341. deň: Veľká rana pre Kyjev. Grécko má 850 tankov Leopardov, Ukrajine ich však nedá

Grécko kvôli napätiu s Tureckom neposkytne Ukrajine žiadne tanky Leopard, vlastní ich pritom najviac v Európe - 850. Až 79 percent Poliakov si myslí, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Poľska. Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky poľského inštitútu CBOS.

31.01.2023 06:10 , aktualizované: 23:43
vojna na Ukrajine, TvBoy Foto: ,
Stopy po ruskom ostreľovaní obklopujú umelecké dielo známeho pouličného umelca TvBoya zobrazujúceho holubicu s olivovou ratolesťou vytvorenú na stene kultúrneho domu, ktorý bol ťažko poškodený počas ruského útoku v meste Irpin. 30. január 2023.
debata (656)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 341. deň
  • Ukrajinou opäť zneli sirény hlásiace letecký poplach
  • Padlo už takmer 128-tisíc ruských vojakov, tvrdia Ukrajinci
  • Rusko tvrdí, že obsadilo dedinu Blahodatne v Doneckej oblasti
  • Väčšina Poliakov sa domnieva, že vojna ohrozuje ich bezpečnosť
  • Kuleba: Ukrajina dostane „v prvej vlne“ 120 až 140 tankov
  • Dezertér od vagnerovcov sa v Nórsku ospravedlnil Ukrajincom

VIDEO: Ruská superstíhačka Su-35 v boji. Stretne sa aj s F-16?

Video
.

23:42 Britský bývalý konzervatívny premiér Boris Johnson sa stretol s republikánskymi zákonodarcami v Spojených štátoch. So šéfom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym hovoril o americkej pomoci Ukrajine, za ktorú poďakoval. Agentúre Reuters to povedal člen snemovného výboru pre zahraničné veci Joe Wilson.

Johnson sa so zákonodarcami stretol v súkromnom republikánskom klube. V Spojených štátoch zostane aj v stredu, kedy vystúpi vo výskumnom ústave Atlantická rada. V prejave zdôrazní nutnosť jednoty Západu a podpory pre Ukrajinu a načrtne, čo ďalšie je možné urobiť proti hrozbe, ktorú Rusko predstavuje, uvádza Reuters.

putin johnson Čítajte viac Putin Johnsonovi: Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou to bude trvať len minútu

„Predovšetkým som tu, aby som zdôraznil, že Ukrajina zvíťazí, a aby som vzdal hold ohromnému americkému príspevku pre Ukrajinské obyvateľstvo… keď príde na dodávku zbraní Ukrajine, nemali by sme sa báť eskalácie,“ povedal vo vyhlásení Johnson.

Pred niekoľkými týždňami navštívil Johnson ukrajinské mestá na predmestí Kyjeva Buču a Boroďanku, mestá, ktoré sa na Západe stali synonymom pre ruské vojnové zločiny na Ukrajine. Rusko ich páchanie popiera.

Video
Rusi zvýšia počet vojakov, Putin ich chce mať 1,5 milióna

V pondelkovom komentári pre americký denník The Washington Post Johnson napísal, že Ukrajina by sa mala stať členom NATO a „proces jej prijímania by sa mal začať teraz“. „Putin nevpadol na Ukrajinu, pretože by si myslel, že sa pripojí k NATO. Vždy vedel, že šance na to sú mizivé. Zaútočil na Ukrajinu, pretože veril, že nie sme odhodlaní ju chrániť. Zaútočil, pretože chcel znovu vybudovať sovietske impérium a – hlúpo – veril, že vyhrá,“ napísal Johnson.

23:29 Ruské jednotky útočia vo východoukrajinskom meste Bachmut prakticky už len na „totálne ruiny“. Ako referuje spravodajský web CNN, takto opísal situáciu v meste šéf vojenskej správy Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Na Telegrame uviedol, že počas ostatných hodín prišli v Bachmute o život dvaja ľudia vrátane maloletého chlapca, pričom štyria civilisti utrpeli zranenia. „Rusi zrovnávajú Bachmut so zemou a zabíjajú každého, koho môžu zasiahnuť. Starostlivo dokumentujeme všetky vojnové zločiny. Za všetko budú niesť zodpovednosť,” napísal Kyrylenko.

Hovorca ukrajinských ozbrojených síl Serhij Čerevatyj povedal, že počas ostatného dňa Rusi zasiahli Bachmut 197-krát a odohralo sa 42 bojových stretov. Nepriateľ podľa neho utrpel značné straty.

23:13 Ukrajina si predvolala maďarského veľvyslanca Istvána Íjgyártóa a protestovala proti výrokom maďarského premiéra Viktora Orbána. Zároveň vyzvala Budapešť, aby prestala s protiukrajinskou rétorikou, píše agentúra Reuters.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo veľvyslanca po tom, čo hovorca ministerstva minulý týždeň informoval o Orbánových výrokoch pred novinármi. Maďarský premiér im totiž povedal, že Ukrajina je „zem nikoho“ a prirovnal ju k Afganistanu.

Viktor Orbán Čítajte viac Orbán chce okamžité prímerie na Ukrajine, aj keby rokovanie o mieri trvalo roky

Veľvyslancovi Íjgyártóovi bol odovzdaný „silný protest v súvislosti s nedávnymi pohŕdavými vyhláseniami maďarského premiéra Viktora Orbána“, uviedlo ukrajinské ministerstvo.

„Maďarskému diplomatovi sme zdôraznili, že protiukrajinská rétorika, ktorú počuť od maďarského vedenia už dlho, je absolútne neprijateľná a spôsobuje škody v ukrajinsko-maďarských vzťahoch,“ vysvetlilo ministerstvo v Kyjeve.

Maďarská strana bola vyzvaná, aby prestala s týmto negatívnym smerovaním a vyhla sa tak nenapraviteľným následkom vo vzťahoch medzi oboma krajinami," dodalo.

Maďarsko kritizuje sankcie EÚ proti Rusku za inváziu na Ukrajinu. Tvrdí, že Moskvu významne neoslabili a naopak, hrozí zničenie európskej ekonomiky. Maďarsko sa tiež vlani rozhodlo, že nebude Ukrajine posielať zbrane.

22:44 Americký minister zahraničia Antony Blinken pri nadchádzajúcej návšteve Číny chce okrem iného hovoriť aj o vojne na Ukrajine či o armádach oboch krajín. Novinárom to dnes povedal bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby. Blinken Čínu navštívi 5. a 6. februára.

Vzťahy Spojených štátov a Číny významne utrpeli v minulom roku, keď vtedajšia predsedníčka Snemovne reprezentantov, demokratka Nancy Pelosiová navštívila Taiwan.

USA a Čína sú významnými obchodnými partnermi, ale aj konkurentmi. Taiwan má vedúce postavenie v globálnom odvetví polovodičov kľúčových pre mnoho moderných technológií. Tie sú dôležité pre obe veľmoci usilujúce sa o ekonomické, vojenské i technologické dominantné postavenie vo svete. Taiwanský technologický gigant Taiwan Semiconductor Manufacturing Co (TSMC) má na svetovom trhu výroby polovodičov viac ako polovičný podiel a v americkej Arizone plánuje postaviť prvý závod na výrobu pokročilých čipov v USA.

Prvé stretnutie prezidentov Joea Bidena a Si Ťin-pchinga sa uskutočnilo v novembri minulého roka. Štátnici sa vtedy zhodli, že vzájomné vzťahy musia udržať v limitoch „zodpovednej konkurencie“, ktorá nesmie prerásť v konflikt. Biden na následnej tlačovej konferencii potvrdil, že obe strany spustili mechanizmus častejšej komunikácie a avizoval nadchádzajúcu Blinkenovu návštevu. Si taiwanskú otázku označil za vnútornú záležitosť Číňanov a za neprekročiteľnú „prvú červenú líniu“ v čínsko-amerických bilaterálnych vzťahoch.

Čína ruskú inváziu na Ukrajinu neodsúdila ani nepodporila. Si sa však s Bidenom zhodol, že ruské vyhrážky použitia jadrových zbraní sú odsúdeniahodné, a čínsky prezident vyzval na rokovania o mieri.

21:52 Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko počas návštevy afrického Zimbabwe vyhlásil, že jeho krajina je ochotná ponúknuť Rusku viac pomoci v jeho vojne proti Ukrajine, informuje agentúra AP.

Lukašenko však zdôraznil, že Rusko momentálne nepotrebuje „žiadnu pomoc“. „Ak však naši ruskí bratia budú potrebovať pomoc, sme vždy pripravení takúto pomoc ponúknuť,“ povedal.

Lukašenko odpovedal na otázku novinárov, či je jeho krajina pod tlakom, aby zvýšila podporu Rusku v jeho takmer rok trvajúcej vojne proti Ukrajine. Lukašenko však nešpecifikoval, čo by táto pomoc reálne znamenala.

Ukrajina tvrdí, že v blízkosti hraníc s Bieloruskom udržiava svoje sily, aby odrazila prípadnú inváziu. Ak by sa do konfliktu zapojila aj bieloruská armáda, Moskve by to mohlo pomôcť odrezať niektoré kľúčové dopravné koridory na Ukrajine, ale je nepravdepodobné, že by to pozícii Ruska výrazne pomohlo, analyzuje AP.

21:18 Rusko-ukrajinská vojna a energetická kríza boli hlavnými témami utorňajšej schôdzky maďarskej prezidentky Katalin Novákovej s prezidentom Talianska Sergiom Mattarellom v Ríme. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti s odvolaním sa na agentúru MTI.

„Zhodli sme sa na tom, že rozpútaním vojny Putin prekročil Rubikon. Naším spoločným cieľom je čo najskôr zastaviť vojnu a dosiahnuť konečne mier,“ napísala na Facebooku Nováková. Čo najskorší mier je podľa nej potrebný aj z pohľadu 150.000 Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti.

Mattarella v súvislosti s kritizovaným ukrajinským menšinovým zákonom poznamenal, že ak chce Ukrajina naozaj vstúpiť do Európskej únie, bude musieť čo najskôr vyriešiť situáciu menšín.

Nováková poznamenala, že energetická situácia je v Taliansku priaznivejšia, ako v jej krajine. Maďarsko však podľa nej robí všetko pre to, aby sa čo najskôr osamostatnilo od ruských nosičov energie.

Obaja sa zhodli aj v tom, že je potrebné urýchliť prístupové rokovania krajín západného Balkánu s Európskou úniou.

20:34 Litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis vyzval európske krajiny, aby podľa vzoru pobaltských štátov vyhostili ruských veľvyslancov. Landsbergis tak urobil na konferencii v Rige, kde dnes rokovali šéfovia diplomacie pobaltských krajín a Poľska. Informoval o tom server BBC News vo svojom ruskojazyčnom vydaní.

„Ponechávať si ruského veľvyslanca v akomkoľvek európskom hlavnom meste má len malý zmysel. Vo väčšine prípadov už nejde o inštitút diplomacie, ale propagandy, ktorý zakrýva vojnové zločiny a všeobecne šíri propagandu genocídy,“ vyhlásil Landsbergis.

F-16 Čítajte viac Litva: Západ by mal pri dodávke zbraní na Ukrajinu prekročiť "červené čiary"

Litva sa už v apríli minulého roka v reakcii na správy o zabíjaní civilistov v ukrajinskom meste Buča počas jeho okupácie ruskými silami rozhodla obmedziť diplomatické vzťahy s Ruskom a vypovedala ruského veľvyslanca. Estónsko potom tento mesiac nariadilo výrazne znížiť počet ruských diplomatov v krajine, na čo Rusko reagovalo vyhostením estónskeho veľvyslanca. Estónsko potom v odpovedi na krok Moskvy nariadilo odchod ruskému veľvyslancovi.

Lotyšsko neskôr oznámilo, že na znamenie solidarity s Litvou a Estónskom taktiež vyhostí ruského veľvyslanca. Zem má opustiť do 24. februára, na ktorý pripadá prvé výročie začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

19:41 Poslaľ Ukrajine bojové lietadlá nie je podľa Spojeného kráľovstva praktické. Stíhačky sú „mimoriadne sofistikované a trvá mesiace sa na nich naučiť lietať,“ povedal hovorca úradu britského premiéra s tým, že je to nepraktické vzhľadom na tieto podmienky. Zároveň podotkol, že Británia je odhodlaná pokračovať v „diskutovaní s našimi spojencami o tom, čo si myslíme, že je správny prístup“ pri pomoci Ukrajine. Informuje o tom spravodajský portál CNN.

VIDEO: Top Gun proti Rusku: Dostanú Ukrajinci stíhačky F-16?
Video

Ukrajinskí predstavitelia zvyšujú svoj tlak na západných spojencov, aby posilnili ich pomoc. Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok povedal, že hoci Francúzsko nedostalo žiadosť od Ukrajiny o bojové lietadlá, „nič nie je vylúčené“, pokiaľ budú splnené isté podmienky. Spojené štáty a Nemecko zase vylúčili poslanie stíhačiek Ukrajine.

19:02 Francúzsko dodá Ukrajine ďalších 12 húfnic Caesar. Oznámil to francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v utorok počas návštevy svojho ukrajinského rezortného partnera Olexija Reznikova v Paríži. TASR informácie prevzala od agentúr DPA a AFP.

Francúzsko už Ukrajine dodalo 18 samohybných húfnic Caesar a teraz vyčlenilo aj niekoľko desiatok miliónov eur na ich údržbu, uviedol Lecornu.

Ukrajina by okrem toho mala od Paríža dostať radar typu GM 200 a dodávky paliva. Do leta Francúzsko tiež poskytne výcvik 2000 ukrajinským vojakom na svojom území. Vyšle okrem toho 150 francúzskych vojakov do Poľska, kde sa budú podieľať na výcviku ďalších 600 Ukrajincov.

18:43 Bývalý príslušník ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Andrej Medvedev, ktorý žiada o azyl v Nórsku, sa ospravedlnil Ukrajincom, ktorí žijú v Nórsku a kritizujú jeho prítomnosť v tejto škandinávskej krajine. Informovala o tom dnes agentúra AP.

„Pre vás som zloduch, ale ja vás len žiadam, aby ste vzali do úvahy, že som si to uvedomil, aj keď neskoro, a som proti tomu všetkému,“ povedal Medvedev v rozhovore s televíziou NRK. „Žiadam vás, aby ste ma neodsudzovali a v každom prípade sa ospravedlňujem,“ do­dal.

vagnerovci srbsko Čítajte viac Dezertér od vagnerovcov sa ospravedlnil Ukrajincom

17:36 Americký prezident Joe Biden v utorok oznámil, že bude s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským diskutovať o najnovších žiadostiach Ukrajiny získať vyspelé zbrane na obranu pred Ruskom. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„Budeme sa rozprávať,“ povedal Biden novinárom v Bielom dome. Predtým dôrazne odpovedal „nie“ na otázku, či je za poslanie amerických stíhačiek F-16 na Ukrajinu.

Prezident USA už v pondelok vyhlásil, že Spojené štáty Ukrajine na obranu pred ruskými silami nedodajú bojové stíhačky F-16.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron ich dodanie nevylúčil, zdôraznil však, že musí byť splnených viacero podmienok.

17:23 Grécko kvôli napätiu vo vzťahoch s Tureckom neposkytne Ukrajine žiadne tanky Leopard, ktorými disponuje jeho armáda. Dnes to počas návštevy Japonska povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis.

„Tanky Leopard 2 (Ukrajine) nedáme z jednoduchého dôvodu – a to preto, že sú absolútne nevyhnutné pre našu obrannú stratégiu,“ povedal Mitsotakis.

Agentúra DPA píše, že vzťahy medzi Gréckom a Tureckom sú v súčasnosti napäté kvôli sporom o hranice v Egejskom mori. Obe krajiny sú členmi Severoatlantickej aliancie. Grécko má toľko tankov Leopard ako žiadna iná krajina v Európe: vlastní asi 350 strojov Leopard 2 a okolo 500 tankov Leopard 1. Vláda v Aténach sa ich však nemieni vzdať práve preto, že sa cíti byť ohrozená zo strany Turecka.

16:46 Rusko muselo poslať domov viac ako 9000 ľudí, ktorí boli „ilegálne mobilizovaní“. V utorok to povedal ruský generálny prokurátor Igor Krasnov počas rozhovoru s prezidentom Vladimirom Putinom. TASR informuje podľa webovej stránky televízie CNN.

„Vďaka dohľadu (Generálnej prokuratúry) sa domov vrátilo viac ako 9000 nelegálne mobilizovaných občanov, vrátane tých, ktorí nemali byť v žiadnom prípade mobilizovaní vzhľadom na svoj zdravotný stav,“ informoval Krasnov počas stretnutia s Putinom v Kremli.

Mobilizácia sa v Rusku podľa neho dlho neuskutočnila a teraz „odhalila veľa významných problémov“. Väčšina z nich pri dodávkach uniforiem a vojenského výstroja „bola vyriešená“, tvrdí Krasnov.

15:56 Kyjev očakáva 120 až 140 tankov v „prvej vlne“ dodávok od koalície 12 spojeneckých krajín, uviedol v utorok ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba. Informácie priniesol portál britského denníka The Guardian.

Skupina západných krajín prisľúbila Ukrajine dodanie moderných tankov minulý týždeň. Tento krok urobili po tom, čo Nemecko potvrdilo, že pošle Kyjevu svoje tanky Leopard 2, a keď aj USA následne oznámili, že Ukrajine dodajú tanky M1 Abrams.

Kuleba na online brífingu vyhlásil: „Tanková koalícia má teraz 12 členov. Môžem povedať, že v prvej vlne dodávok dostanú ukrajinské ozbrojené sily od 120 do 140 tankov moderného typu.“

15:13 Krajiny Západu by si v otázke dodávok zbraní na Ukrajinu mali nechať otvorené všetky možnosti vrátane potenciálneho poskytnutia stíhačiek. V utorok to uviedol litovský prezident Gitanas Nauséda. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

F-16 Čítajte viac Litva: Západ by mal pri dodávke zbraní na Ukrajinu prekročiť "červené čiary"

14:45 Až 79 percent Poliakov si myslí, že vojna, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, predstavuje hrozbu pre bezpečnosť Poľska. Vyplýva to z výsledkov januárového prieskumu verejnej mienky poľského inštitútu CBOS, informuje TASR na základe správy agentúry PAP.

Zo 79 percent Poliakov, ktorí považujú vojnu za hrozbu, sa 36 percent vyjadrilo, že bezpečnosť Poľska je určite ohrozená, a 43 percent sa domnieva, že „skôr áno“. Opačnej mienky bolo 16 percent respondentov.

Na otázku, ako sa vojna skončí, 31 percent opýtaných odpovedalo, že sa Ukrajina bude musieť vzdať časti svojho územia; 28 percent si myslí, že sa Rusko z obsadených častí Ukrajiny stiahne.

Trinásť percent účastníkov prieskumu vyslovilo názor, že Rusko sa napokon stiahne aj z tých ukrajinských území, ktoré obsadilo už v roku 2014.

Len dve percentá opýtaných sa domnievajú že Rusko získa kontrolu nad celou Ukrajinou. Dvadsaťšesť percent respondentov svoj názor nevyjadrilo.

14:11 Ruská armáda v utorok uviedla, že obsadila dedinu Blahodatne, nachádzajúcu sa severne od mesta Bachmut, ktoré je v súčasnosti epicentrom ťažkých bojov na Ukrajine. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že „výsledkom úspešných ofenzívnych akcií“ ruské jednotky „oslobodili obec Blahodatne v Doneckej ľudovej republike“. Ministerstvo použilo moskovský termín na označenie východoukrajinskej Doneckej oblasti, pripomína AFP.

Blahodatne sa nachádza blízko mesta Soledar, ktoré nedávno obsadili ruské jednotky, na hlavnej ceste vedúcej od tamojších soľných baní k Bachmutu.

13:36 Bývalý ruský prezident a podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok vyhlásil, že sankcie, ktoré západné krajiny uvalili na Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, nemajú na ruskú ekonomiku takmer žiadny účinok. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

„Nepriateľské krajiny sa neodvážia priznať, že ich ‚pekelné‘ sankcie žalostne zlyhali. Nefungujú. Drvivá väčšina zahraničného priemyselného a spotrebného tovaru bola nahradená produktami domácej ruskej výroby alebo ázijskými značkami. Funguje i paralelný dovoz, z ktorého máme rovnaké západné značky a ich majitelia nemajú nič,“ napísal Medvedev v aplikácii Telegram.

Ruský exprezident tiež uviedol, že „všetko je po starom — Američania zarábajú na poníženej Európe, zničená Európa stráca peniaze a Medzinárodný menový fond (IMF) medzičasom predpovedá Rusku ekonomický rast“.

Ruská federácia bude podľa Medvedeva naďalej využívať duševné vlastníctvo západných krajín „na všetko od filmov po priemyselné softvéry bez licencií či platenia poplatkov“. Zároveň vyzdvihol tých, ktorí vymysleli či používajú tzv. pirátske softvéry.

12:58 V Rusku bol prvý raz vynesený rozsudok za spáchanie teroristického útoku. Takto príslušný vojenský súd kvalifikoval podpálenie vojenskej správy v meste Nižnevartovsk. Obvinený bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody vo väzení s prísnym režimom, uviedla v utorok britská stanica BBC.

K podpáleniu vojenského registračného a zaraďovacieho úradu v Nižnevartovsku v Chanty-Mansijskom autonómnom okruhu v západnej Sibíri došlo 4. mája 2022, informuje TASR.

Podľa ministerstva pre mimoriadne situácie založený požiar zasiahol len plochu s rozlohou jeden meter štvorcový a zaobišiel sa bez zranených.

Dvojicu podozrivých – Vladislava Borisenka a Vasilija Gavrilišena – zadržali krátko po incidente. Podľa vyšetrovateľov odsúdený Borisenko nakrútil, ako Gavrilišen hádže zápalné fľaše do budovy, kde sídlila vojenská správa.

Pôvodne boli obaja muži obvinení iba z výtržníctva a úmyselného ničenia cudzieho majetku. V decembri bol ich skutok prekvalifikovaný na teroristický útok. Obvinení, ktorých kauzy súd rozdelil, s týmto rozhodnutím súdu nesúhlasili.

12:17 Otázka dodávok stíhacích lietadiel Kyjevu ohrozuje jednotu západných spojencov Ukrajiny, napísala dnes agentúra AP. Stíhačky by síce pomohli odraziť útoky ruských inváznych síl, zároveň ale ich poskytnutie zvyšuje obavy z vyostrenia takmer rok trvajúceho konfliktu.

11:51 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 127 500 ruských vojakov. Na Facebooku o tom informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 850 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3 201 tankov, 6 378 bojových obrnených vozidiel, 5 048 vozidiel a palivových nádrží, 2 197 delostre­leckých systémov, 454 odpaľovacích raketových systémov, 221 systémov protivzdušnej obrany, 284 vrtuľníkov, 293 lietadiel, 1 951 dronov, 796 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 200 kusov špeciálnej techniky.

11:45 Po celej Ukrajine sa v utorok predpoludním ozvali sirény upozorňujúce na letecký útok. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na portál alerts.in.ua zaznamenávajúci informácie o leteckých poplachoch a iných hrozbách.

Náletové sirény sa rozozvučali okolo 11:14 miestneho času. Signalizujú nebezpečenstvo raketových útokov, pričom občanom sa v takých prípadoch odporúča ísť do úkrytu alebo dodržiavať pravidlo dvoch stien, t.j. bezpečnostné pravidlo, podľa ktorého by mal byť človek v priestore, ktorý od ulice oddeľujú najmenej dve steny bez okien.

Hovorca vzdušných síl Jurij Ihnat vo vysielaní televíznej stanice Kanal 24 uviedol, že sirény po celej Ukrajine naznačujú hrozbu útokov hypersonickými strelami Kinžal.

11:43 Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí v utorok odsúdilo vyjadrenia chorvátskeho prezidenta Zorana Milanoviča, ktorý povedal, že Ruskom nezákonne anektovaný polostrov Krym sa nikdy nevráti Ukrajine. Hovorca ukrajinského rezortu diplomacie Oleh Nikolenko vyhlásil Milanovičove tvrdenia za „neprijateľné“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters a televízie Sky News.

„Vyjadrenia chorvátskeho prezidenta, ktorými prakticky spochybnil územnú celistvosť Ukrajiny, považujeme za neprijateľné,“ napísal Nikolenko na Facebooku.

Milanovič v pondelok obhajoval neochotu Záhrebu poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc tým, že „Krym aj tak nikdy nebude súčasťou ukrajinského územia“. Uviedol tiež, že je „šialené“ myslieť si, že Rusko môže byť porazené v konvenčnej vojne a vyjadril nesúhlas s nedávnym rozhodnutím krajín Západu poslať Kyjevu moderné tanky, aby mohla účinne čeliť ruskej vojenskej agresii.

Milanovič je prezidentom Chorvátska, členskej krajiny Severoatlantickej aliancie, od roku 2020. Spočiatku sa prezentoval ako ľavicovo orientovaný liberálny kandidát, no potom sa obrátil k populistickému nacionalizmu a v súčasnosti kritizuje aj západnú politiku voči Rusku a Balkánu.

11:00 Tanky poskytnuté západnými krajinami môžu podľa expertov Ukrajine významne pomôcť v boji proti ruským silám. Odborníci však v tejto súvislosti upozorňujú aj na možné riziká v oblasti logistiky spojené s dodávkami týchto moderných bojových vozidiel.

tank ukrajina kyjev Čítajte viac Západné tanky môžu Kyjevu pomôcť. Experti však varujú aj pred možnými rizikami

9:32 Zákaz cestovania do zahraničia pre štátnych zamestnancov a poslancov vrátane žien počas vojny s Ruskom, ktorý minulý týždeň prijala ukrajinská vláda, vstúpil v pondelok oficiálne do platnosti, potvrdil hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko.

Po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin 24. februára 2022 vyslal vojakov na Ukrajinu, bojaschopným mužom bolo až na niekoľko výnimiek nariadené zostať v krajine.

Najnovšie opatrenie sa vzťahuje na vysoko postavených predstaviteľov, ktorí budú môcť Ukrajinu opustiť len z dôvodu návštevy svojich detí alebo v prípade v prípade lekárskeho ošetrenia či smrti blízkej osoby, povedal Demčenko. Týka sa aj žien — štátnych úradníčok a miestnych poslankýň.

Ukrajinská poslankyňa Iryna Heraščenková to označila za „populistické rozhodnutie“. Pripomenula, že približne 15 000 miestnych poslancov sú ženy a niektoré pracujú ako dobrovoľníčky. „Úrady najprv vyzývali všetkých, ktorí mohli, aby na zimu odišli aj s deťmi, a teraz im to nedovolia,“ podotkla. (tasr/afp)

8:05 Rusko sa na Ukrajine pripravuje na novú ofenzívu, uvádza s odvolaním sa na západné, ukrajinské aj ruské zdroje americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Analytici v správe odhadujú, že útočnú operáciu jednotky Moskvy začnú v nasledujúcich mesiacoch, pravdepodobne vo východoukrajinskej Luhanskej oblasti.

Nič nenasvedčuje tomu, že by sa Rusko chystalo vyjednávať o mieri, uviedol v pondelok generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a dodal, že všetko svedčí o opaku. Moskva podľa neho môže mobilizovať až 200-tisíc ďalších vojakov a pokračuje vo zvýšenej výrobe zbraní a munície. Ďalšie zásoby podľa neho získava od Iránu či Severnej Kórey.

Ruské sily v príprave na ofenzívu posilňujú svoje pozície na Donbase, uviedol jeden z predstaviteľov pozemných síl ukrajinskej armády Ivan Tymočko. Rusko podľa neho kvôli domácemu tlaku na víťazstvo potrebuje útočnú operáciu.

Predchádzajúce odhady ISW o obnovení ofenzívy ruských síl, ktoré sa vlani v lete a na jeseň bránili ukrajinskej protiofenzíve na juhu a východe krajiny, potvrdzujú nielen vyjadrenia Stoltenberga a Tymočka, ale aj proruskí vojnoví blogeri. Podľa nich sa na novú ofenzívu pripravuje aj ruský informačný priestor. (čtk, understandingwar­.org)

7:05 Ukrajina by mala „čo najskôr dostať všetko, čo potrebuje na ukončenie vojny“ a na to, aby bolo možné odvrátiť katastrofu. Uviedol to bývalý britský premiér Boris Johnson v príspevku pre noviny The Washington Post, ktorý bol zverejnený v pondelok.

Boris Johnson Čítajte viac Johnson: Prijmime Ukrajinu do NATO a dajme jej všetko na ukončenie vojny

6:10 Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva navrhol v pondelok spoločnú iniciatívu jeho krajiny a Číny, čo sa týka sprostredkovania ukončenia vojny na Ukrajine. Zároveň odmietol dodanie munície pre nemecké systémy Gepard, informovala agentúra DPA.

„Je nevyhnutné vytvoriť skupinu krajín, ktorá je dosť silná a bude rešpektovaná, a sadnúť si na jeden rokovací stôl,“ povedal Lula v pondelok miestneho času v hlavnom meste Brazília na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Lula poznamenal, že o tomto návrhu už hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a Scholzom. Ľavicový prezident Brazílie sa ponúkol ako sprostredkovateľ, ktorý by mohol hovoriť s ukrajinským lídrom Volodymyrom Zelenským alebo šéfom Kremľa Vladimirom Putinom. „Naši čínski priatelia pri tom zohrávajú veľmi dôležitú úlohu,“ povedal.

Brazília podľa jeho slov nedodá Ukrajine muníciu pre samohybné protilietadlové systémy Gepard, ktoré už Nemecko poslalo Kyjevu. „Brazília nemá záujem o dodanie munície, ktorá má byť použitá vo vojne medzi Ukrajinou a Ruskom,“ povedal Lula pred novinármi. „Brazília je krajinou mieru. A preto sa nechce na tejto vojne nijako podieľať, a to ani nepriamo,“ zdôraznil.

DPA pripomína, že Berlín už ukrajinským silám doručil 30 tankov Gepard a prisľúbil ďalších sedem. Munícia do týchto systémov však momentálne nepostačuje. Hoci zbrojárska spoločnosť Rheinmetall buduje závod na jej produkciu, výroba sa má spustiť až v júni, pričom prvá várka má byť pripravená na dodanie v júli.

Nemecko požiadalo Brazíliu o 300 000 nábojov pre tanky Gepard ešte vlani v apríli, a teda krátko po vypuknutí ruskej invázie. Brazília okrem tankov Gepard vlastní aj v Nemecku vyrobené tanky Leopard 1.

„Myslím si, že Rusko spravilo klasickú chybu, že napadlo územie inej krajiny,“ povedal Lula, avšak zároveň kritizoval Zelenského za jeho postoj čo sa týka vývoja konfliktu. Ani jedna strana podľa neho nepreukázala úsilie o nájdenie mierového riešenia.

Argentína, Brazília a Čile patrili vlani v marci k 141 krajinám, ktoré na pôde Valného zhromaždenia OSN odsúdili ruskú vojnu na Ukrajine. Ako píše agentúra Reuters, na rozdiel od Lulu však prezidenti Čile a Argentíny ruskú inváziu dôrazne odsúdili. Scholz v utorok končí svoju štvordňovú cestu po Latinskej Amerike.

© Autorské práva vyhradené

656 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine