Výsledky hlasovania viac-menej kopírujú prieskumy verejnej mienky po prvom kole volieb. Mal Andrej Babiš ešte šancu dohoniť náskok Petra Pavla?
Mal to veľmi ťažké, ale vždy existuje určitá šanca. Musel oslovovať protestne naladených voličov a nevoličov, ale je náročné presvedčiť týchto ľudí, aby prišli do volebných miestností. Zdá sa mi, že Babišove výroky o vojne na Ukrajine zatienili jeho sociálno-ekonomickú kritiku fungovania vlády, čo viedlo k tomu, že napokon mobilizoval viac voličov svojho protikandidáta. Faktom je, že Babiš ťahal za kratší koniec pred druhým kolom volieb.
Pavel zdôraznil, že bude načúvať aj tým ľuďom, ktorí mu nedali svoj hlas. Má na to predpoklady?
Má na to veľkú príležitosť, pretože získal obrovský počet voličov. Dostal od nich najsilnejší mandát v doterajších priamych voľbách prezidenta Českej republiky. Pavel získal výrazne viac hlasov v porovnaní s Milošom Zemanom. Ten dostal v roku 2013 viac ako 2,7 milióna hlasov a v roku 2018 zhruba 2,85 milióna hlasov. Pavla podporilo takmer 3,36 milióna voličov, čiže dostal viac ako pol milióna hlasov navyše oproti Zemanovi pred piatimi rokmi. A Pavel by sa mohol priblížiť aj k voličom, ktorí ho nepodporili.
Ako?
V prípade, že bude konať rozumne – že bude otvorený k vládnucim aj k opozičným politickým stranám. Ak bude poukazovať na problémy, ktoré hnevajú a trápia mnohých Čechov, pričom často majú oprávnený pocit, že vláda im nepomáha a dokonca sa im niekedy vysmieva. Faktom je, že vláda niektoré problémy prehliada. Keby Pavel takto postupoval, tak si viem predstaviť, že by si mohol získať aj mnohých voličov Babiša.
Pavel sa blysol ako šéf záchrannej misie francúzskych vojakov a potom vykonával významnú funkciu šéfa Vojenského výboru NATO. Na druhej strane, nepríjemnou súčasťou jeho minulosti bolo členstvo v Komunistickej strane Československa. Tvrdí, že nemal dosť informácií a skúseností, aby vyhodnotil zločinnosť vtedajšieho politického režimu. Dá sa mu veriť?
Odpoviem tak, že Pavel tápal, keď sa objavili informácie o jeho minulosti pred novembrom 1989. Povedal by som, že mal vlastne šťastie, že to vyšlo na povrch dávno pred prezidentskými voľbami, lebo v opačnom prípade s ich blížiacim sa termínom by to mal ťažšie. A mal šťastie zjavne aj v tom, že väčšinu voličov zaujímalo to, čo Pavel a Babiš robili posledné tri desaťročia, nepozerali sa hlbšie do ich minulosti. Kauza členstva Pavla v KSČ aj so súvislosťami vyšumela, podobne ako niektoré staré kontroverzie Babiša. Voliči sa zamerali na súčasné výzvy a na to, aký postoj k nim majú prezidentskí kandidáti.
Eva Pavlová, budúca prvá dáma Českej republiky, povedala, že by nestála v ústraní ale, naopak, angažovala by sa. Zvlášť by poukazovala na nerovnosť v odmeňovaní mužov a žien. Mohla by tým pomôcť imidžu novej hlavy štátu?
Určite by zaujala, keby upozorňovala nielen na rozdiely v platoch mužov a žien, a rozšírila by to na mzdovú nerovnosť naprieč celou Českou republikou. Stačí sa pozrieť na výšku odmeňovania za prácu v stredných Čechách a v susednom Ústeckom kraji alebo v Karlovarskom kraji. Rozdiely v mzdách sú obrovské. Hovoriť by mohla aj o rozdieloch v kvalite vzdelávania v jednotlivých regiónoch, čo vedie k tomu, že uchádzači o zamestnanie majú nerovné postavenie na trhu práce. Pani Pavlová by takýmto spôsobom nepochybne pomohla svojmu manželovi – voliči by to mohli zohľadniť v jeho prospech o päť rokov, keď sa uskutočnia prezidentské voľby. A ak Pavel neurobí nejakú zásadnú chybu, dá sa predpokladať, že získa druhý mandát.
Boli voľby určitou prehrou vládnucich politikov? Koaličné strany zvažovali postaviť spoločného prezidentského kandidáta, ale nedospeli k dohode. A dokonca ani nebolo jasné, koho si vlastne želajú ako budúcu hlavu štátu.
Vyplývalo to aj z toho, že táto koalícia nie je populárna. Zjavne nijaký potenciálny kandidát s ňou nechcel byť spájaný. Nikto z tých, čo by mal šancu uspieť vo voľbách, nebol ochotný prijať podporu z vládnuceho straníckeho prostredia. Hovorí sa, že Pavel má blízko k vláde, ale jednoznačne vystupoval ako občiansky prezidentský kandidát.
Čelní predstavitelia Babišovho hnutia ANO tvrdia, že ich šéf môže byť spokojný, lebo získal 2,4 milióna hlasov. Naopak, premiér Petr Fiala označil volebný zisk Babiša za ponižujúcu porážku. Nachádza sa pravda niekde uprostred?
Súhlasím. Uprostred. Predpokladám, že Babiš bude ako člen Poslaneckej snemovne zdôrazňovať, že fakticky má najsilnejší mandát spomedzi všetkých poslancov. Silnejší ako Fiala, keď porovnáme počet hlasov, ktoré získal v parlamentných voľbách, s volebným ziskom Babiša v prezidentských voľbách. Babišova prehra v týchto voľbách neznamená jeho politický koniec. Očakávam silný koalično-opozičný duel medzi Fialom a Babišom. Veľa bude záležať na tom, ako bude fungovať ekonomika: či vznikne stabilná situácia alebo to s ňou pôjde dole z kopca. Fiala to má vo vlastných rukách.
Keby Babiš nekandidoval, mala by Danuše Nerudová šancu poraziť Pavla v druhom kole volieb? (V prvom kole volieb sa umiestnila tretia v poradí, čiže bola na nepostupovom mieste, poz. red.)
Nevylučujem, že by Nerudová dokázala Pavla potrápiť. V televíznych debatách sa ukázalo, že tejto ekonómke Pavel nevedel sekundovať, keď sa debatovalo o sociálno-ekonomických otázkach. Problém Nerudovej spočíval v tom, že si nezískala starších voličov. Svoj hlas jej dali mladí ľudia, zvlášť prvovoliči, ale tých bolo oveľa menej ako seniorov. Určite sa nedá vylúčiť, že v prípade duelu Pavel-Nerudová by Česká republika mala prvú prezidentku vo svojich dejinách.
Nerudová vyhlásila, že uvažuje o založení vlastnej strany. Mohla by preraziť na politickej scéne?
Môže uspieť, ak úspešne osloví aj starších a ľavicových voličov. Je dosť možné, že so svojou politickou stranou by skúsila uspieť v najbližších voľbách. Tie budú na jar 2024, českí voliči si vyberú svojich členov Európskeho parlamentu. Nerudovej by mohlo nahrávať to, že v eurovoľbách hlasujú hlavne vzdelanejší a mestskí voliči, čo sú ľudia tvoriaci jej elektorát. Usudzujem, že Nerudová bude zbrojiť už na tieto budúcoročné voľby, nie až na voľby do Poslaneckej snemovne v roku 2025.