Expert z Cambridgea: Tokio sa obáva, že po Rusku na Ukrajine urobí niečo Čína na Taiwane

Aký vplyv má na Japonsko zbližovanie bezpečnostných a politických záujmov Moskvy a Pekingu? Ako zmenila ruská invázia proti Ukrajine prístup Tokia k bezpečnosti? Aj na tieto otázky odpovedal pre Pravdu John Nilsson-Wright, expert na Japonsko z prestížnej Cambridgeskej univerzity.

27.01.2023 06:00
Kišida, Biden Foto: ,
Japonský premiér Fumio Kišida sa v januári stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom.
debata (25)

Japonský premiér Fumio Kišida povedal, že jeho krajina sa nachádza v najzložitejšom bezpečnostnom prostredí od druhej svetovej vojny. Čoho sa týkajú hlavné obavy Tokia?

Najväčšou výzvou v praktickej oblasti je dlhodobá hrozba zo strany Číny. Tá sa rozširuje na mori, viac investuje do ozbrojených síl a Tokio zamestnáva zraniteľnosť súostrovia Senkaku alebo Tiao-jü-tao, ako ho nazýva Peking. Čína sa čoraz výraznejšie tlačí do tejto oblasti a jej úmysly sú nejasné. A netýka sa to len Východočínskeho mora, v ktorom má Japonsko svoje územné nároky. Tokio sa obáva aj toho, akému riziku čelí Taiwan, a že by sa mohlo stať súčasťou konfliktu medzi Pekingom a Tchaj-pejom. Japonská bezpečnostná politika je obranná. Tokio nemá voči Tchaj-peju žiadne záväzky. Ale hrozí, že keby Čína začala vojnu s Taiwanom, konflikt by sa mohol rozšíriť. Okrem toho, formálnym garantom japonskej bezpečnosti sú USA. V Tokiu však znejú legitímne otázky, nakoľko je tento stav udržateľný.

VIDEO: Rusko plus Čína. Vstupujeme do éry nových kríz?

Video
Ako vníma Japonsko medzinárodné dianie a prečo zvyšuje obranný rozpočet? Pravda navštívila Tokio.

Prečo sa to deje?

Moc Ameriky sa z relatívneho hľadiska znižuje a len nedávno sme boli svedkami vlády Donalda Trumpa. V Japonsku sa síce možno nie verejne, ale predsa sa diskutuje o tom, čo by to znamenalo pre krajinu, keby sa v roku 2024 stal nejaký viac izolacionistický republikán prezidentom USA. Či už Donald Trump, alebo niekto iný. Napríklad floridský guvernér Ron DeSantis. Premiér Kišida preto pokračuje v trende, ktorý je staršieho dáta, ale urýchlil ho premiér Džuničiró Koizumi (vládol v rokoch 2001 až 2006, pozn. red.). Ide o to, že Japonsko sa usiluje rozšíriť svoje multilaterálne bezpečnostné partnerstvá. Tie majú doplniť vzťah Tokia a Washingtonu. Keď sa však vrátim k tomu, ako Japonsko vníma hrozby, tak dodám, že okrem Číny je ďalším problémom Severná Kórea. Pchjongjang od roku 2006 testuje jadrové zbrane a rozširuje raketový arzenál. Pre Japonsko to predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo. A toto všetko sa deje v kontexte obáv súvisiacich s rovnováhou medzi štátmi s liberálnou demokraciou a nárastom autoritatívnych režimov. Sledujeme zbližovanie bezpečnostných a politických záujmov Pekingu a Moskvy.

Má to vplyv na Japonsko?

Áno, aj priamy. Sme svedkami spoločných čínsko-ruských vojenských cvičení vo vodách obklopujúcich Japonsko. Moskva posiela patroly do Ochotského mora, čo Tokio pozorne sleduje. Rusko nie je pre Japonsko hlavnou hrozbou, jeho správanie však vzbudzuje obavy. S tým súvisí aj invázia na Ukrajinu. Keďže sa európske krajiny momentálne zameriavajú na ňu, pre Japonsko je zložitejšie s nimi komunikovať o partnerstve v indo-pacifickom regióne. Z pohľadu Tokia je svet menej stabilným miestom. Aj preto Japonsko predstavilo novú bezpečnostnú stratégiu a v najbližších piatich rokoch plánuje zdvojnásobiť výdavky na obranu.

Podľa prieskumu Gallupovho ústavu, v ktorom mohli ľudia vybrať naraz viacero možností, sú pre 82 percent Japoncov najväčšou vojenskou hrozbou Rusko a Severná Kórea, Čínu tak označilo 81 percent respondentov. Zdá sa teda, že obyvatelia krajiny majú na bezpečnostné otázky podobný názor ako vláda v Tokiu. Dá sa to tak povedať?

Myslím si, že je možné situáciu takto opísať. Ale je to dané asi aj tým, ako formuje verejnú diskusiu o obrane vládnuca Liberálno-demokratická strana (LDP). Strach z Moskvy a nedôvera k jej krokom sa dajú vystopovať k rusko-japonskej vojne v rokoch 1904 až 1905 a k tomu, ako sa skončila druhá svetová vojna. Sovietsky zväz využil príležitosť a ovládol Severné teritóriá (tak Tokio volá Kurilské ostrovy, o ktoré sa sporí s Moskvou, pozn. red.). Japonská verejnosť sa teraz viac zaujíma o bezpečnostné otázky. Môžeme však diskutovať, nakoľko k tomu prispievajú správy z Európy a do akej miery je to realistické vyhodnotenie strategických výziev v regióne. Samozrejme, Rusko je jadrovou veľmocou, no nepredpokladám, že Japonci si naozaj myslia, že prezident Vladimir Putin zaútočí na ich krajinu. Rusko si nerobí žiadne ďalšie nároky na japonské územie, okrem časti, ktorú už okupuje. Je to rozdiel v porovnaní s Čínou, ktorá tlačí na súostrovie Senkaku. Pozrite sa na to, ako sú rozmiestnené Japonské sily sebaobrany na juhozápadných ostrovoch až k Okinawe, ktorá je, samozrejme, v blízkosti Taiwanu.

Si Ťin-pching Čítajte viac Putin? Si Ťin-pching môže byť oveľa väčším problémom, tvrdí expert

Hoci je teda pre Japonsko hlavným problémom Čína, zmenila ruská invázia na Ukrajinu prístup Tokia k bezpečnosti?

Premiér Kišida vlani navštívil Britániu a mal som šťastie, že som bol pri jeho prejave. Reč začal odsúdením toho, čo robí Rusko. Je to rozdiel v tom, ako k Moskve pristupoval bývalý zosnulý premiér Šinzó Abe. Ten vložil veľa politického a diplomatického kapitálu, aby s Ruskom vyriešil otázku Severných teritórií. Abe v tom nebol úspešný a od vojny na Ukrajine sme svedkami, ako sa postoj Tokia k Moskve zmenil. Pravdepodobne to súvisí aj s tým, aké má Japonsko globálne diplomatické ambície. Predtým ako sa stal Kišida premiérom, bol najdlhšie slúžiacim ministrom zahraničných vecí krajiny. Chce posilniť pozíciu krajiny na medzinárodnej scéne. V máji sa v Hirošime koná summit krajín G7. Japonsko viac hovorí o tom, ako na jednej strane fungujú liberálne demokracie a na strane druhej autoritatívne režimy. Je to ambiciózna debata. Samozrejme, pre Japonsko je dôležitá štátna suverenita. Agresia Ruska proti Ukrajine, ktorá sa začala už v roku 2014, teraz pokračuje. Pre Japonsko je to alarmujúce, lebo sa obáva, že by z toho mohol byť precedens a Čína by sa mohla o niečo podobné pokúsiť na Taiwane. Samozrejme, Tokio je stále veľmi ďaleko od toho, aby mohlo fungovať ako nezávislý bezpečnostný aktér. Japonsko by samotné nemohlo čeliť Číne. No dôraz na obranu ukazuje, že Tokio by chcelo mať v tejto oblasti viac možností, ako reagovať. Niektorí komentátori tvrdia, že Japonsko by malo byť ako Izrael. To znamená, že by malo flexibilnejšie reagovať na nepriateľsky naladené prostredie. Tokio však naráža aj na limity toho, čo by mohlo urobiť. Nie je jadrovou veľmocou.

A vzhľadom na históriu ani nikdy nebude, však?

Verejnosť sa pomerne jasne stavia proti tomu, aby malo Japonsko atómové zbrane. Z LDP síce znejú niektoré hlasy, že by sa nad tým bolo dobré zamyslieť, ale Kišida s tým jednoznačne nesúhlasí. Vzhľadom na meniace sa bezpečnostné prostredie však Japonsko mení obranné plány a investuje do nových zbraní.

VIDEO: Kim ukázal monštrum. Pozrite si raketu, ktorá zasiahne aj USA

Video
KĽDR sa v novembri pochválila balistickou raketou Hwasong-17. Podľa odhadu expertov má dolet viac ako 15-tisíc kilometrov, teda dokáže zasiahnuť aj územie USA. Pozrite si video zo štartu rakety, ktoré zverejnil Pchjongjang.

Japonská vláda 23. decembra schválila, že rozpočet na obranu na fiškálny rok 2023 bude vyše 51 miliárd dolárov. Kam Tokio nasmeruje vojenské výdavky?

V krátkodobom horizonte sa japonská vláda zameria na veľmi dôležité akvizície. Ich súčasťou budú aj spôsobilosti, ktoré umožnia Tokiu zasadiť úder potenciálnemu nepriateľovi. K nim patrí nákup striel s plochou dráhou letu Tomahawk. Tokio chce tiež posilniť kybernetickú bezpečnosť. Na nedávnom stretnutí Kišidu s americkým prezidentom Joeom Bidenom Biely dom potvrdil, že kyberútok na Japonsko by spadal pod Zmluvu o vzájomnej spolupráci a bezpečnosti, na základe ktorej by Washington Tokiu pomohol. Pokladám to za veľmi dôležitý krok. Japonské ministerstvo obrany zvýši počet ľudí, ktorí majú na starosti kyberbezpečnosť, z dnešných asi 870 na 4 000. Podľa všetkého to nebude stačiť vzhľadom na hrozby, ktoré vo virtuálnom priestore predstavujú Čína a Severná Kórea, ale je to dôkaz, že Japonsko kladie dôraz na túto oblasť. Z ďalších vecí spomeniem, že Japonská pobrežná stráž má mať bližšie k Japonským námorným silám sebaobrany a má sa viac podieľať na ochrane Okinawy. To umožní, aby boli námorné jednotky rozmiestnené na ostrove flexibilnejšie, čo súvisí s možnou krízou, ktorá by mohla zasiahnuť Taiwan. Ale myslím si, že pre vládu je to aj spôsob, akým rieši domáce politické problémy, ktoré vyplývajú z veľkého počtu amerických vojakov na Okinawe. Mnohým miestnym obyvateľom sa to nepáči. Japonsko sa tiež plánuje zamerať na výraznejšie využitie dronov a na lepšiu spoluprácu s USA v oblasti obranného plánovania. Hoci Washington a Tokiu dlhodobo kooperujú, veľkým problémom je integrácia veliteľstiev.

Japonské námorné sily sebaobrany počas... Foto: SITA/AP, Iori Sagisawa
Japonsko Japonské námorné sily sebaobrany počas medzinárodného cvičenia vlani v novembri.

Vrátim sa k prieskumu, ktorý som už spomenul. V ňom 68 percent opýtaných podporilo silnejšie obranné spôsobilosti krajiny. Dá sa teda povedať, že takmer 80 rokov po skončení druhej svetovej vojny nemá významná časť japonskej spoločnosti problém s myšlienkou, že Tokio bude hrať v regióne silnejšiu bezpečnostnú či vojenskú úlohu?

Ľudia nemajú problém s tým, že Japonsko by malo urobiť viac, aby sa dokázalo chrániť. Dá sa povedať, že obyvatelia krajiny chcú mať v tejto oblasti takpovediac silnejšie poistky. Nevieme však, ako by ľudia reagovali, keby sa japonské sily naozaj do nejakého konfliktu zapojili. A videl som aj iné prieskumy týkajúce sa ochoty Japoncov podporiť vyššie obranné výdavky. Veľkou otázkou je, kde na ne krajina vezme peniaze. Ani vo vláde a v rámci LDP na tom nie je zhoda. Veľká časť občanov je proti tomu, aby sa pre obranu zvyšovali dane. Zdá sa, že tieto investície povedú k zadlženiu krajiny, pričom už teraz má Japonsko najväčší dlh k HDP z rozvinutých krajín. Štát tri desaťročia rieši relatívnu ekonomickú stagnáciu a znižuje sa mu a starne populácia. Nie je celkom jasné, ako chce Japonsko v tejto situácii udržateľne investovať do obrany.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Japonsko #Čína #Rusko #Severná Kórea #Ukrajina #Taiwan #vojna na Ukrajine #Putinova vojna