19 samohybných húfnic Caesar francúzskej výroby, oznámil to dánsky minister obrany Jakob Ellemann-Jensen.

„S Ukrajincami sme boli v neustálom kontakte ohľadom húfnic Caesar a som rád, že sme teraz dostali širokú podporu parlamentu, aby sme ich venovali Ukrajine v boji za slobodu,“ uviedol minister.

Dánsko sa k takémuto kroku odhodlalo aj napriek tomu, že nemá k dispozícii všetky samohybné húfnice, ktoré si od francúzskeho výrobcu objednalo. „So systémom stále existuje množstvo technických výziev, ktoré budeme musieť riešiť v spolupráci s výrobcom a Ukrajinou,“ uviedol dánsky rezort obrany. Dodal, že Kyjev mal o húfnice záujem aj napriek týmto výzvam.

Estónsko tiež oznámilo, že dodá Ukrajine protitankové zbrane a muníciu v hodnote približne 113 miliónov eur. Súčasťou balíka bude desiatka 155-milimetrových a 122-milimetrových húfnic a viac ako stovka protitankových zbraní Carl Gustaf.

Švédska vláda zase oznámila, že Ukrajine plánujú poslať do 50 bojových vozidiel CV90, granátomety, protitankové zbrane, automatické pušky, muníciu aj delostrelecký systém Archer. Švédska pomoc je v hodnote 4,3 miliardy korún a je najväčším obranným balíkom, ktorý Štokholm dosiaľ poskytol Ukrajine. (sita,tasr)

17:36 Británia oznámila, že pošle Ukrajine na pomoc v boji proti ruským silám 600 rakiet Brimstone. Britský minister obrany Ben Wallace o tom informoval vo štvrtok po darcovskom stretnutí s niekoľkými svojimi kolegami na vojenskej základni v meste Tapa v Estónsku. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Môžem dnes povedať, že pošleme na miesto (bojov) ďalších 600 rakiet Brimstone, ktoré budú neuveriteľne dôležitou pomocou v tom, aby Ukrajina na bojisku dominovala,“ povedal Wallace novinárom. Ide o najnovší sľub Británie, daný len niekoľko dní po tom, čo sa stala vôbec prvou krajinou, ktorá vyhovela naliehavej žiadosti Ukrajiny o západné ťažké tanky.

Darcovské stretnutie v Tape iniciovali Wallace a jeho estónsky kolega Hanno Pevkur a prišli naň zástupcovia viacerých spojencov Ukrajiny vrátane Slovenska. Rozhovory budú pokračovať v piatok na väčšom stretnutí približne 50 krajín, ktoré zvolali Spojené štáty na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku. Rozhovory sa budú sústreďovať na vojenskú pomoc Ukrajine.

„Dnes sme tu a zajtra budeme na Ramsteine…, aby sme dali (ruskému) prezidentovi Vladimirovi Putinovi veľmi jasne najavo, že budeme pokračovať v daroch, vo výcviku a v podpore Ukrajiny,“ vyhlásil Wallace v Estónsku. „Pretože ak sa prezident Putin spolieha na to, že nás tento rok unaví, mýli sa. Máme plán na tento rok a nasledujúci a ďalší a ďalší… budeme to robiť dlhodobo,“ dodal britský minister. Wallace tiež vyzval Rusko, aby z Ukrajiny odišlo.

Brimstone je riadená strela typu vzduch-zem, určená na ničenie opancierovaných pohyblivých cieľov, ako sú tanky, obrnené vozidlá alebo samohybné húfnice.

16:50 Belgicko už začalo posielať na Ukrajinu zásielky soli na rozmrazovanie zasnežených ciest. Flámsky región sa ponúkol, že Ukrajine pošle počas zimnej sezóny celkovo 3000 ton soli, informuje spravodajca TASR s odkazom na správy tlačovej agentúry Belga.

Cieľom zásielky technickej soli je odpratať sneh z ukrajinských ciest, potvrdilo vo štvrtok belgické federálne ministerstvo zahraničných vecí. Podľa údajov rezortu vypravia na Ukrajinu od začiatku januára až do začiatku marca každý týždeň desať kamiónov naložených soľou.

„Ide o nevyhnutný produkt, ktorý umožní ukrajinskému obyvateľstvu pohybovať sa po krajine aj napriek vojne a nepriaznivým poveternostným podmienkam v tomto ročnom období,“ uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Poskytnutá pomoc bude v celkovej výške 600 000 eur vrátane nákladov spojených s dopravou.

15:33 Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok vyzvali EÚ, aby bolo ruské politické a vojenské vedenie brané na zodpovednosť za zločiny páchané proti Ukrajine. Informuje o tom spravodajca TASR v Bruseli.

V uznesení, za ktoré zahlasovalo 472 poslancov, 19 bolo proti a 33 sa hlasovania zdržali, sa uvádza, že zverstvá spáchané ruskými silami v Buči, Irpini a mnohých ďalších ukrajinských mestách odhaľujú brutalitu vojny a podčiarkujú význam koordinovaných medzinárodných opatrení na to, aby boli zodpovedné osoby súdené podľa medzinárodného prá­va.

Poslanci vyzvali EÚ, aby v úzkej spolupráci s Ukrajinou a medzinárodným spoločenstvom presadzovala vytvorenie osobitného medzinárodného súdu na stíhanie politického a vojenského vedenia Ruska a jeho spojencov.

Zákonodarcovia tvrdia, že zriadenie takéhoto súdu by zaplnilo vákuum v medzinárodnom trestnom súdnictve a doplnilo by vyšetrovacie úsilie Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorý v súčasnosti nemôže vyšetrovať trestný čin agresie proti Ukrajine.

14:12 Kremeľ vo štvrtok varoval pred eskaláciou vojny na Ukrajine, ak Západ poskytne Kyjevu viac zbraní schopných zasiahnuť územie Ruska. Urobil tak v predvečer stretnutia dôležitých spojencov Kyjeva, ktorí budú v Nemecku rokovať o dodaní účinnejších zbraní pre ukrajinskú armádu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Potenciálne je to (dodanie zbraní Ukrajine) veľmi nebezpečné, keďže to celý konflikt posunie na kvalitatívne novú úroveň. A to neveští nič dobré pre globálnu a európsku bezpečnosť,“ uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov to uviedol po tom, čo ruský veľvyslanec v Spojených štátoch Anatolij Antonov povedal, že ak bude Ukrajina zbraňami z krajín Západu útočiť na Rusko alebo anektovaný polostrov Krym, Moskva podnikne odvetné opatrenia. AFP pripomína, že nezákonná anexia Krymu z roku 2014 nie je medzinárodne uznaná.

„Malo by byť všetkým jasné, že nezáleží na tom, aké zbrane Američania a NATO pošlú Kyjevu, aj tak ich zničíme. Je nemožné poraziť Rusko,“ vyhlásil Antonov a dodal, že „rétorika Spojených štátov v súvislosti s Ukrajinou je čoraz agresívnejšia“.

14:00 Šéf ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin vo štvrtok vyhlásil, že jeho vojaci sa od ukrajinskej armády „majú čo učiť, keďže pracuje jasne a harmonicky“.

Uviedol to v súvislosti s pokračujúcimi ťažkými bojmi o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, kde ukrajinskí vojaci už mesiace odolávajú takmer neustávajúcim ruským útokom.

Jevgenij Prigožin / Vladimir Putin / Čítajte viac Šéf Vagnerovej skupiny Prigožin: Od ukrajinskej armády sa máme čo učiť

13:45 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok v rozhovore s účastníkmi ekonomického fóra v Davose povedal, že nerozumie tomu, kto teraz v Kremli rozhoduje, a uvažoval, či prezident Vladimir Putin ešte vôbec žije.

zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj: Nie je mi jasné, kto v Rusku rozhoduje. Neviem, či Putin vôbec žije

12:45 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Severoatlantickú alianciu (NATO), že porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Dmitrij Medvedev Čítajte viac Medvedev: Porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu

12:25 Vojna na Ukrajine je podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona výsledkom existenčnej krízy Ruska, jeho národného príbehu a budúcnosti. Politik to povedal v rozhovore, ktorý dnes vytlačil denník El País. Podľa Macrona nie je možné dosiahnuť trvalý mier bez toho, aby sa našla odpoveď na túto krízu identity Ruska. Dodal, že Francúzsko pevne stojí na strane Kyjeva a želá si víťazstvo Ukrajiny vo vojne.

„Domnievam sa, že korene tejto vojny spočívajú v existenčnej kríze Ruska, jeho veľkého príbehu a budúcnosti,“ povedal Macron španielskemu denníku. Podľa francúzskeho prezidenta táto kríza vznikla pre situáciu, v ktorej sa Rusko nachádzalo po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991. Podľa neho je Rusko štátom, ktorý „sa nachádza uprostred mnohých hraníc, otriasli ním rôzne formy terorizmu, zaznamenáva demografický pokles“, zatiaľ čo okolo neho ležia „demografickí giganti“.

11:22 Švédsko dnes oznámilo, že poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, ktorá bude zahŕňať aj delostrelecký systém Archer, vozidlá bojovej pechoty či protitankové strely. Informovala o tom agentúra Reuters.

Švédsky premiér Ulf Kristersson na dnešnej tlačovej konferencii uviedol, že nový balík obrannej pomoci bude obsahovať 50 bojových vozidiel pechoty CV90 a protitankové zbrane NLAW. Švédska vláda tiež podľa Kristerssona poverila armádu, aby pripravila dodávku delostreleckého systému Archer.

O moderné samohybné húfnice Archer žiadal Švédsko v decembri na summite najmä severských a pobaltských krajín ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry Reuters má Švédsko týchto systémov 48.

11:11 Spojené štáty a Turecko vyjadrili „neochvejnú podporu“ suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení vydanom po stredajšej schôdzke amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s tureckým rezortným kolegom Mevlütom Čavušoglom. TASR správu prevzala zo stanice CNN a agentúry Reuters.

„Minister Čavušoglu a minister Blinken zdôraznili svoju neochvejnú podporu pre suverenitu a územnú integritu Ukrajiny, ktorá čelí neprijateľnej, Ruskom rozpútanej vojne,“ píše sa v spoločnom vyhlásení.

Obaja ministri vyjadrili tiež podporu snahám o ukončenie vojny na Ukrajine.

Blinken a Čavušoglu okrem toho rokovali o posilnení partnerstva oboch krajín v NATO, ako aj o zintenzívnení spolupráce v rámci celej Severoatlantickej aliancie „vo svetle súčasných výziev a hrozieb“.

9:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval vo štvrtok váhanie Nemecka ohľadne dodávok moderných tankov Leopard Ukrajine.

„Sú časy, v ktorých netreba váhať, keď sa netreba porovnávať (s inými),“ povedal Zelenskyj v súvislosti s možnými dodávkami nemeckých tankov Leopard.

Vyjadril sa tak v rámci svojho vystúpenia na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, ktoré predniesol prostredníctvom videospojenia.

Berlín podľa niektorých správ poskytne Ukrajine tanky len v tom prípade, keď aj Spojené štáty dodajú svoje bojové tanky typu Abrams. „Nemyslím si, že je to tá správna stratégia,“ podotkol ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň zopakoval, že Ukrajina chce opätovne získať Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. „Naším cieľom je oslobodiť všetky naše územia… Krym je naša zem, naše teritórium, naše more, a naše hory. Dajte nám svoje zbrane, a získame našu zem späť,“ dodal.

Zelenskyj zároveň uviedol, že v prípade stredajšej havárie vrtuľníka v meste Brovary pri Kyjeve, ktorá si v stredu vyžiadala 14 obetí vrátane vedenia ukrajinského ministerstva vnútra, sa vyšetruje niekoľko možných príčin.

9:20 Šéf Európskej rady Charles Michel je na ceste do Kyjeva. S prezidentom Volodymyrom Zelenským chce rokovať o opatreniach na posilnenie Ukrajiny. Rusko zaútočilo na Ukrajinu takmer pred 11 mesiacmi, vlani 24. februára. Západné krajiny Kyjevu poskytujú humanitárnu, finančnú aj vojenskú pomoc.

Rozhovory so Zelenským sa budú týkať „konkrétnych opatrení (…), ktoré zabezpečia, aby (Ukrajina) bola silnejšia a mocnejšia“, povedal Michel vo videopríspevku, ktorý bol pravdepodobne natočený v železničnom vagóne.

„Ukrajinci bojujú za svoju krajinu, za budúcnosť svojich detí. Bojujú však aj za naše spoločné európske hodnoty mieru a prosperity. Potrebujú našu podporu a zaslúžia si ju,“ povedal Michel. Dodal, že v Kyjeve sa stretne aj s ukrajinským premiérom Denisom Šmyhalom a poslancami parlamentu.

Návšteva sa uskutoční v predvečer stretnutia kontaktnej skupiny pre Ukrajinu v nemeckom Ramsteine, ktorá pod vedením Spojených štátov združuje približne 50 krajín. Piatkové rokovanie sa má sústrediť na koordináciu pomoci Ukrajine, vrátane poskytnutia ťažkých obrnených vozidiel a moderných systémov protivzdušnej obrany.

Michel sa v stredu vyslovil za to, aby Západ poskytol Ukrajine tanky, a pomohol jej tak čeliť ruskej invázii. Nemecké tanky Leopard 2 chcú dodať Poľsko či Fínsko, potrebujú však súhlas Berlína, ktorý sa doteraz zdráha ho udeliť. Británia už prisľúbila 14 ťažkých tankov Challenger 2.

9:00 Na Ukrajine podľa Kyjiva za uplynulý deň o život prišlo ďalších 760 ruských vojakov. Celkový počet strát v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku invázie vzrástol na 118 530, uviedol vo štvrtok na Facebooku generálny štáb ukrajinskej armády.

Rusko podľa Kyjiva za uplynulých 24 hodín prišlo aj o šesť tankov, desať obrnených bojových vozidiel pechoty, štrnásť delostreleckých systémov a jeden vrtuľník. Od začiatku vojny na Ukrajine Moskva podľa ukrajinskej armády celkovo stratila 3 136 tankov, 6 235 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 122 delostre­leckých systémov a 277 vrtuľníkov.

8:50 Ruská tajná služba FSB oznámila, že začala trestné konanie proti občanovi Spojených štátov, ktorý je podozrivý zo špionáže. Podľa FSB zhromažďoval „biologické spravodajské informácie“. Tajná služba o tom informovala vo vyhlásení na internete, či bol Američan zadržaný, ale nespresnila, napísala agentúra Reuters.

„Federálna bezpečnostná služba začala trestné konanie proti americkému občanovi v súvislosti s trestným činom podľa článku 276 Trestného zákonníka Ruskej federácie (špionáž),“ citovala z vyhlásenia tajnej služby ruská agentúra TASS. Americký občan je podľa FSB podozrivý zo zhromažďovania spravodajských informácií o biologických témach namierených proti bezpečnosti Ruska.

Ani agentúra TASS žiadne ďalšie podrobnosti neuviedla. Napísala však, že Američanovi môže hroziť až 20 rokov väzenia.

8:45 Nemecko už nie je závislé od dovozu ruských energií. Pre BBC to povedal nemecký minister financií Christian Lindner, podľa ktorého jeho krajina od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu úplne diverzifikovala svoju energetickú infraštruktúru.

„Áno, samozrejme, Nemecko je stále závislé od dovozu energií, ale dnes nie je závislé od importu z Ruska ale z globálnych trhov," povedal minister. Nemecko v minulosti dovozom z Ruska pokrývalo polovicu svojej spotreby plynu a viac ako tretinu spotreby ropy.

Christian Lindner na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose poukázal na rýchlosť, ktorou v Nemecku vybudovali nový terminál na skvapalnený zemný plyn, a to v rekordnom čase za zhruba osem mesiacov. Plánované sú ďalšie investície do infraštruktúry, dodal minister. „Toto je len jeden príklad enormnej zmeny nemeckej politiky," dodal.

8:30 Kanada si predvolala ruského veľvyslanca v súvislosti s raketovým útokom Moskvy na ukrajinské mesto Dnipro, pri ktorom v sobotu zahynulo najmenej 45 ľudí vrátane detí, uviedla šéfka kanadskej diplomacie Melanie Jolyová.

Veľvyslanca Olega Stepanova si kanadskí predstavitelia predvolali, aby „jasne deklarovali, že neakceptujú absolútnu brutalitu nedávnych útokov Ruska na civilistov v Dnipre,“ povedala Jolyová reportérom v Toronte.

Stepanov sa neskôr vyjadril, že on sám na stretnutí poukázal na „predvídateľnú líniu… západnej propagandy“, pričom existujúce nezhody Ruska s Kanadou poskytli len malý priestor pre diplomaciu.

Sobotňajší útok na bytovku v Dnipre bol doposiaľ najkrvavejším za uplynulé tri mesiace trvajúceho bombardovania zo strany Ruska, píše Reuters.

7:55 Britská vojenská rozviedka v pravidelnom prehľade uvádza, že Rusko pravdepodobne zvažuje nasadiť na Ukrajinu menšie množstvo svojich nových tankov T-14 Armata. Zatiaľ sa vyskytovali len na prehliadkach, výstavách a veľtrhoch. Na konci decembra sa však objavili zábery týchto tankov vo výcvikovom priestore na juhu Ruska.

„Rozmiestnenie tankov T-14 bude pre Rusko pravdepodobne vysoko rizikové rozhodnutie. Tank bol vyvíjaný 11 rokov, program bojoval s oneskoreniami a objavili sa aj správy o výrobných problémoch. Ďalšou výzvou pre Rusko je upraviť svoj logistický reťazec tak, aby zvládol aj T-14, pretože sú oveľa väčšie a ťažšie ako iné ruské tanky,“ dodalo britské ministerstvo obrany.

7:52 Ukrajinská armáda odrazila útoky ruských síl pri obci Bilohorivka v Luhanskej oblasti a pri ďalších viac ako desiatich obciach v Doneckej oblasti. Rusi tiež podnikli 25 leteckých útokov a viac ako 85 útokov zo salvových raketometov, uviedol ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. Hrozba leteckých a raketových útokov na civilné ciele zostáva aj naďalej vysoká po celej Ukrajine, dodal štáb. Tvrdenia strán vojnového konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

„Nepriateľská delostrelecká paľba zasiahla oblasť 22 osád v smere na Bachmut. Sú medzi nimi Bilohorivka, Vesele, Majorsk, Krasna Hora, Bachmut, Kliščijivka či Družba,“ informoval generálny štáb. „Aj v smere na Cherson okupanti neprestávajú terorizovať civilné obyvateľstvo. Oblasť viac ako 20 osád bola ostreľovaná raketometmi a delostreleckou paľbou,“ dodal.

7:45 Ukrajina tvrdí, že za počítačovým útokom, ktorý v utorok nakrátko narušil tlačovú konferenciu ukrajinskej vlády na tému ruských hackerských hrozieb, sú ruskí počítačoví piráti.

S odvolaním sa na ukrajinskú agentúru pre kybernetickú bezpečnosť o tom v noci na štvrtok na svojom webe informovala americká spravodajská televízia CNN.

Incident je príkladom toho, že kontrola informačného priestoru je jedným z kľúčových aspektov takmer rok trvajúcej vojny rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Podľa vyhlásenia ukrajinskej Štátnej služby pre špeciálnu komunikáciu a ochranu informácií (DSSZZIU) bola za útok pravdepodobne zodpovedná známa hackerská skupina Sandworm, ktorú americké ministerstvo spravodlivosti spája s riaditeľstvom ruskej vojenskej rozviedky.

Práve Sandworm – podľa odborníkov v oblasti kybernetickej bezpečnosti – spôsobil v rokoch 2015 a 2016 na Ukrajine výpadky v dodávkach elektriny a opäť sa o to pokúsil vlani v apríli – dva mesiace po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.

7:10 Spojené štáty pripravujú ďalší rozsiahly balík vojenskej pomoci Ukrajine v celkovej hodnote približne 2,5 miliardy dolárov, informovala spravodajská stanica CNN odvolávajúca sa na dva nemenované zdroje dobre oboznámené so situáciou. Balík by podľa informácií jedného zo zdrojov mohol byť ohlásený do konca tohto týždňa.

Malo by ísť o jeden z najväčších amerických balíkov pomoci pre Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z konca vlaňajšieho februára. Obsahovať by mal vôbec prvýkrát obrnené bojové vozidlá Stryker, ako aj ďalšiu zásielku bojových vozidiel pechoty Bradley a vozidiel odolných voči výbuchom mín (MRAP).

Neočakáva sa však, že nový balík pomoci bude zahŕňať tanky či rakety dlhého doletu, ktoré Ukrajina dlhodobo žiada. Naopak je pravdepodobné, že USA pošlú Ukrajine muníciu do mobilných raketových systémov HIMARS, ako to spravili už v predošlých balíkoch.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena má tiež v pláne poskytnúť Ukrajine ďalšiu pomoc vo výške 125 miliónov dolárov na podporu tamojšej energetickej siete, informovala Agentúra Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).

6:15 Nemecký kancelár Olaf Scholz vyzdvihol v stredu vo švajčiarskom Davose finančnú aj vojenskú podporu, akú Ukrajine preukazuje Nemecko aj iné krajiny. Zároveň dodal, že Berlín bude „v podpore Ukrajiny pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné“, píše TASR podľa správy agentúry AP.

Vo svojom prejave na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose poukázal Scholz na snahy Berlína a ďalších krajín na spustenie dlhodobého procesu obnovy Ukrajiny. Zároveň však dodal, že na to, aby sa „vojna skončila, musí zlyhať ruská agresia“.

Nemecký kancelár ďalej vymenoval časť vojenskej pomoci, ktorú sa Berlín rozhodol poskytnúť Ukrajine, vrátane systémov protivzdušnej obrany a najnovšie aj obrnených transportérov, ktorých dodávka podľa jeho slov znamená „zásadný obrat v zahraničnej a bezpečnostnej politike Nemecka“.

Nič nové však Scholz v Davose neprisľúbil, všíma si AP.

5:00 Budú tanky pre Ukrajincov zázračným nástrojom, ktorým vyženú ruských okupantov? V každom prípade by sa Kyjevu určite hodili. Najmä tie západné, ktoré sú modernejšie.

Challenger, vojna na Ukrajine, tanky Čítajte viac Expert: Tanky pre Kyjev sú len začiatok. Dostane ich dosť?

4:25 Bývalý britský premiér Boris Johnson dostal v stredu vo švajčiarskom Davose medailu „čestného občana Kyjeva“ od starostu tohto mesta Vitalija Klička.

Johnsona pokladá mnoho Ukrajincov za hrdinu za spôsob, akým spolu s Britániou podporil Ukrajinu po napadnutí Ruskom.

V Ukrajinskom dome v Davose Kličko v stredu povedal, že Johnson je „jedným z nás“, a bývalému britskému premiérovi na krk zavesil medailu.

Johnson uviedol, že dostal od Klička pozvanie na návštevu Kyjeva, kam cestoval už ako britský minister zahraničných vecí.

„Vtedy som si uvedomil, že ak bude Putin niekedy taký blázon a napadne Ukrajinu, tak Ukrajinci budú bojovať a zvíťazia. A práve to sa stane,“ vyhlásil za potlesku prítomných. Jediné, čo „musia spojenci teraz urobiť, je pokračovať v podpore Ukrajiny tankami, lietadlami, čímkoľvek potrebným, financiami, a až dovtedy, kým Ukrajina nevyhrá“.

3:25 Spojené štáty roky trvajú na tom, že Krym je stále súčasťou Ukrajiny. Napriek tomu sa Bidenova administratíva od ruskej invázie na Ukrajinu držala tvrdej línie a odmietala poskytnúť Kyjevu zbrane, ktoré potrebuje, aby upriamil svoju pozornosť na Krymský polostrov, ktorý Rusko používa ako základňu na ničivé útoky, napísal New York Times. Teraz sa však táto nakreslená čiara začína zjemňovať, dodal.

Po mesiacoch diskusií s ukrajinskými predstaviteľmi Bidenova administratíva konečne začína pripúšťať, že Kyjev môže potrebovať silu na zasiahnutie ruskej „svätyne“, aj keď takýto krok zvyšuje riziko eskalácie konfliktu. Uviedlo to podľa denníka niekoľko amerických predstaviteľov, ktorí hovorili pod podmienkou zachovania anonymity.

Bidenova administratíva dospela k presvedčeniu, že ak ukrajinská armáda ukáže Rusku, že jeho kontrola nad Krymom môže byť ohrozená, posilní to pozíciu Kyjeva pri akýchkoľvek budúcich rokovaniach. Americkí predstavitelia a experti navyše uviedli, že obavy z toho, že Kremeľ vykoná odvetu s použitím taktickej jadrovej zbrane, bezprostredne pominuli, hoci varovali, že riziko trvá, píše denník.

Nové úvahy o Kryme ukazujú, ako ďaleko sa úradníci Bidenovej administratívy dostali od začiatku vojny, keď sa obávali dokonca verejne priznať, že Spojené štáty poskytujú ukrajinským jednotkám protilietadlové rakety Stinger.

Ako konflikt pokračuje, Spojené štáty a ich spojenci v NATO si neustále uvoľňujú putá, ktoré si sami nasadili, a prešli od poskytovania Javelinov a Stingerov k pokročilým raketovým systémom, systémom protivzdušnej obrany Patriot, obrneným bojovým vozidlám a dokonca aj k niektorým západným tankom.

Teraz Bidenova administratíva zvažuje – čo by bol jeden z jej najodvážnejších krokov – čím pomôcť Ukrajine zaútočiť na polostrov, ktorý prezident Vladimir Putin považuje za neoddeliteľnú súčasť svojej snahy obnoviť minulú ruskú slávu, uvádza New York Times. Americkí predstavitelia rokujú so svojimi ukrajinskými náprotivkami o použití zbraní dodaných Američanmi, od raketových systémov HIMARS po bojové vozidlá Bradley, aby sa mohli zamerať na Putinom ťažko vybojovaný pozemný most, ktorý funguje ako kritická zásobovacia trasa spájajúca Krym s Ruskom cez Rusmi okupované mestá Melitopol a Mariupol.

VIDEO: Dostanú Ukrajinci zbraň, ktorá sa vyrovná ruským tankom?

Video
USA dodajú Ukrajincom bojové vozidlá Bradley. Pozrite si na videu US Army, prečo by sa tieto zbrane Kyjevu v boji s ruskými okupantmi hodili.

Prezident Biden však ešte nie je pripravený poskytnúť Ukrajine raketové systémy dlhého doletu, ktoré by Kyjev potreboval na útoky na ruské zariadenia na polostrove.

Ukrajinskí predstavitelia už dlho hovoria tom, že Krym je dôležitým cieľom ich útokov a že pokračujúci vojenský tlak na tamojšie ruské základne je významnou súčasťou ich stratégie. Ukrajinskí vojenskí predstavitelia tiež diskutovali s americkými predstaviteľmi o dôležitosti zvýšenia tlaku na ruské armádne zázemie na Kryme, ktoré podporuje vojenské operácie inde na Ukrajine. S čiernomorskou flotilou, hlavnou ruskou leteckou základňou, veliteľskými stanovišťami a logistickými centrami na podporu ruských operácií na južnej Ukrajine predstavuje polostrov hlavný cieľ v bojových plánoch Kyjeva.

Bachmut, vojna na UKrajine Čítajte viac Ukrajina dostane viac zbraní. Je jej cieľom oslobodenie Krymu?

Rozhodnutím poskytnúť bojové vozidlá Bradley Ukrajine sa Bidenova administratíva priblížila k tomu, aby poskytla Kyjevu niečo, o čo vysokí ukrajinskí predstavitelia prosili Spojené štáty už mesiace: priamu americkú pomoc Ukrajine, aby pokračovala v útoku – vrátane zamerania sa na Krym. Bradley sú obrnené transportéry vybavené výkonnými 25-milimetrovými delami a riadenými strelami, ktoré dokážu útočiť na ruské tanky. Frederick B. Hodges, generálporučík vo výslužbe a bývalý najvyšší veliteľ americkej armády v Európe uviedol, že v najbližších mesiacoch by mohli ukrajinskí vojaci využiť vozidlá Bradley na pomoc pri prerušení pozemnej trasy na Krym, cituje New York Times.

Vojenské základne na Kryme boli hlavným dôvodom, prečo sa ruským silám minulý rok podarilo zmocniť sa územia na juhu Ukrajiny, uviedol predstaviteľ USA. Znížiť schopnosť týchto síl je kľúčovým cieľom Ukrajincov na bojisku.

Germany US Troops Čítajte viac Americký generál pre Pravdu: Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré zasiahnu územie Ruska

„Ukrajina by mohla využiť vozidlá Bradley na presun síl po hlavných cestách, ako je M14, ktorá spája Cherson, Melitopol a Mariupol,“ uviedol Seth G. Jones z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. „Ukrajinská pechota postupujúca cez tieto oblasti by čelila značnej paľbe z ruských pozícií a Bradley ponúka týmto jednotkám užitočnú palebnú silu a ochranu".

Ukrajina má tiež Američanmi dodávané raketové systémy dlhého doletu HIMARS. Po opätovnom získaní Chersonu v minulom roku ich teraz môžu ukrajinské predsunuté línie použiť na zasiahnutie hlavných zásobovacích trás na Krym, povedal predstaviteľ americkej armády.

Ukrajinskí predstavitelia sa obávajú, že ich krajina nemôže prežiť roky zamrznutého konfliktu, počas ktorého by Rusko pokračovalo v útokoch na mestá a obce. Nevidia teda inú možnosť, ako sa zamerať na Krym a ohroziť ho, povedal vysoký predstaviteľ USA a poznamenal, že tento problém sa objavil na nedávnych stretnutiach na vysokej úrovni v Bielom dome.

Napriek dodatočnej výzbroji si Bidenova administratíva nemyslí, že Ukrajina môže Krym vojensky dobyť – a skutočne stále existujú obavy, že by takýto krok mohol prinútiť Putina k odvete. Predstavitelia však uviedli, že ich hodnotenie je teraz také, že Rusko musí veriť, že Krym je ohrozený, čiastočne preto, aby posilnilo pozíciu Ukrajiny v akýchkoľvek budúcich rokovaniach, dodáva New York Times.

Minulý mesiac minister zahraničných vecí Antony Blinken zopakoval americkú pozíciu voči Ukrajine – že Bidenova administratíva sa snažila pomôcť krajine získať späť územia zabrané počas a po minuloročnej ruskej invázii. Podľa Blinkenovej definície toto územie nezahŕňa Krym. Táto pozícia, hovoria kritici, do značnej miery poskytla ruskej armáde nedotknuteľnú svätyňu, z ktorej môže zaútočiť na Ukrajinu.

„Ukrajinu sme v podstate obmedzili a povedali sme, že táto vojna sa bude viesť na vašej pôde a nie na ruskej“ povedal Philip Breedlove, bývalý štvorhviezdičkový generál vzdušných síl, ktorý bol najvyšším veliteľom spojeneckých síl NATO pre Európu, keď Rusko napadlo Krym v roku 2014. „Dať Rusku útočisko, z ktorého môže bojovať bez strachu, je absolútne absurdné. Nemá to vojenský zmysel,“ citoval ho The New York Times.

944 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine