337. deň: Spojenci Kyjevu prisľúbili 321 tankov. Zelenskyj chce ďalšie zbrane

Ukrajina žiada od Západu lietadlá F-16. Je to zatiaľ nemysliteľné, ale také to bolo pred časom aj s dodávkou HIMARS-ov a tankov, povedal podľa serveru Politico jeden z diplomatov.

27.01.2023 06:20 , aktualizované: 23:10
vojna na Ukrajine Foto: ,
Muž prechádza okolo nápisu "Na Moskvu" umiestnenom na starom tanku vystavenom vo vojnovom múzeu v Kyjeve na Ukrajine v stredu 25. januára 2023.
debata (971)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 337. deň
  • Poľsko pošle Ukrajine 60 zmodernizovaných tankov
  • Nemci začali s výcvikom Ukrajincov na bojové vozidlá Marder
  • Roskomnadzor zablokoval weby FBI a CIA
  • Putin chystá novú ofenzívu a kalkuluje s tým, že vojna potrvá roky
  • Rusko vo štvrtok vypálilo na Ukrajinu dovedna 70 rakiet
  • Zisk ruských bánk sa vlani prepadol o 90 % na 203 miliárd RUB
  • Úroda obilia na Ukrajine bude tento rok ešte nižšia ako vlani

VIDEO: Ruská fregata predviedla simulovaný útok Zirkónom – hypersonickou raketou.

Video
Ukrajinskí vojaci počas bojového výcviku v...
Ukrajinský vojak počas bojového výcviku v...
+8Ukrajinský vojak počas bojového výcviku v...

23:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil v pravidelnom večernom prejave situáciu na fronte za krajne napätú, najmä v Doneckej oblasti na východe krajiny, kde ruské sily stupňujú svoje útoky. Rusi podľa prezidenta nielen útočia na ukrajinské obranné pozície, ale tiež ničia všetky mestá a obce okolo.

Rusi sa bez ohľadu na citeľné straty naďalej snažia útočiť v smere na Bachmut, Lyman, Avdijivku a Novopavplyvku, uviedol ukrajinský generálny štáb vo večernom prehľade situácie na bojisku. Pri Kupjansku, Záporoží a Chersone zostávajú Rusi v obrane. Ukrajinské letectvo počas uplynulého dňa podniklo sedem náletov na miesta sústredenia nepriateľských síl a zostrelilo ruský bojový stroj Su-25 a vrtuľník Mi-8. Ukrajinské velenie odhaduje doterajšie ruské straty za 11 mesiacov vojny na 124 710 vojakov, napísal server RBK-Ukrajina.

22:15 Viaceré spojenecké krajiny prisľúbili Ukrajine celkovo 321 ťažkých tankov, povedal ukrajinský veľvyslanec vo Francúzsku Vadym Omelčenko stanici BFM TV. Zdôraznil, že krajina zasiahnutá ruskou inváziou ich potrebuje čo najskôr.

Dodacie lehoty sa síce líšia podľa typu tanku a krajiny výroby, ale „keby sa čakalo do augusta alebo septembra, bolo by neskoro“, povedal Omelčenko. Veľvyslanec dodal, že sa jeho krajina chystá na pravdepodobnú ruskú ofenzívu na jar, ale neobáva sa jej. „Nebojíme sa, pripravujeme sa veľmi vážne,“ uviedol. Ukrajinská armáda je podľa neho pripravená „na akúkoľvek udalosť, ktorá by mohla nasledovať“, a vďaka prisľúbeným dodávkam zbraní na tom bude ešte lepšie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok povedal, že ukrajinská armáda potrebuje 300 až 500 tankov, aby mohla podniknúť protiútok na ruské vojská. V súvislosti so zdĺhavosťou dodávok západných zbraní dodal, že sa mu uľaví až vtedy, keď tieto zbrane začnú používať ukrajinskí vojaci na bojisku. Už skôr uviedol, že práve rýchlosť dodávok bude kľúčová.

VIDEO: Americké tanky Abrams na cvičení NATO v Litve
Video

22:10 Podpredsedníčka Európskej únie Věra Jourová vyzvala na spustenie projektu Rádio Slobodné Rusko, v ktorom by nezávislí ruskí novinári mohli pracovať bez kremeľskej cenzúry. „Som presvedčená, že máme morálnu povinnosť podporovať demokratické ideály v Rusku. Nie zbraňami, ale slovami,“ povedala Jourová v prejave v sídle estónskej diplomacie v Tallinne.

„Musíme podporovať tých, ktorí chcú bojovať, ísť proti prúdu a domnievajú sa, že ruský ľud by mal mať na výber. Práve preto chcem spustiť projekt Rádio Slobodné Rusko. Neznamená to vytvorenie úplne novej rozhlasovej stanice. Teraz je úplne iná doba ako na začiatku studenej vojny, keď vzniklo Rádio Slobodná Európa,“ povedala.

Vysvetlila, že projektom chce podporiť ruských novinárov vyštvaných z vlasti do exilu, ktorí už veľa robia, ale mohli by urobiť ešte viac.

21:25 Päť Rusov, ktorí utiekli z vlasti po tom, čo Rusko vyhlásilo mobilizáciu do vojny na Ukrajine, uviazlo na medzinárodnom letisku v juhokórejskom Soule. Žiadosti o udelenie štatútu utečenca im tamojšie ministerstvo spravodlivosti zamietlo, a tak už niekoľko mesiacov čakajú v letiskovej odletovej hale na rozhodnutie vo veci ich odvolania.

Traja z pätice mužov prišli na letisko vlani v októbri a dvaja v novembri, uviedol ich právny zástupca. Ako priblížil, jeho klienti dostávajú jedno jedlo za deň. Okrem obeda už majú k dispozícii len chlieb a nápoje. Majú možnosť osprchovať sa, avšak oblečenie si môžu prať len ručne a nesmú opustiť odletovú halu a duty-free zónu.

„Majú obmedzený prístup k lekárskej starostlivosti a chýba im psychologická podpora, ktorá je dôležitá vzhľadom na ich neistú situáciu,“ uviedol ich právnik.

Juhokórejskí ochrancovia ľudských práv v decembri vyzvali vládu v Soule, aby žiadosti týchto mužov schválila, nakoľko odmietajú byť „nástrojom vraždenia“. Argumentovala tiež tým, že keď sa vrátia do Ruska, „je veľmi pravdepodobné, že budú zadržaní alebo násilne odvedení do armády.“

21:10 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolá maďarského veľvyslanca k „otvorenému rozhovoru“ pre najnovšie výroky premiéra Viktora Orbána, uviedol server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na hovorcu rezortu. Orbán podľa neho prirovnal Ukrajinu k Afganistanu a označil ju za „krajinu nikoho“.

„Na ministerstvo bude predvolaný veľvyslanec Maďarska na otvorený rozhovor. Vyhradzujeme si právo zareagovať aj inak,“ uviedol hovorca Oleh Nikolenko na Facebooku. Orbánovo ďalšie pohŕdavé vyhlásenie na adresu Ukrajiny označil za „kategoricky neprijateľné“.

„Budapešť pokračuje v politike smerujúcej k úmyselnému zničeniu maďarsko-ukrajinských vzťahov a zásadne obmedzuje možnosť ďalšieho dialógu medzi oboma susednými krajinami,“ dodal ukrajinský diplomat.

Orbán sa počas stretnutia s novinármi vyjadril k vojne Ruska proti Ukrajine. Podľa ukrajinského portálu dal najavo, že neverí vo víťazstvo Kyjeva, ale domnieva sa, že sa Ukrajina postupne premení na „neriaditeľnú trosku“, čo je podľa neho cieľ Ruska, aby Západ nemohol hovoriť o Ukrajine ako o „cennej odmene“. A Rusom sa podľa Orbána už podarilo premeniť Ukrajinu na „krajinu nikoho“, čiže je na tom rovnako ako Afganistan.

20:55 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom piatkovom videopríhovore pozval prezidenta Medzinárodného olympijského výboru (MOV) Thomasa Bacha, aby prišiel do mesta Bachmut v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, kde sa už celé mesiace odohrávajú urputné boje medzi ukrajinskými obrancami a ruskou armádou.

vojna na Ukrajine, vojak, Bachmut Čítajte viac Neutralita neexistuje. Zelenskyj pozval šéfa MOV Bacha do Bachmutu

20:00 Dôchodcu, ktorý údajne poslal listové bomby španielskemu premiérovi a ukrajinskému veľvyslanectvu v Madride, umiestnili v piatok do vyšetrovacej väzby. Dôvodom sú obavy, že by mohol ujsť do Ruska.

Sedemdesiatšty­riročný podozrivý, ktorého zatkli v stredu v mieste jeho bydliska v severošpanielskom meste Burgos, čelí obvineniu z terorizmu, vyplýva z dokumentov španielskeho trestného súdu.

Muž je obvinený z toho, že poslal šesť listových bômb viacerým adresátom vrátane španielskeho premiéra a veľvyslanectiev s cieľom odradiť Madrid od podpory Kyjeva v boji proti ruskej invázii.

19:50 Nemecký minister obrany Boris Pistorius v rozhovore pre denník Die Süddeutsche Zeitung zdôraznil, že Berlín Ukrajine nepošle aj bojové stíhačky, o ktoré žiada Kyjev. Okrem toho konštatoval, že osobitný 100-miliardový obranný fond nepostačuje na ani pokrytie aktuálnych potrieb Nemecka.

Na otázku, či Berlín vyhovie ďalšej požiadavke Kyjeva na dodanie bojových stíhačiek, po tom čo Nemecko prisľúbilo poskytnutie 14 tankov Leopard, Pistorius odpovedal, že to je „vylúčené“.

„Stíhacie lietadlá sú omnoho komplexnejšie systémy než hlavné bojové tanky a majú úplne iný dostrel a palebnú silu,“ povedal Pistorius. Tomuto kroku preto zatiaľ nie je naklonený, uviedol v rozhovore pre Die Süddeutsche Zeitun, ktorý bol zverejnený v piatok.

18:35 Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok – pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu – obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že v rámci vojny na Ukrajine buduje v Európe „nové tábory“.

„Na výročie oslobodenia nacistického nemeckého tábora smrti Auschwitz-Birkenau si pripomeňme, že Putin na východe buduje nové tábory,“ napísal Morawiecki na sociálnej sieti Facebook bez uvedenia ďalších podrobností.

„Solidarita a pevná podpora pre Ukrajinu sú efektívne spôsoby na zaistenie toho, aby sa história úplne nezopakovala,“ dodal poľský premiér.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomenula, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlani v októbri, obvinil Rusko, že v okupovanom východoukrajinskom meste Olenivka zriadilo „koncentračný tábor“, kde zadržiava zajatých Ukrajincov.

17:47 Ruské ministerstvo zahraničia oznámilo, že nariadilo lotyšskému veľvyslancovi v Moskve, aby do dvoch týždňov odišiel z krajiny. Uviedla to agentúra Interfax. Lotyšská diplomacia v pondelok rozhodla, že na znamenie solidarity s Estónskom zníži úroveň diplomatických vzťahov s Ruskom a ruský veľvyslanec bude musieť opustiť Rigu.

Ruské ministerstvo zahraničia si kvôli tomu dnes predvolalo lotyšskú chargé d'affaires, vyjadrilo jej „rozhodný protest“ a zdôraznilo, že neakceptuje vysvetlenie v podobe „odvolávania sa na nejakú solidaritu s ďalšími pobaltskými štátmi“. Ruské ministerstvo sa rozhodlo nečakať na Rigou ohlásený dátum odvolania veľvyslancov a nariadilo lotyšskému veľvyslancovi opustiť Rusko do dvoch týždňov.

Ruskí diplomati podľa Interfaxu zdôraznili, že provokácia lotyšských úradov v podobe zníženia úrovne diplomatických vzťahov bude mať následky.

Rusko v pondelok oznámilo, že vyhosťuje estónskeho veľvyslanca v Moskve a znižuje diplomatické vzťahy s touto pobaltskou krajinou na úroveň chargés d'affaires. Tallinn zareagoval na krok Moskvy vypovedaním ruského veľvyslanca z krajiny. Neskôr sa pridalo Lotyšsko, ktoré oznámilo zníženie diplomatických vzťahov s Ruskom „s účinnosťou od 24. februára“, teda na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.

16:57 Belgicko pošle Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci v hodnote 93,6 milióna eur. V piatok to uviedol belgický premiér Alexander De Croo, informoval denník The Guardian.

Belgická ministerka obrany Ludivine Dedonderová vyhlásila, že najnovší balík pomoci bude obsahovať protilietadlové rakety zem-vzduch, protitankové zbrane, guľomety, granáty a ďalšiu muníciu.

Niektoré z nich budú pochádzať zo skladov belgických ozbrojených síl a ďalšie Brusel kúpi od belgických zbrojných podnikov. Dedonderová však nespresnila, o aké množstvo zbraní pôjde.

Šéfka belgického rezortu obrany dodala, že Belgicko Ukrajine pošle aj obrnené džípy a nákladné autá. Všetky vozidlá sú schopné prevádzky alebo sa čoskoro podrobia kompletnému servisu.

16:33 Do Nemecka dorazili prví ukrajinskí vojaci na výcvik zameraný na ovládanie bojových vozidiel pechoty (BVP) Marder. Na brífingu to novinárom potvrdil hovorca ministerstva obrany v Berlíne, informovala stanica CNN.

Rezort obrany spresnil, že výcvik bude prebiehať v meste Münster v Dolnom Sasku a ukončený by mal byť koncom marca.

VIDEO: Nemci pošlú (obrnenú) kunu do ruského kurína
Video

Nemecko začiatkom januára oznámilo, že poskytne Ukrajine na obranu proti ruskej agresii 40 vozidiel Marder. Spoločnosť Rheinmetall v súčasnosti vyrába ďalších 100 Marderov, ich dokončenie však generálny riaditeľ tejto spoločnosti Armin Papperger odhadol na „viac ako sedem až osem mesiacov“.

Nemecká armáda využíva vozidlá Marder od 70. rokov, pričom sú neustále modernizované. Napriek tomu, že armáda ich postupne vyraďuje, stovky z nich sú stále využívané.

16:16 Okupované časti štyroch ukrajinských oblastí, ktoré Rusko vlani v septembri nezákonne anektovalo, budú musieť používať moskovský čas. Uviedlo to ruské ministerstvo priemyslu a obchodu, napísala v piatok spravodajská stanica Sky News.

Donecká, Luhanská, Chersonská a Záporožská oblasť sa stanú súčasťou ruského druhého časového pásma, píše sa v príspevku ministerstva zverejneného na platforme Telegram. Podľa neho už bol vláde doručený návrh zákona týkajúci sa tejto záležitosti.

Vladimir Putin Čítajte viac Putinova cesta k mieru: Ponecháme si anektované územia

Stanica CNN pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin v septembri 2022 ohlásili, že Moskva zaberie takmer pätinu ukrajinského územia a milióny tamojších obyvateľov budú „navždy“ ruskými občanmi.

15:43 Rusko na žiadosť cenzorského úradu zablokovalo od 26. januára prístup na webové stránky americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI). Oba weby podľa ruských úradov zverejňovali dezinformácie a materiály diskreditujúce ruskú armádu, informovala britská stanica BBC.

Ruská federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) objasnil, že tieto weby publikovali „materiály obsahujúce nedôveryhodné informácie verejného významu“, ako aj obsahy diskreditujúce ruskú armádu, ktoré boli zamerané na destabilizáciu spoločenskej a politickej situácie v Rusku.

BBC pripomenula, že vlani v máji predseda bezpečnostného výboru Štátnej dumy Vasilij Piskariov označil publikácie CIA v ruštine za podnecovanie k vlastizrade a „otvorený pokus o nábor“ agentov.

CIA totiž 2. mája zverejnila na svojom kanáli na YouTube video v ruštine, v ktorom informuje, ako ich bezpečne kontaktovať a odovzdať im informácie.

Od vypuknutia vojny na Ukrajine – 24. februára 2022 – začal Roskomnadzor blokovať prístup na internetové stránky mnohých médií, ako aj na sociálne siete Twitter, Facebook a Instagram.

15:12 Šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell vyjadril nádej, že Juhoafrická republika (JAR) využije svoje dobré vzťahy s Ruskom, aby ho presvedčila, nech ukončí vojnu na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„EÚ nežiada Juhoafrickú republiku, aby si vybrala strany, iba žiada krajiny na celom svete, aby sa pripojili k Charte OSN,“ povedal Borrell na brífingu v meste Pretória po boku ministerky zahraničných vecí JAR Naledi Pandorovej.

Borrell dodal, že EÚ považuje JAR za dôležitého partnera v medzinárodnom poriadku založenom na pravidlách. Podľa Pandorovej to nie je len JAR i ďalšie africké štáty, ktoré musia zohrávať úlohu pri hľadaní mieru.

JAR patrí k 17 africkým štátom, ktoré sa v marci 2022 zdržali pri hlasovaní o rezolúcii OSN odsudzujúcej ruskú inváziu na Ukrajinu, pripomenula agentúra Reuters. JAR minulý týždeň oznámila, že s Ruskom a Čínou vo februári zorganizuje 10-dňové spoločné námorné vojenské cvičenia neďaleko miest Durban a Richards Bay.

S juhoafrickou ministerkou zahraničných vecí v pondelok rokoval aj šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, ktorý je momentálne na turné po afrických štátoch. Pandorová počas rokovania označila Rusko za „hodnotného partnera“.

14:43 Ruský súd prvýkrát odsúdil obžalovaného v jeho neprítomnosti za takzvanú diskreditáciu ruskej armády. Trest ôsmich rokov odňatia slobody uložil bývalému policajnému majorovi Olegovi Kašincevovi, ktorý na sociálnych sieťach kritizoval ruskú agresiu na Ukrajine a krátko po začiatku vojny odišiel z vlasti. Informoval o tom server Važnyje históriu.

Za nepravdivé označil súd Kašincevove výroky na internete, že Rusko vedie vojnu a snaží sa ovládnuť ukrajinské územie a že ruská armáda likviduje civilné obyvateľstvo. Za lživý považuje súd okrem iného Kašincevov internetový príspevok, ktorý znie: „Putinovská armáda už navždy ponesie ciach hanby: Vraždenie civilného obyvateľstva, mučenie, znásilňovanie a rabovanie. To je to, s čím ju teraz spájajú v celom civilizovanom svete.“

Kašincev 19 rokov pracoval pre políciu, v roku 2019 odišiel do výslužby. V roku 2021 bol dvakrát zadržaný, keď demonštroval za prepustenie väzneného ruského opozičného predstaviteľa Alexeja Navalného.

Kvôli údajnej diskreditácii ruskej armády bolo v minulom roku trestne stíhaných 149 ľudí, uviedla BBC na svojom ruskojazyčnom webe. V decembri súd poslal na 8,5 roka do väzenia opozičného politika Iľju Jašina, ktorý hovoril o podozreniach, že sa ruskí vojaci počas okupácie ukrajinského mesta Buča dopustili vrážd civilistov.

14:20 „Predtým boli nepriateľom Nemci. Ale Rusom nerozumiem. Myslia si, že bránia svoju krajinu, bránia sa, ale to oni prišli k nám. Zničili Charkov, na čo ho potrebujú?“ hovorí 92-ročná ukrajinská Židovka.

kyjev Čítajte viac 92-ročná Ukrajinka utiekla z Kyjeva dvakrát: Pred Hitlerom a teraz pred Putinom

13:38 Rusko v čase vojny porušuje „základné princípy ochrany detí“ tým, že dáva ukrajinským deťom ruské pasy a posiela ich na adopciu. V rozhovore pre agentúru Reuters zverejnenom v piatok to uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.

Rozhovor s Grandim sa po skončení jeho šesťdňovej cesty po vojnou zničenej krajine uskutočnil v kancelárii Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) v Kyjeve. Komisár uviedol, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal jeho úrad, aby urobil viac v rámci pomoci zmieneným deťom z okupovaných oblastí.

„Dať im (ruskú) štátnu príslušnosť alebo ich poslať na adopciu je v rozpore so základnými princípmi ochrany detí vo vojnových situáciách… Toto je niečo, čo sa deje v Rusku a nesmie sa to diať,“ povedal Grandi.

Zelenskyj po stredajšom stretnutí s Grandim vyzval na vytvorenie mechanizmov zameraných na obranu a návrat detí a dospelých deportovaných do Ruska, ako aj na potrestanie zodpovedných.

cherson Čítajte viac Lekári pred Rusmi zachránili desiatky detí. Falšovali im diagnózy

Grandi uviedol, že jeho úrad nedokázal odhadnúť počet detí, ktoré dostali pasy alebo boli poslané na adopciu, keďže prístup k informáciám v Rusku je extrémne obmedzený.

Moskva označila obvinenia, že z okupovaných ukrajinských území uniesli do Ruska deti, za nepravdivé.

13:11 Ruský prezident Vladimír Putin pripravuje na Ukrajine novú ofenzívu, pričom kalkuluje s tým, že vojna potrvá roky.

Putin Čítajte viac Putin zavelil do novej ofenzívy. Chce predbehnúť západné tanky

12:49 Ruský prezident Vladimir Putin zopakoval tvrdenie, že na Ukrajine pôsobia „neonacisti“. Urobil tak v deň, keď si svet pripomína pamiatku obetí holokaustu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Zabúdanie na poučenia z dejín vedie k opakovaniu strašných tragédií. Tomu nasvedčujú aj zločiny proti civilistom, etnické čistky a činy zamerané na potrestanie, ktoré na Ukrajine organizujú neonacisti. Práve proti tomuto naši vojaci statočne bojujú,“ napísal Putin v telegrame adresovanom účastníkom udalostí venovaných Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu.

Práve tvrdením, že na Ukrajine pôsobia neonacisti a je potrebné ju „denacifikovať“, Putin vlani vo februári odôvodnil svoje rozhodnutie poslať na Ukrajinu ruských vojakov. Ukrajina a Západ však tieto tvrdenia Putina odmietli a vojnu na Ukrajine označili za nevyprovokovanú agresiu.

12:26 Zisk ruských bánk sa v minulom roku prepadol približne o 90 % na celkovo 203 miliárd RUB alebo 2,9 miliardy USD (2,66 miliardy eur), uviedla v piatok ruská centrálna banka. Rozsiahle západné sankcie voči ruskému finančnému systému a odliv vkladateľov výrazne zhoršil vyhliadky ruských finančných inštitútov.

Západ zablokoval niekoľkým kľúčovým ruským bankám prístup do medzinárodného platobného systému SWIFT krátko po ruskom útoku na Ukrajinu, a najväčšie ruské finančné inštitúty, ako sú Sberbank a VTB, museli ukončiť činnosť vo väčšine Európy.

Bankový sektor podobne ako ostatné oblasti ruskej ekonomiky však preukázal aj istú odolnosť. Centrálna banka uviedla, že bankám sa podarilo vyrovnať stratu za 1. polrok vo výške 1,5 bilióna RUB a zaznamenať za celý rok zisk.

Roman Abramovič. Čítajte viac O invázii mali echo. Ruskí oligarchovia pred vojnou prepísali na deti miliardy

Ešte pred 1 rokom centrálna banka prognózovala, že zisk bankového sektora v roku 2022 dosiahne viac ako 2 bilióny RUB. V roku 2021 zaznamenal ruský bankový sektor rekordný zisk vo výške 2,4 bilióna RUB.

Rusko, na ktoré po invázii na Ukrajinu uvalil Západ rozsiahle sankcie, sa snaží preorientovať a buduje čoraz užšie vzťahy s krajinami, ako sú Čína a India. Moskva preto zintenzívňuje úsilie o zníženie expozície voči americkému doláru a iným takzvaným nepriateľským me­nám.

11:47 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová žiadala od nemeckého veľvyslanca vysvetlenie „protichodných“ vyjadrení z Berlína o „vojne proti Rusku“.

Nemecko podľa Zacharovovej na jednej strane uvádza, že nie je účastníckou stranou vo vojne na Ukrajine, nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková však na druhej strane povedala, že európske krajiny sú vo vojne proti Rusku.

Baerbocková v utorok v Štrasburgu na pôde Rady Európy povedala, že „bojujeme vo vojne proti Rusku a nie medzi nami“. Ruské štátne média tieto vyjadrenia prijali ako potvrdenie, že Nemecko a ďalšie členské krajiny EÚ sú priamymi účastníckymi stranami na Ukrajine a bojujú proti Rusku, píše DPA.

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz v stredu takéto tvrdenia poprel.

11:13 Poľsko dodá v blízkej budúcnosti Ukrajine 60 modernizovaných tankov. Tie by mali zahŕňať poľské stroje PT-91 Twardy a mali by sa pridať k avizovaným tankom Leopard 2 nemeckej výroby. Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak, informuje web The Kyiv Independent.

Putin Čítajte viac Putin zavelil do novej ofenzívy. Chce predbehnúť západné tanky

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v rozhovore pre kanadskú televíziu CTV news uviedol, že 30 tankov budú modely PT-91 Twardy a zvyšok by mali byť modernizované sovietske tanky T-72.

Varšava už poskytla Ukrajine bližšie nešpecifikovaný počet tankov Twardy v júli 2022. Ukrajina tiež dostala stovky tankov T-72.

10:51 Ruské jednotky pravdepodobne vykonali lokálne, prieskumné útoky v blízkosti Orichiva a Vuhledaru, no je veľmi nepravdepodobné, že by tam Rusko skutočne dosiahlo podstatné pokroky. Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na najnovšiu správu britskej vojenskej rozviedky.

Proruskí komentátori na internete podľa Britov tvrdia, že ruské sily urobili významné pokroky a prelomili ukrajinskú obranu na dvoch miestach – pri Orichive v Zaporižžskej oblasti a 100 kilometrov východne, pri Vuhledare v Doneckej oblasti.

„Je reálna možnosť, že ruské vojenské zdroje zámerne šíria dezinformácie v snahe naznačiť, že ruská operácia si udržiava momentum,“ konštatuje rozviedka v správe.

10:08 Monitory Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) zaznamenali vo štvrtok silné explózie v blízkosti Záporožskej jadrovej elektrárne. Informoval o tom generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi a zároveň zopakoval výzvy na vytvorenie bezpečnostnej zóny v okolí zariadenia.

Poradca šéfa Rosenergoatomu, ruského prevádzkovateľa jadrových elektrární, Renat Karča však označil Grossiho tvrdenia za nepodložené a nazval ich „provokáciou“.

Informuje o tom portál denníka The Guardian, ktorý zároveň pripomína, že Rusko aj v minulosti reagovalo na ukrajinské úspechy rozsiahlymi leteckými útokmi, ktoré spôsobili, že milióny ľudí zostali bez svetla, tepla a vody. Štvrtkové útoky raketami a dronmi pritom zjavne zodpovedajú tomuto vzorcu.

Kremeľ sa totiž predtým vyjadril, že prisľúbené dodávky západných tankov Ukrajine chápe ako dôkaz rastúceho „priameho zapojenia sa“ Spojených štátov a Európy do 11 mesiacov trvajúcej vojny.

9:35 Generálny tajomník Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) Stefano Sannino v piatok povedal, že Rusko bezhlavými útokmi na civilistov a nevojenské ciele posunulo svoju vojnu na Ukrajine na „inú úroveň“. TASR správu prevzala z agentúry AP.

Sannino na tlačovej konferencii v Tokiu takisto kritizoval Moskvu, že bola spúšťačom nedávnych krokov Nemecka a USA, ktoré na Ukrajinu posielajú tanky.

Ruský prezident sa podľa Sanninových slov „posunul z myšlienky špeciálnej operácie“ k vojne proti NATO a Západu. Tanky poskytnuté Nemeckom a USA majú Ukrajincom skôr pomôcť ubrániť sa, ako by z nich urobili útočníkov.

„Myslím si, že najnovší posun, čo sa týka dodávok zbraní, je len vývojom situácie a toho, že Rusko začalo posúvať vojnu na odlišnú úroveň,“ povedal. Európska únia podľa jeho slov vojnu na odlišnú úroveň neposúva, dáva však príležitosť na záchranu životov a umožňuje Ukrajincom brániť sa.

8:11 Rusko počas uplynulého dňa vystrelilo na Ukrajinu 70 rakiet, z ktorých 47 bolo zničených, uviedol dnes vo svojom rannom hlásení ukrajinský generálny štáb. Ukrajinská armáda pôvodne informovala o 55 riadených strelách vypálených z Ruska, vo štvrtok večer ich počet zvýšila na 59, poznamenala stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe. Počet striel, ktoré podľa Kyjeva zlikvidovala ukrajinská protivzdušná obrana, sa nezmenil.

"Počas uplynulého dňa nepriateľ vykonal 44 leteckých úderov, 18 z nich s použitím dronov typu Šáhed-136. Všetky drony-Kamikadze boli zničené, "uvádza ukrajinský generálny štáb. Pôvodne ukrajinské zdroje hovorili o tom, že v noci na štvrtok na Ukrajinu útočilo 24 dronov iránskej výroby, ktoré využívajú pri útokoch štýl kamikadze. Vo večernom hlásení generálny štáb informoval o 17 dronoch s tým, že všetkých sa podarilo zostreliť.

Velenie ukrajinských síl ďalej tvrdí, že ruská invázna armáda v 125 prípadoch použila salvové raketomety. „Žiaľ, v dôsledkoch nepriateľských úderov zomreli civilisti a boli zničené civilné objekty,“ dodalo velenie ukrajinských ozbrojených síl. Počet obetí nespresnilo.

6:37 Úroda obilnín a olejnín sa tento rok ešte zníži, pretože invázia ruskej armády stále trvá, upozornil vo štvrtok v Paríži predseda Ukrajinského združenia pre obilniny (UZA) Mykola Gorbačov. Dodal, že táto situácia spôsobí ďalší tlak na svetové ceny základných potravín.

Výmera osevných plôch sa podľa Gorbačova opäť zníži a celková úroda za rok 2023 sa odhaduje na 53 miliónov ton – po 65 miliónoch ton v minulom roku, informovala agentúra AFP.

V roku 2021 ukrajinskí poľnohospodári vyprodukovali rekordných 106 miliónov ton, čím sa Ukrajina stala štvrtým najväčším vývozcom kukurice na svete a bola na najlepšej ceste stať sa tretím najväčším vývozcom pšenice.

„Sme vo vojne. Stále produkujeme obilie, ale úroda bude nižšia,“ vyhlásil Gorbačov na konferencii v Paríži, ktorú zorganizovala spoločnosť Argus Media.

6:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok požiadal spojencov o ďalšie zbrane, ktoré Kyjev potrebuje na zastavenie ruskej agresie, uviedla agentúra DPA.

„Ruská agresia môže byť zastavená iba s adekvátnymi zbraňami. Teroristický štát to inak nepochopí,“ povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom videoodkaze.

„Každá ruská raketa proti našim mestám, každý iránsky dron použitý teroristami je argumentom pre viac zbraní,“ uviedol prezident odkazujúc na najnovšiu vlnu ruských útokov. Zároveň poďakoval Kanade za prisľúbené tanky Leopard 2. Poznamenal, že koalícia krajín, ktoré Ukrajine sľúbili dodanie tankov, má už 12 členov.

Najnovšia vlna ruských raketových útokov a náletov bezpilotných lietadiel si na Ukrajine vyžiadala 11 obetí na životoch a najmenej 11 zranených, informovali vo štvrtok podvečer ukrajinské záchranárske zložky.

Medzi západnými politikmi ožíva debata o dodaní lietadiel Ukrajine, napísal server Politico. Ukrajina chce aj americké lietadlá F-16. USA zatiaľ ukrajinské žiadosti o stíhačky odmietali kvôli obavám, že by Kyjev tieto stroje mohol použiť na útoky na ruské územie.

Ako ale povedal pre Politico jeden zo západných diplomatov, aj dodanie raketometov HIMARS alebo tankov bolo pôvodne pre USA neprekonateľnou líniou, ktorá ale časom padla. „Stíhačky sú dnes úplne nemysliteľné, ale o dva či tri týždne bude možno táto diskusia na stole,“ povedal iný vysokopostavený európsky činiteľ.

Prípadný predaj alebo poskytnutie amerických stíhačiek Ukrajine tretími krajinami si žiada súhlas USA. Práve takzvaný reexport strojov na Ukrajinu je ale podľa európskych predstaviteľov jednou z možností, ako by mohli lietadlá k Ukrajincom doraziť.

K potenciálnym dodávkam stíhačiek F-16 sa stavia kladne napríklad Holandsko. Šéf holandskej diplomacie Wopke Hoekstra minulý týždeň uviedol, že pokiaľ ide o vojenskú podporu Ukrajiny, neexistujú „žiadne tabu.“ Podľa Politica podporujú debaty o dodaní stíhačiek Ukrajine tiež pobaltské štáty.

Holandsko má v arzenáli približne 40 stíhačiek F-16 a v súčasnosti ich nahrádza pokročilejšími lietadlami F-35. Stíhačky F-16 má podľa Financial Times vo výzbroji ďalších sedem členských krajín NATO vrátane Poľska, Nórska a Rumunska.

Americké stíhačky by tiež mohli byť dodané do krajín bývalej Varšavskej zmluvy, ktoré by potom mohli Kyjevu poskytnúť svoje stroje vyrobené v bývalom Sovietskom zväze. Napríklad Poľsko na začiatku vojny navrhlo, že ukrajinským silám poskytne sovietske stíhacie lietadlá MiG-29, pričom jeden z variantov tohto návrhu počítal s tým, že ich v poľskom letectve nahradia práve stroje F-16. Od tohto plánu sa v marci však upustilo s tým, že by mohol viesť k vyostreniu konfliktu s Ruskom.

Spoločnosť Lockheed Martin, ktorá tieto stroje vyrába, denníku Financial Times (FT) oznámila, že je pripravená vyhovieť dopytu v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Do rokovaní o potenciálnych dodávkach lietadiel na Ukrajinu firma priamo zapojená nie je, nebráni sa však odovzdaniu svojich stíhačiek Kyjevu tretej krajine, ktorá o to prejaví záujem s cieľom „pomôcť v súčasnom konflikte“, informoval denník FT prevádzkový riaditeľ firmy Frank St. John. Preto sa Lockheed Martin chystá zvýšiť svoju výrobu v Greenville v Južnej Karolíne.

971 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine