Turecký prezident dostal od islamofóbneho extrémistu cenný predvolebný dar. Recep Tayyip Erdogan, ktorého v polovici mája čaká neľahká úloha obhájiť post hlavy štátu, sa po víkendovom demonštratívnom spálení koránu pred tureckou ambasádou v Štokholme chopil príležitosti predviesť sa pred domácim publikom ako nekompromisný obhajca islamu a národnej cti.
Svätú knihu islamu zneuctil líder marginálnej dánskej krajne pravicovej strany, ktorý, keďže má aj švédske občianstvo, dostal policajné povolenie usporiadať demonštráciu pred tureckou ambasádou. Švédska vláda tento čin rázne odsúdila. Ankare sa snažila vysvetliť, že o chystanej provokácii vopred nevedela a v rámci rešpektu k slobode slova kontroverznému zhromaždeniu nemohla zabrániť.
Erdogana, ktorý aj doteraz brzdil ratifikáciu pristúpenia Švédska a Fínska do aliancie, toto vysvetlenie neupokojilo. „Tí, ktorí dopustili takéto bohorúhačstvo pred naším veľvyslanectvom, viac nemôžu rátať s našou podporou ich členstva v NATO. Keď máte tak radi členov teroristických organizácií a nepriateľov islamu a chránite ich, tak vám poradím, aby ste u nich hľadali podporu pre bezpečnosť vašej krajiny,“ odkázal v pondelok podľa BBC turecký prezident.
Turecko je jednou z posledných dvoch krajín 30-člennej aliancie, ktoré vstupu škandinávskych krajín stále nedali zelenú. Budapešť už sľúbila, že na budúci mesiac členstvo Fínska a Švédska odobrí, Ankara však vysiela signály, že kým so žiadosťou Helsínk nemá zásadnejší problém, Štokholm si vraj sám zablokoval cestu.
Dlhá hranica s Ruskom
Helsinki a Štokholm sa rozhodli vzdať svojej tradičnej neutrality po začatí ruskej agresie proti Ukrajine. Ohrozenejší sa cítia Fíni, ktorí majú bezmála 1 300 kilometrov dlhú hranicu s Ruskom. Švédsko s Ruskom nesusedí.
Frustráciu z naťahovania prístupového procesu dalo Fínsko v utorok najavo nečakaným vyhlásením šéfa svojej diplomacie. Pekka Haavisto pre televíziu Yle upozornil, že jeho krajina musí zvážiť variant vstupu do NATO bez Švédska. Potvrdil síce, že spoločný vstup oboch krajín zostáva pre Helsinki prioritou, po prvý raz však pripustil aj existenciu plánu B: „Musíme vyhodnotiť aj takú situáciu, že by Švédsko dlhodobo nemohlo pokračovať.“
Haavisto po telefonickej konzultácii, o ktorú naliehavo požiadal jeho švédsky partner, dal najavo, že rozluka škandinávskeho tandemu na ceste do NATO nie je otázkou najbližšieho času. Priznal, že je nepravdepodobné, aby Ankara do prezidentských volieb dala zelenú čo i len jednej krajine. „Uvidíme, kde budeme, keď si sadne prach. Takže v tejto chvíli by sme nemali vyvodzovať zo situácie žiadne závery,“ povedal fínsky minister pre agentúru Reuters.
Predčasná radosť Moskvy?
Ruské médiá o novej prekážke škandinávskych krajín na ceste do NATO zvestovali s neskrývanou radosťou. Turecký politológ Kerim Has, ktorého oslovila agentúra Interfax, však upozornil, že ide iba o dočasné zmrazenie prístupového procesu. „Turecké vedenie napokon dá súhlas so vstupom Švédska do NATO. V máji sa v Turecku uskutočnia prezidentské voľby a v júli sa uskutoční summit NATO. Ak Erdogan zostane pri moci, tak podľa všetkého nebude brániť prijatiu Švédska do aliancie“, predpovedá Has.
Podobne to vidí aj Einar Wigen, profesor tureckých štúdií na Univerzite v Osle. Podľa neho Erdogan, aby odviedol pozornosť od vážnych problémov tureckej ekonomiky, potreboval nájsť nepriateľa v cudzine a mohol sa tak ukázať ako silný štátnik brániaci česť vlasti. Prieskum, ktorého výsledky zverejnila agentúra Anadolu, ukazuje, že „červené súkno“ zabralo: až deväťdesiat percent Turkov sa vyslovilo za zablokovanie vstupu Švédska do NATO.
„Víťazstvo vo voľbách je pre Erdogana prvoradou prioritou a všetko ostatné je vedľajšie,“ povedal Wigen pre denník Aftonbladet. V hre so švédskou kartou však profesor z Osla vidí aj riziká: „Ak turecký prezident príliš vybičuje vášne, bude pre neho ťažké vrátiť sa späť bez toho, aby vyzeral hlúpo.“