„Som presvedčená, že máme morálnu povinnosť podporovať demokratické ideály v Rusku. Nie zbraňami, ale slovami,“ povedala Jourová v prejave v sídle estónskej diplomacie v Tallinne.
"Musíme podporovať tých, ktorí chcú bojovať, ísť proti prúdu a domnievajú sa, že ruský ľud by mal mať na výber. Práve preto chcem spustiť projekt Rádio Slobodné Rusko. Neznamená to vytvorenie úplne novej rozhlasovej stanice. Teraz je úplne iná doba ako na začiatku studenej vojny, keď vzniklo Rádio Slobodná Európa, "povedala.
Vysvetlila, že projektom chce podporiť ruských novinárov vyštvaných z vlasti do exilu, ktorí už veľa robia, ale mohli by urobiť ešte viac. A chcela by pomôcť k tomu, aby mohli tento obsah šíriť v ešte väčšom rozsahu, a to bez akýchkoľvek zásahov.
"Potrebujeme im vytvoriť podmienky pre ich prácu, aby mohli rozprávať, čo videli a zažili v Európskej únii svojim poslucháčom v Rusku. Je to nielen morálna povinnosť, je to v našom vlastnom záujme, "povedala.
Jourová o týždeň skôr v Bruseli hovorila o tom, že do Ruska by z niektorej z blízkych krajín Európskej únie mohla šíriť objektívne a pravdivé informácie nová rozhlasová stanica. EÚ by podľa nej mala robiť viac, aby sa úspešne vyrovnala s dezinformáciami a propagandou šírenými z Moskvy v rámci ruskej agresie na Ukrajine.
„Myslím si, že sme v tej informačnej vojne veľmi defenzívni a mali by sme sa pokúsiť tie informácie k Rusom dostať,“ povedala Jourová novinárom v Bruseli po návrate zo Svetového ekonomického fóra v Davose. Tam hovorila najmä o tom, ako má EÚ postupovať proti dezinformáciám a propagande médií či internetových kanálov napojených na Kremeľ. Jedným z nápadov je práve vznik rádia, ktoré by napríklad z niektorej pobaltskej krajiny mohlo vysielať na klasickej aj digitálnej báze pre Rusov, ku ktorým sa príliš objektívnych informácií nedostáva.
Jourová súčasne ohlásila, že sa vydá do Lotyšska a Estónska, aby preverila, či by zriadenie stanice bolo reálne. „Budem zisťovať technické možnosti, či tam sú ľudia, rusky píšuci profesionálni novinári, ktorí vedia pracovať s faktami a byť objektívni,“ opísala česká politička, ktorá sa v únijnej exekutíve venuje okrem iného médiám a boju s dezinformáciami.
Prevádzku rádia by podľa nej mohla mať na starosti niektorá zo zavedených vysielacích spoločností – Jourová o tom chce hovoriť napríklad s Rádiom Slobodná Európa či so stanicou Deutsche Welle. Ak by sa možnosť spustenia rádia ukázala byť reálna, pokúsi sa podpredsedníčka Európskej komisie zohnať na jeho fungovanie peniaze.
EÚ sa proti ruským dezinformáciám doteraz snaží postupovať najmä v rámci sankcií proti hlavným ruským médiám a významným postavám propagandy. Únia už zakázala na svojom území vysielať viacerým televíznym staniciam. Priamo do Ruska však svoju mediálnu aktivitu zatiaľ nenamierila.
Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda nedávno ohlásilo rozšírenie svojich kancelárií vo Vilniuse a Rige. RFE/RL avizovala otvorenie kancelárií v Pobaltí vlani v marci v súvislosti so zákazom pôsobenia stanice v Rusku a s prenasledovaním nezávislých médií v Bielorusku.
Litovci a Lotyši počúvali „Slobodnú Európu“ vo svojej materinskej krajine od roku 1975. Kancelárie v Rige a Vilniuse stanica otvorila v roku 1992, teda po rozpade Sovietskeho zväzu a získaní nezávislosti pobaltských krajín, a fungovali až do roku 2004.