333. deň: Ukrajina potrebuje stovky tankov, tvrdí Jermak a Rusov nazýva barbarmi z močiara

Ukrajina potrebuje niekoľko stoviek hlavných bojových tankov, aby mohla opätovne dobyť územia okupované Ruskom, vyhlásil v pondelok na platforme Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

23.01.2023 05:55 , aktualizované: 23:15
Rusko, Ukrajina, bojové  vozidlá Foto: ,
Výstava tankov a obrnených vozidiel ukrajinských ozbrojených síl poškodených a zajatých počas bojov na Ukrajine v Kirovsku, približne 30 kilometrov východne od Petrohradu v Rusku v nedeľu 22. januára 2023.
debata (784)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 333. deň
  • EÚ poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc za pol miliardy eur
  • Poľsko požiada Nemecko o povolenie poslať Leopardy Ukrajine. Ak ho nedostane, pošle tanky aj bez povolenia
  • Kongresmani USA vyzvali vládu, aby odobrila dodanie tankov Abrams na Ukrajinu
  • Ukrajina nepriamo priznala čiastočné obkľúčenie Bachmutu
  • Prigožin varoval žoldnierov, že bitka o Stalingrad bola oproti Soledaru „ľahká“
  • Hraničnými priechodmi prešlo v uplynulom týždni 19 183 ľudí z Ukrajiny

VIDEO: Pohreb ukrajinského ministra a ďalších obetí pádu helikoptéry.

Video

23:15 Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov v pondelok rázne odmietol medializované tvrdenia o korupcii v súvislosti s pochybnými praktikami pri vojenskom obstarávaní, podľa ktorých armáda nakupuje potraviny za predražené ceny.

Ukrajinské médiá totiž v sobotu obvinili rezort obrany z podpisu zmluvy na rok 2023 v celkovej hodnote 13 miliárd hrivien (vyše 322 miliónov eur) na nákup základných potravín za sumy, ktoré sú dvoj- až trojnásobne vyššie než ich aktuálne ceny v obchodoch.

„Najočividnejším cieľom sa zdá byť pokus spochybniť dôveru v ministerstvo obrany vo veľmi dôležitom období,“ napísal Reznikov na sociálnej sieti Facebook.

Spomínané obvinenia nemajú podľa neho žiaden faktický základ a zároveň prisľúbil vo vyšetrovaní týchto tvrdení úplnú transparentnosť.

„V skutočnosti ide o bežnú technickú chybu dodávateľa,“ povedal minister s tým, že miesto jednotkových cien bola za vajíčka, ktoré armáda nakupovala, uvedená cena za sto gramov. To by vysvetľovalo trojnásobne vyššiu cenu v porovnaní s maloobchodnými cenami v hlavnom meste Kyjev, píše DPA.

Náklady na dopravu vrátane rizika dodávania blízko frontu takisto viedli k vyšším cenám, upozornil Reznikov.

22:35 Americkú mimovládnu organizáciu Nadácia Andreja Sacharova vyhlásili v Rusku za nežiaducu, oznámila agentúra AP.

Tzv. nežiadúce organizácie majú v Rusku zákaz pôsobenia pod hrozbou administratívnych a trestných sankcií. Dôvodom na trestné stíhanie je aj spolupráca s takýmito organizáciami, informuje TASR.

Ruská generálna prokuratúra vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke uviedla, že činnosť nadácie pomenovanej po sovietskom disidentovi a nositeľovi Nobelovej ceny za mier predstavuje „hrozbu pre základné ústavné zriadenie a bezpečnosť“ krajiny. Nešpecifikovala pritom, ktoré aktivity nadácie sú nevhodné.

Nadácia Andreja Sacharova bola založená v roku 1989, uvádza sa na jej webovej stránke. Snaží sa zachovať odkaz sovietskeho fyzika a aktivistu za ľudské práva Andreja Sacharova.

„Sme presvedčení, že svet by bol bezpečnejší a lepší, keby sa Sacharovove slová a myšlienky dostali do povedomia širokej verejnosti,“ píše sa na webe.

22:00 Obyvatelia Moskvy ďalej kladú kvety pri pomníčku obetiam ruského útoku v ukrajinskom Dnipre, hoci im hrozí zatknutie, informovali reportéri agentúry AFP. Pri ruskom raketovom útoku na bytový dom v Dnipre pred deviatimi dňami podľa posledných údajov zomrelo najmenej 46 ľudí, vrátane šiestich detí, a osem desiatok osôb utrpelo zranenia. Ďalších deväť ľudí je stále nezvestných. Rusku, ktorá pri moskovskom pomníčku stála s plagátom „Ukrajinci nie sú naši nepriatelia, ale bratia“, odsúdili dnes na 12 dní do väzenia.

21:45 Ukrajinský súd poslal na päť rokov za mreže obyvateľku Chersonskej oblasti, ktorá sa v spolupráci s ruskými okupantmi podieľala na konci vlaňajšieho septembra na usporiadaní pseudoreferenda o pripojení tohto juhoukrajinského regiónu k Rusku. O prvom verdikte svojho druhu informovala ukrajinská tajná služba SBU. Súd tiež žene zakázal na desať rokov zastávať verejné funkcie a podieľať sa na príprave volieb.

Práve SBU dotyčnú obyvateľku dediny Novoalexandrivka po jej oslobodení ukrajinskými vojskami zadržala a zhromaždila proti nej usvedčujúce dôkazy. Žena bola členkou volebnej komisie, vytvorenej okupačnými úradmi pre „referendum“ o pripojení Ruska. Odsúdená vytvárala zoznamy voličov, vyzývala na účasť a na hlasovanie za začlenenie do Ruska a osobne preto obchádzala jednotlivé domácnosti.

20:20 Ukrajina potrebuje niekoľko stoviek hlavných bojových tankov, aby mohla opätovne dobyť územia okupované Ruskom, vyhlásil v pondelok na platforme Telegram šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak.

Podľa Jermaka bez víťazstva Ukrajiny nad Ruskom, návratu k jej hraniciam z roku 1991 a bez potrestania Ruska nebude možná stabilita ani jasný poriadok vo svete.

„Toto je front medzi civilizáciou a zaostalosťou a barbarstvom z močiarov,“ napísal Jermak.

Kyjev nedávno dostal modernizované tanky sovietskej výroby z Českej republiky. Tanky hodlajú Ukrajine poslať Británia, Poľsko i Fínsko. Nemecko už niekoľko týždňov odkladá rozhodnutie o dodaní hlavných bojových tankov Leopard 2 Ukrajine.

19:39 Rusko tvrdí, že Ukrajina skladuje zbrane dodané zo Západu vrátane raketometov HIMARS v areáloch atómových elektrární. Kyjev toto tvrdenie, ktoré šéf ruskej rozviedky SVR Sergej Naryškin nepodporil dôkazmi, poprel. Ukrajinské médiá uviedli, že vo všetkých ukrajinských jadrových elektrárňach teraz dohliadajú na bezpečnosť experti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE).

„Nikdy sme neskladovali žiadne zbrane v areáloch jadrových elektrární, ako falošne tvrdia SVR (Naryškin),“ zareagoval na Twitteri Mychajlo Podoljak z kancelárie ukrajinského prezidenta. Ubezpečil, že Ukrajina je otvorená kontrolným orgánom vrátane MAAE. „Klamstvá Rusov majú za cieľ len ospravedlniť ich provokácie,“ dodal Podoljak.

19:15 Z 50 000 ruských väzňov, ktorí boli naverbovaní do bojov na Ukrajine, je na fronte už len 10 000. Zvyšní sú buď zabití, zranení, nezvestní, vzdali sa alebo dezertovali. V pondelok to na platforme Telegram uviedla nezisková organizácia „Rusko za mrežami“ poskytujúca právnu a humanitárnu pomoc ľuďom, ktorí sú v Rusku vyšetrovaní alebo väznení.

Trestancov do bojov na Ukrajine verbovala hlavne žoldnierska Vagnerova skupina. Zakladateľka uvedenej organizácie Oľga Romanovová povedala, že najmä tí väzni, ktorí z vojny utiekli alebo sa stali vojnovými zajatcami, sú potenciálnym problémom pre šéfa vagnerovcov Jevgenija Prigožina. Ten od šéfa Kremľa Vladimira Putina dostal povolenie na nábor väzňov do bojov len pod podmienkou, že nad celým procesom bude mať absolútnu kontrolu, uviedla Romanovová.

17:55 Holandsko vyšle do konca januára do Poľska osem stíhačiek F-35. Stane sa tak v súlade s úsilím NATO o ochranu svojho východného krídla. Oznámilo to v pondelok holandské ministerstvo obrany, informuje stanica CNN.

„Vo februári a marci budú na stráženie vzdušného priestoru NATO nad východnou Európou k dispozícii štyri vojenské lietadlá… Zvyšné štyri (stíhačky) F-35 sa zúčastnia na výcvikovom programe so spojencami, na takzvaných Vigilance activities. Tieto cvičenia zvyšujú pripravenosť NATO na východnom krídle a posilňujú spoluprácu medzi viacerými členskými krajinami Aliancie,“ uviedol vo svojom vyhlásení holandský rezort obrany.

Ministerstvo dodalo, že stíhačky budú schopné reagovať a zachytiť lietadlo do niekoľkých minút. Dve z lietadiel F-35 pritom podľa rezortu budú nasadené na „stále stráženie vzdušného priestoru NATO“, zatiaľ čo zvyšné dve budú v pohotovosti.

17:25 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že je priskoro hovoriť, či sa prezident Vladimir Putin bude v prezidentských voľbách v roku 2024 uchádzať o znovuzvolenie.

„Prezident sa k tejto záležitosti nevyjadril,“ odpovedal Peskov na otázku, či bude Putin kandidovať. Dodal, že je priskoro hovoriť o tejto záležitosti, keďže Kremeľ v súčasnosti rieši veľa aktuálnych záležitostí.

Putin je pri moci od roku 1999. Prezidentom Ruska je od roku 2012 a bol ním aj predtým, v rokoch 2000 až 2008. Okrem toho pôsobil v rokoch 1999 a 2000 vo funkcii premiéra, keď bol ruským prezidentom Boris Jeľcin, a znova v rokoch 2008 až 2012, keď si vymenil úrad s Dmitrijom Medvedevom. Ten v súčasnosti zastáva funkciu podpredsedu Bezpečnostnej rady Ruskej federácie.

V roku 2021 Putin podpísal zákon, ktorý mu umožní uchádzať sa o funkciu prezidenta ešte dve šesťročné volebné obdobia, čo môže predĺžiť jeho vládu až do roku 2036.

16:48 Ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa v pondelok dohodli na poskytnutí ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške pol miliardy eur. Celková vojenská pomoc pre Ukrajinu zo strany eurobloku – nerátajúc pomoc poskytnutú jednotlivými štátmi – tak vzrastie na 3,6 miliardy eur, Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP, odvolávajúcej sa na diplomatické zdroje.

Vojenská pomoc EÚ sa používa na kompenzáciu nákladov jednotlivých členských krajín dodávajúcich zbrane Ukrajine.

Európske štáty celkovo prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške viac než 11 miliárd eur, čo je však menej než polovica v porovnaní s vojenskou pomocou poskytnutou Spojenými štátmi.

Nemecko je v ostatných týždňoch pod rastúcim tlakom Ukrajiny aj ďalších krajín, aby Kyjevu dodalo tanky Leopard 2. Túto požiadavku na stretnutí ministrov zahraničných vecí krajín EÚ v Bruseli zopakovali zástupcovia pobaltských krajín. Berlín už avizoval ochotu dovoliť iným krajinám vlastniacim tanky Leopard 2, napríklad Poľsku, aby ich odovzdali Ukrajine.

Ministri sa v Bruseli tiež dohodli na vyčlenení 45 miliónov eur na výcvik ukrajinských vojakov.

15:46 Česko podľa väčšiny obyvateľov nemá posilňovať vojenskú pomoc Ukrajine. Proti takémuto konaniu sa v najnovšom prieskume agentúry Median pre Český rozhlas vyslovilo 58 percent respondentov. Český rozhlas výsledky prieskumu zverejnil v pondelok.

Proti posilňovaniu vojenskej pomoci Ukrajine boli väčšinou ženy, voliči SPD (Sloboda a priama demokracia), jej poslanca Jaroslava Baštu alebo Andreja Babiša z hnutia ANO. Naopak, viac ako tretina ľudí so zvýšením vojenskej pomoci súhlasila.

Podľa prieskumu prezidentských kandidátov Petra Pavla, Pavla Fischera alebo Danušu Nerudovú volili najmä mladší ľudia a ľudia s vysokoškolským vzdelaním. Prieskum sa uskutočnil medzi 16. a 18. januárom a agentúra Median oslovila viac ako tisícku ľudí, uvádza Český rozhlas.

Ministerka obrany ČR Jana Černochová v piatok v Nemecku vyhlásila, že Česko bude v zbrojnej pomoci napadnutej Ukrajine pokračovať a tempo dodávok chce ešte zintenzívniť. Rusko v pondelok opäť varovalo, že ak Západ pošle Ukrajine tanky, zaplatí za to ukrajinský ľud.

Nemecko zatiaľ stále odoláva diplomatickému tlaku v súvislosti s rozhodnutím, či povolí iným krajinám Ukrajine poslať tanky Leopard 2 nemeckej výroby. Pre zdržanlivý postoj Nemecka sú Kyjev a ostatní spojenci stále viac frustrovaní. (tasr)

15:28 Poľsko je sklamané z nedostatočného pokroku pri rokovaniach o desiatom balíku sankcií EÚ voči Rusku za rozpútanie vojny na Ukrajine, uviedol v pondelok poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš.

Sadoš povedal, že rokovania o desiatom balíku sankcií sa spomalili a v nedeľu sa nepodarilo dosiahnuť žiadne rozhodujúce dohody. Poľsko je podľa jeho slov sklamané z nedostatku návrhov zo strany Európskej komisie. „To však nijako neznižuje naše odhodlanie rýchlo prijať ambiciózny desiaty balík sankcií proti Rusku,“ dodal.

Predstavitelia členských krajín EÚ by desiaty balík sankcií voči Rusku mali oznámiť vo februári, napísala agentúra s odvolaním na nemenované zdroje z prostredia diplomacie. Nové sankcie by mali obmedziť spoluprácu EÚ s Moskvou v oblasti jadrového paliva, zakázať dovoz ruských diamantov a obmedziť obchodné väzby s Bieloruskom, blízkym spojencom Ruska.

Poľsko je od začiatku vojny na Ukrajine zástancom tvrdých sankcií voči Moskve. Európska komisia je však v súčasnosti pod tlakom krajín, ktoré majú k novým sankciám konzervatívny postoj, a to aj napriek tomu, že konkrétne návrhy už boli predstavené. (pap, reuters, tasr)

15:21 V Nórsku zadržali muža, ktorý o sebe tvrdí, že je bývalým príslušníkom ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny. Muž pred zhruba desiatimi dňami utiekol do Nórska, kde požiadal o azyl, podozrivý je z porušenia imigračných zákonov.

Andrej Medvedev (26) prekročil nórske hranice z Ruska na ďalekom severe skoro ráno 13. januára a následne požiadal v tejto škandinávskej krajine o azyl. Jeho právnik tvrdí, že je „ochotný hovoriť o svojich skúsenostiach vo Vagnerovej skupine s ľuďmi, ktorí vyšetrujú vojnové zločiny“.

„Tento jednotlivec bol zadržaný na základe imigračného zákona,“ uviedol pre AFP predstaviteľ nórskej polície zodpovedný za imigračné záležitosti Jon Andreas Johansen. Polícia bližšie nešpecifikovala dôvod, pre ktorý muža zatkla, a odmietla celý prípad ďalej komentovať.

Podľa ruskej ľudskoprávnej skupiny Gulagu.net, ktorá je s Andrejom Medvedevom v kontakte, bol tento Rus zatknutý v nedeľu. Policajti pritom Medvedovovi údajne povedali, že ho odvádzajú do detenčného centra a následne deportujú z krajiny, píše Reuters. Nórske úrady ani polícia zatiaľ nepotvrdili, že by sa ho chystali deportovať.

Medvedev tvrdí, že ako príslušník Vagnerovej skupiny bojoval štyri mesiace na Ukrajine. V novembri však z Vagnerovej skupiny podľa vlastných slov dezertoval po tom, čo mu bola proti jeho vôli predĺžená zmluva. Vagnerova skupina zatiaľ nepoprela, že ide o jej bývalého príslušníka.

Tohto potenciálne cenného svedka, ktorý by mohol vniesť svetlo do údajnej brutality vagnerovcov na Ukrajine, drží nórska polícia od jeho príchodu na utajenom mieste, kde ho podľa AFP vypočúva. Podľa odborníkov je však nepravdepodobné, že by Medvedev dokázal dobre stráženú rusko-nórsku hranicu prekročiť bez cudzej pomoci. On sám tvrdí, že hranicu prekročil pešo cez rieku Pasvik, zatiaľ čo na neho strieľali ruskí pohraničníci so psami. (afp, tasr)

15:13 Moskva bola v prvých mesiacoch vojny ochotná rokovať s Ukrajinou, USA a ďalšie západné krajiny však Kyjevu poradili, aby s tým nesúhlasil. V pondelok to povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Je dobre známe, že sme podporovali návrh ukrajinskej strany rokovať na začiatku špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Lavrov počas návštevy Juhoafrickej republiky. Obe delegácie sa podľa neho na konci marca dohodli, že chcú konflikt vyriešiť.

USA, Británia a niektoré európske krajiny však Ukrajine povedali, že na dosiahnutie dohody je ešte príliš skoro a režim v Kyjeve sa k prípravám na rokovania už nevrátil, uviedol Lavrov. Rusko pritom odmieta požiadavky Kyjeva a Západu na úplné stiahnutie sa z Ukrajiny. (tasr, ap, reuters)

15:08 Lotyšský prezident Egils Levits vyzval v pondelok nemeckého kancelára Olafa Scholz, aby povolil dodanie tankov Leopard 2 Ukrajine. „Musí sa spraviť všetko nevyhnutné na to, aby sa Ukrajina mohla brániť,“ uviedol Levits pre nemeckú rozhlasovú stanicu Deutschlandfunk.

Zároveň dodal, že je to nevyhnutné pre európsku bezpečnosť ako celok, pričom s pomocou pre Ukrajinu súhlasia podľa neho takmer všetky európske krajiny. „Ak jedna krajina nespolupracuje, tak je to samozrejme problém,“ povedal Levits. Podľa lotyšského prezidenta je Ukrajina pod veľkým tlakom, a preto by jej tanky nemali byť odopreté.

Nemecko v súčasnosti čelí silnému tlaku, aby povolilo alebo dodalo na Ukrajinu tanky Leopard 2 nemeckej výroby. Doteraz Kyjev nedostal žiadne bojové tanky západnej výroby, ktoré by mu pomohli v bojoch s ruskými silami. Británia však minulý týždeň prisľúbila dodanie 14 tankov Challenger 2.

Poľsko sa snaží vybudovať koalíciu krajín, ktoré sú pripravené poslať tanky Leopard Ukrajine. Poľský premiér Mateusz Morawiecki v pondelok uviedol, že Varšava požiada Nemecko o povolenie poslať Ukrajine tanky Leopard, no pošle ich aj bez tohto povolenia. (tasr, dpa)

13:28 Rusko v pondelok opäť varovalo, že ak Západ pošle Ukrajine tanky, zaplatí za to ukrajinský ľud. Nemecko zatiaľ stále odoláva diplomatickému tlaku v súvislosti s rozhodnutím, či povolí iným krajinám Ukrajine poslať tanky Leopard 2 nemeckej výroby. Pre zdržanlivý postoj Nemecka sú Kyjev a ostatní spojenci stále viac frustrovaní.

leopard 2 Čítajte viac Ak Západ pošle Ukrajine tanky, zaplatí za to ukrajinský ľud, varovala Moskva

13:20 Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková sa v pondelok vyhla odpovedi na otázku, či je nemecká vláda ochotná rýchlo schváliť žiadosti iných krajín o povolenie poslať Ukrajine nemecké tanky Leopard.

„Ruský režim útočí na celú Ukrajinu. A toto jasne ukazuje, že Putin sa ani 11 mesiacov po začiatku brutálnej útočnej ruskej vojny neodklonil od svojho vražedného plánu zničiť Ukrajinu,“ povedala Baerbocková v pondelok. „Práve preto je také dôležité, aby sme my, medzinárodné spoločenstvo, urobili všetko na obranu Ukrajiny,“ dodala.

Nemecko oficiálne stále nerozhodlo o dodávke týchto tankov. V nedeľu však Baerbocková povedala francúzskym médiám, že Berlín nebude stáť v ceste, ak nejaká iná krajina podá žiadosť o povolenie na presun Leopardov na Ukrajinu. Varšava oficiálne Berlín nepožiadala o povolenie, ale ak žiadosť predloží, Nemecko jej nebude brániť, uviedla ministerka.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell a... Foto: SITA/AP, Virginia Mayo
Josep Borrell / Annalena Baerbocková / Šéf európskej diplomacie Josep Borrell a nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková diskutujú počas zasadania Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli 23. januára 2023

Poľský premiér Mateusz Morawiecki preto v pondelok zareagoval, že jeho vláda požiada Berlín o povolenie a dodal, že tanky Kyjevu pošle aj bez povolenia Nemecka.

Poľsko sa snaží vybudovať koalíciu krajín, ktoré sú pripravené poslať tanky Leopard Ukrajine. „Požiadame (Nemecko) o povolenie… no ak nakoniec toto povolenie nedostaneme, v rámci našej malej koalície, ak v nej aj Nemecko nebude, naše tanky spolu s ostatnými Ukrajine odovzdáme,“ uviedol Morawiecki.

Slová nemeckej ministerky z nedele označil Morawiecki za „iskierku nádeje“, že opatrný Berlín by sa nakoniec k tejto koalícii mohol pridať. Vyjadril tiež nádej, že Berlín Ukrajine poskytne modernejšie ťažké vojenské vybavenie. Podľa neho má Nemecko v aktívnej službe viac ako 350 tankov Leopard a ďalších asi 200 v skladoch. (dpa, tasr)

12:36 Pri rezidencii ruského prezidenta v Novgorodskej oblasti sa objavil systém protivzdušnej obrany Pancir-S1. Podobný systém sa má nachádzať aj pri Putinovej oficiálnej rezidencii Novo-Ogarjovo pri Moskve. Na internete sa tiež šíri video, ktoré zachytáva, ako žeriav dvíha na strechu budovy ministerstva obrany v Moskve ten istý protiletecký systém. Kremeľ to odmietol komentovať.

Vladimir Putin Čítajte viac Má strach? Putinove rezidencie začali chrániť systémy protivzdušnej obrany

11:53 Poľská vláda požiada Berlín o povolenie poslať Ukrajine tanky Leopard nemeckej výroby. Tanky však Kyjevu pošle aj bez povolenia Nemecka. Vyhlásil to v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje TASR podľa správy agentúry AP.

Poľsko sa snaží vybudovať koalíciu krajín, ktoré sú pripravené poslať tanky Leopard Ukrajine. „Požiadame (Nemecko) o povolenie… no ak nakoniec toto povolenie nedostaneme, v rámci našej malej koalície, ak v nej aj Nemecko nebude, naše tanky spolu s ostatnými Ukrajine odovzdáme,“ uviedol Morawiecki.

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v nedeľu uviedla, že Varšava ešte oficiálne Berlín nepožiadala o povolenie poslať Ukrajine tanky Leopard, ktoré má poľská armáda. Ak však žiadosť predloží, Nemecko nebude podľa Baerbockovej „stáť v ceste“.

Slová nemeckej ministerky označil Morawiecki za „iskierku nádeje“, že Berlín by sa nakoniec ku spomínanej koalícii mohol pridať. Vyjadril tiež nádej, že Berlín Ukrajine poskytne modernejšie ťažké vojenské vybavenie.

„Na vládu v Berlíne stále vyvíjame tlak, aby svoje Leopardy sprístupnila,“ uviedol Morawiecki s tým, že Nemecko má v aktívnej službe viac ako 350 tankov Leopard a ďalších asi 200 v skladoch.

11:24 Ruská Služba vonkajšej rozviedky (SVR) v pondelok uviedla, že Ukrajina skladuje západné zbrane v areáloch atómových elektrárni. SVR vo vyhlásení napísala, že americké mobilné raketové systémy HIMARS, systémy protivzdušnej obrany a delostrelecká munícia boli prepravené do jadrovej elektrárne v Rivnom na severozápade Ukrajiny.

„Ukrajinské ozbrojené sily skladujú zbrane a muníciu, ktoré im poskytol Západ, na území atómových elektrární,“ uviedla. Dodala, že zbrane boli do jadrovej elektrárne v Rivnom doručené v posledný decembrový týždeň. Svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi a nedokáže ich nezávisle overiť ani agentúra Reuters.

Ukrajinské jadrové elektrárne sú v v centre pozornosti už od začiatku ruskej invázie. Rusi vlani vo februári obsadili Černobyľskú atómovú elektráreň, kde v roku 1986 došlo k jadrovej havárii. V marci sa zmocnili aj Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) pri meste Enerhodar. Táto najväčšia jadrová elektráreň v Európe bola opakovane vystavená ostreľovaniu, z ktorého sa Kyjev a Moskva navzájom obviňujú.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) viackrát vyjadrila znepokojenie nad útokmi v blízkosti ukrajinských atómových elektrární. Upozornila, že to môže spôsobiť jadrovú katastrofu. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi už niekoľko mesiacov rokuje s ruskými a ukrajinskými predstaviteľmi o zavedení bezpečnostnej zóny v okolí ZAES. (reuters, tasr)

10:31 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell dúfa, že členské krajiny počas pondelkového stretnutia ministrov zahraničných vecí schvália ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 500 miliónov eur. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Pri príchode na stretnutie Borrell vyjadril nádej, že 27 členských krajín Európskej únie sa dohodne na spomínanej finančnej čiastke, ktorá je súčasťou Európskeho mierového nástroja (EPF).

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí ani vláda sa pritom nevyjadrili k minulotýždňovým správam, že Budapešť schválenie tejto pomoci pred pondelkovým stretnutím blokuje, píše Reuters.

Európske krajiny pracujú aj na desiatom balíku sankcií, ktorý by mal byť uvalený budúci týždeň na Rusko za rozpútanie vojny na Ukrajine. Pre agentúru Reuters to povedali nemenované diplomatické zdroje. Neočakáva sa však, že by v tejto súvislosti mali byť v pondelok prijaté akékoľvek rozhodnutia.

10:15 Hraničnými priechodmi s Ukrajinou prešlo v uplynulom týždni (16. 1. – 22. 1.) na vstupe do Slovenskej republiky 19 183 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 727 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 20 420 ľudí. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva vnútra (MV) SR.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 154 059. Dočasné útočisko udelili 107.004 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo od 24. februára 2022 938 918 ľudí. „Ministerstvo vnútra na dennej báze sleduje a vyhodnocuje udalosti, týkajúce sa vojny na Ukrajine a jej dosahu na Slovensko,“ vyhlásil rezort.

9:33 Šéf ruskej súkromnej Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin varoval naverbovaných žoldnierov, že boje, do ktorých sa čoskoro zapoja v meste Soledar na východe Ukrajiny, budú brutálne. V pondelok o tom informoval portál britskej televízie Sky News.

Vojaci Vagnerovej skupiny viedli intenzívne boje v snahe ovládnuť toto ukrajinské mesto so soľnými baňami, pričom Rusko tvrdí, že jeho jednotky už Soledar obsadili. Ukrajina však trvá na tom, že boje o mesto, počas ktorých obe strany utrpeli ťažké straty, naďalej pokračujú.

vojna na Ukrajine, M777 Čítajte viac Prigožin varoval žoldnierov, že bitka o Stalingrad bola oproti Soledaru ľahká

8:57 Republikánsky poslanec v Snemovni reprezentantov amerického Kongresu Michael McCaul v nedeľu vyzval vládu, aby Ukrajine poskytla tanky Abrams. Dodanie amerických tankov na Ukrajinu podporil aj senátor za štát Delaware Chris Coons z Demokratickej strany. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

McCaul, nový predseda zahraničného výboru v snemovni, v relácii americkej televízie ABC povedal, že „iba jeden“ tank Abrams by stačil na to, aby povzbudil spojencov, najmä Nemecko, k poskytnutiu svojich tankov ukrajinskej armáde. Dokonca by podľa neho iba stačilo povedať, že Washington tanky Abrams Kyjevu dodá.

tank Abrams Čítajte viac Kongresmani vyzvali vládu USA, aby odobrila dodanie tankov Abrams na Ukrajinu

8:41 Ruská vojenská loď vyzbrojená novou generáciou hypersonických striel sa zúčastní na spoločných cvičeniach s námornými silami Číny a Juhoafrickej republiky (JAR). S odvolaním sa na ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS o tom informovala agentúra Reuters.

zirkón Čítajte viac Rusko pošle na cvičenie s Čínou a JAR loď s hypersonickými strelami

8:39 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že korupcia nebude tolerovaná. Prisľúbil súčasne, že tento týždeň prídu dôležité rozhodnutia v boji proti tomuto chronickému problému krajiny, ktorý zatlačila do úzadia vojna proti Rusku. Informovala o tom agentúra Reuters.

Zelenského prísľub prišiel po obvineniach z korupcie na vysokej úrovni vrátane správy o pochybných praktikách pri vojenskom obstarávaní. Tie sa objavili napriek tomu, že ukrajinskí predstavitelia zdôrazňujú národnú jednotu vo svetle invázie.

„Chcem, aby bolo jasné: nebude návrat k tomu, čo bývalo v minulosti, k tomu, ako zvykli žiť rôzni ľudia blízky štátnym inštitúciám alebo tráviaci celé svoje životy zháňaním funkcií,“ povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj vyhlásil boj proti korupcii, má prichystané opatrenia

7:22 Ukrajinský generálny štáb vo svojom rannom hlásení nepriamo potvrdil, že ruské jednotky už čiastočne obkľúčili mesto Bachmut na severe Doneckej oblasti, ktoré je niekoľko mesiacov dejiskom prudkých bojov. Vo svojom ruskojazyčnom vydaní o tom informoval server BBC News.

Medzi osadami, kde ukrajinská armáda za posledných 24 hodín odrážala útoky, sa totiž v správe armádneho velenia objavila tiež dedina Stupočky. Tá sa nachádza na ceste spájajúcej Bachmut s mestom Kosťantinivka, ktoré bolo dôležitým zásobovacím uzlom pre bachmutskú posádku.

Podľa BBC sú tak ruské jednotky minimálne blízko toho, aby Bachmut dostali do operačného obkľúčenia, teda odrezali hlavné trasy k nemu. Správa generálneho štábu uvádza, že sa bojuje tiež v samotnom Bachmute.

Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sú vleklé boje pri Bachmute pravdepodobne dôvodom, prečo pohasína hviezda Jevgenija Prigožina, ktorý založil žoldniersku Wagnerovu (v ruskom prepise Vagnerovu) skupinu. Putin sa rozhodol znovu staviť na pravidelnú armádu, cituje názor Inštitútu pre štúdium vojny server BBC News.

„Hviezda Jevgenija Prigožina začala pohasínať, pretože nedokázal splniť sľub zmocniť sa Bachmutu,“ píše ISW. Inštitút tento predpoklad odvodzuje najmä zo skutočnosti, že Moskva tento mesiac vymenovala za veliteľa ruských jednotiek nasadených na Ukrajine náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Novoutvorený post v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu dovtedy zastával Sergej Surovikin, ktorého ukrajinská rozviedka označuje za Prigožinovho spojenca.

Ruský prezident Vladimir Putin sa navyše o Prigožinovi a jeho ľuďoch vôbec nezmienil, keď 15. januára hovoril o dobytí Soledaru, píše ISW. Podľa analytikov ISW sa Putin na jeseň rozhodol dať Prigožinovi a Surovikinovi možnosť ukázať, čo dokážu svojimi prostriedkami – s tisíckami mobilizovaných väzňov a s pomocou úderov na ukrajinské energetické siete. Oboje ale zlyhalo, konštatuje ISW.

5:55 Náčelník generálneho štábu nórskej armády Eirik Kristoffersen v nedeľu uviedol, že podľa jeho odhadov bolo v takmer rok trvajúcom konflikte na Ukrajine zabitých či zranených takmer 180 000 ruských vojakov a 100 000 ukrajin­ských vojakov. Okrem toho prišlo o život okolo 30 000 ukrajinských civilistov. Informovala o tom v agentúre AFP s tým, že údaje nebolo možné nezávisle overiť.

„Ruské straty sa začínajú blížiť k 180 000 mŕtvym či zraneným vojakom,“ vyhlásil šéf nórskej armády v rozhovore s nórskou televíziou TV2 bez toho, aby vysvetlil pôvod spomínaných údajov. "Ukrajinské straty sú pravdepodobne viac ako 100 000 obetí a zranených. Okrem toho zahynulo v tejto strašnej vojne okolo 30 000 ukrajinských civilistov, "dodal.

Napriek veľkým stratám bude ale „Rusko schopné pokračovať vo vojne ešte dlho“, poznamenal Kristoffersen a poukázal pritom na ruské mobilizačné a zbrojné kapacity.

Nórsky generál vyzval na rýchle dodanie západných tankov na Ukrajinu. „Ak majú počas zimy prejsť (Ukrajinci) do ofenzívy, potrebujú ich rýchlo,“ povedal Kristoffersen.

Rusko a Ukrajina už niekoľko mesiacov nezverejnili žiadne spoľahlivé informácie o svojich stratách. Americký predseda zboru náčelníkov štábov Mark Milley minulý mesiac vyhlásil, že straty Ruska i Ukrajiny v terajšej vojne sú okolo 100 000 vojakov. Medzi tieto straty počítal mŕtvych a zranených.

© Autorské práva vyhradené

784 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine