Čaputová prijala aj Steinmeierovo pozvanie na diskusiu o tom, ako môžu demokracie čeliť súčasným výzvam, napríklad polarizácii či strate dôvery v inštitúcie. Spolu s hlavami oboch štátov diskutovali v sídle nemeckého prezidenta na zámku Bellevue aj viacerí novinári, intelektuáli a odborníci zo Slovenska a Nemecka. „Bola to veľmi zaujímavá debata, pýtali sa aj na vnútropolitický vývoj na Slovensku a politický vývoj v našom regióne V4,“ priblížila prezidentka.
Prezidenti sa v rozhovoroch dotkli aj bezpečnostných tém. Ako načrtla Čaputová, hovorili o tom, že by bolo dobré, aby nemecká pomoc v podobe dvoch systémov protivzdušnej obrany Patriot na území SR zostala, kým to bude potrebné. „Prezident je takejto pomoci a ponuke otvorený, pretože je to dôležitý signál o našej spolupráci,“ skonštatovala.
Témou boli aj tanky Leopard. Nemecko podľa Čaputovej zverejní svoje stanovisko k ich možnému poskytnutiu Ukrajine v najbližších dňoch. Dodala, že o možnom odklade dodávok tankov Leopard pre Slovensko nehovorili.
Doterajšiu spoluprácu Nemecka v rámci 30-ročnej histórie samostatnej Slovenskej republiky prezidentka hodnotí ako dobrú. „Dáta sú úplne jasné. Nemecko je náš hlavný partner, pokiaľ ide o ekonomickú spoluprácu, investície, ekonomickú výmenu. Samozrejme, je to silný hráč v rámci Európskej únie. Myslím si, že dobré vzťahy či už na osobnej úrovni s jednotlivými predstaviteľmi tohto štátu, alebo na úrovni biznisu, kultúry sú veľmi dôležité,“ komentovala.
Prezidenti oboch krajín rokovali spoločne druhýkrát od znovuzvolenia Steinmeiera do funkcie vo februári 2022. Naposledy sa stretli v apríli minulého roka v Košiciach.
Prezidentka si prevzala prestížnu cenu
Prezidentka Čaputová si prevzala v Berlíne Schwarzkopfovu európsku cenu. V príhovore upozornila na stúpajúcu polarizáciu v spoločnosti a apelovala na návrat k hodnotám.
V Európskej únii podľa slov prezidentky vidieť snahy podkopávať právny štát, oslabovať deľbu moci alebo obmedzovať slobodu médií, teda základné kamene liberálnej demokracie. Vyzvala na ochranu týchto základných hodnôt a pravidiel.
Extrémisti podľa Čaputovej čoraz viac využívajú rozdiely na získanie vplyvu a moci, v konečnom dôsledku na to, aby zničili demokraciu. Ako skonštatovala, v mnohých európskych krajinách stačí jedno volebné obdobie, aby sa demokrati ocitli v menšine.
Apel na politikov
Reguláciu sociálnych sietí považuje prezidentka za nevyhnutnosť. Myslí si však, že samotná regulácia nestačí. Hodnoty, ako sú humanizmus, empatia alebo rešpekt, sa podľa nej musia opäť prejaviť v tom, ako sa k sebe ľudia navzájom správajú, a musia sa vrátiť do verejného života, výkonu moci, vzdelávacieho systému a profesionálnych životov. Apelovala najmä na zodpovednosť politikov, ktorých rozhodnutia sú podľa nej návodom pre ostatných.
V kontexte ruskej invázie na Ukrajinu poukázala na jednotu a pomoc zo strany západných krajín s tým, že tento prístup pomohol Ukrajine brániť sa a získať späť časti svojho územia. Nepretržitá a včasná podpora ukrajinskej obrany je podľa Čaputovej najlepším prostriedkom na dosiahnutie spravodlivého mieru a poriadku založeného na európskych pravidlách.
Cenu Čaputovej udelili ešte v roku 2021, vzhľadom na pandémiu COVID-19 však odovzdávanie odložili. Dostala ju za odvahu postaviť sa organizovanému zločinu, za práva menšín – najmä Rómov – a za ekologicky udržateľnú budúcnosť. Podľa Schwarzkopfovej nadácie Mladá Európa dáva Čaputová celej Európe nádej, že budúcnosť tolerancie, udržateľnosti a spoločenstva je možná.

Na slávnostnom odovzdávaní cien sa zúčastnil aj nemecký prezident Steinmeier.
Schwarzkopfovu európsku cenu udeľujú od roku 2003 predstaviteľom z politiky a občianskej spoločnosti. O ocenených za výnimočné príspevky k európskemu porozumeniu a ideálom rozhoduje porota mladých ľudí z celej Európy. Medzi doterajších laureátov patria napríklad bývalý predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker alebo bývalý predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.