342. deň: EÚ zdvojnásobí ukrajinskú výcvikovú misiu, vycvičí ďalších 15-tisíc vojakov

Európska únia chce tento rok vycvičiť ďalších 15-tisíc ukrajinských vojakov a zdvojnásobiť tým objem výcvikovej misie prebiehajúcej vo viacerých členských krajinách.

01.02.2023 05:50 , aktualizované: 23:42
Rusko, Ukrajina, vojna na Ukrajine Foto: ,
Vojaci ruskej armády cvičia na vojenskom cvičisku v Doneckej oblasti kontrolovanej Ruskom na východe Ukrajiny v utorok 31. januára 2023.
debata (522)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 342. deň
  • Ruský útok na Kramatorsk si vyžiadal dve obete a 7 zranených
  • Španielsko dodá Ukrajine niekoľko tankov Leopard
  • Blinken bude počas návštevy Číny hovoriť aj o vojne
  • Rusko podľa Kyjeva aj napriek stratám neprestáva útočiť na východe
  • Kyjev: Rusi prišli o ďalších 920 vojakov
  • Ukrajina si podľa Pavla zaslúži stať sa po konci vojny členom NATO
  • EÚ zdvojnásobí výcvikovú misiu, vycvičí ďalších 15-tisíc Ukrajincov

VIDEO: Petr Pavel o tom, čo NATO dalo a vzalo Česku či Slovensku.

Video

23:41 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že pri boji s korupciou vykoná toľko personálnych zmien, koľko bude treba. Informovala o tom agentúra Reuters. Ukrajinské bezpečnostné zložky počas dňa podnikli domové prehliadky napríklad u bývalého ministra vnútra Arsena Avakova alebo miliardára Ihora Kolomojského.

„Bohužiaľ, v niektorých oblastiach je jediným spôsobom, ako zaručiť právny štát, výmena vedenia… zmien bude toľko, koľko bude treba,“ povedal Zelenskyj vo svojom tradičnom večernom videoposolstve.

„Dnes boli odvolaní šéfovia colných úradov. Proti niektorým prepusteným sa začalo disciplinárne konanie,“ dodal ukrajinský prezident, ktorý ďalej povedal, že dôležitá je najmä „čistota procesov“ na ministerstve obrany a v armáde.

Volodymyr Zelenskyj Čítajte viac Zelenskyj vyhlásil boj proti korupcii, má prichystané opatrenia

Stanica CNN napísala, že ukrajinské bezpečnostné zložky dnes vykonali sériu protikorupčných razií naprieč krajinou. Ukrajinská tajná služba SBU podnikla domovú prehliadku aj u Avakova alebo Kolomojského. SBU tiež oznámila, že odhalila rozsiahle sprenevery v spoločnostiach Ukrnafta a Ukrtatnafta, ktoré Kolomojskému až do minulého novembra sčasti patrili.

23:25 Pri raketovom útoku na rezidenčnú budovu v Kramatorsku na východe Ukrajiny dnes zomreli najmenej dvaja ľudia, ďalších sedem ich utrpelo zranenie. Uviedol to na telegrame gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Ako dodal, je pravdepodobné, že pod troskami budovy zostávajú uväznení ďalší ľudia.

„Záchranári, polícia aj príslušníci ďalších zložiek stále pracujú na mieste a snažia sa dostať do trosiek zrútenej budovy. Je pravdepodobné, že sú pod nimi stále ľudia,“ napísal Kyrylensko. Podľa správ na sociálnych sieťach sa zo sutín ozýva krik preživších.

„Raketa zasiahla rezidenčnú budovu v Kramatorsku. Ruský zločinecký režim, ktorý útočí na ukrajinských civilistov, musí byť prísne potrestaný. Rusko je teroristický štát,“ napísal k útoku na twitteri šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Andrij Jermak.

Pri nedávnom ruskom vzdušnom útoku na bytový dom v ukrajinskom Dnipre aj na východe krajiny zomrelo najmenej 46 ľudí, vrátane šiestich detí, a osem desiatok ich utrpelo zranenia.

Následky ruského raketového útoku na bytový dom...
Následky ruského raketového útoku na bytový dom...
+14Následky ruského raketového útoku na bytový dom...

23:13 Bulharsko začalo s dlho odkladanou výstavbou 170-kilometrového plynovodného prepojenia so susedným Srbskom. Cieľom je zvýšiť bezpečnosť dodávok do východnej časti Balkánu po vlaňajšej invázii Ruska na Ukrajinu.

Bulharsko ako členský štát Európskej únie urýchlilo niekoľko projektov, aby sa zbavilo závislosti od ruského plynu. Výstavba plynového prepojenia je čiastočne financovaná z prostriedkov EÚ a má byť dokončené v októbri.

tanker so skvapalneným plynom Čítajte viac Cena plynu ďalej klesá. Spolu s elektrinou spadli pod úroveň cenových stropov

Prepojenie bude mať kapacitu 1,8 miliardy kubických metrov plynu ročne v oboch smeroch. Prepojí plynovodné systémy z Azerbajdžanu do západnej Európy a umožní Srbsku prístup k skvapalnenému zemnému plynu cez prístavy v Grécku.

Výstavba plynovodu v Srbsku sa začala už vo februári 2022, ale vojna na Ukrajine spôsobila meškanie dodávok potrubia pre bulharský úsek.

Bulharsko bolo v dodávkach takmer úplne závislé od Ruska až do úplného odpojenia v apríli 2022, keď Sofia po ruskej invázii na Ukrajinu odmietla platiť za plyn v rubľoch.

22:32 Ruská ofenzíva proti Ukrajine z bieloruského územia sa podľa Andrija Demčenka z ukrajinskej Štátnej služby ochrany hraníc zdá nepravdepodobná. Ukrajinskí pohraničníci totiž podľa neho nepozorujú zhromažďovanie vojakov v Bielorusku. Hoci ruské jednotky sú na výcviku v Bielorusku, „netvorí sa taký druh ofenzívnej skupiny, aká by bola potrebná na inváziu z teritória Bieloruska", povedal Demčenko. Informuje o tom portál Sky News.

Ukrajinská spravodajská služba pozorne monitoruje situáciu pre obavy, že Rusko by mohlo podniknúť nový útok z bieloruského územia.

21:57 Ruská polícia zabavila z petrohradskej kancelárie strany Jabloko protivojnové maľby 77-ročnej umelkyne Jeleny Osipovovej. Informovala o tom dnes agentúra AFP alebo denník Kommersant s odvolaním sa na toto opozičné politické zoskupenie. Bezpečnostné zložky výstavu uzavreli deň po jej otvorení, poznamenalo Rádio Sloboda na svojom webe.

Polícia prišla kvôli údajnej bombovej hrozbe a budovu uzavrela, opisuje Rádio Sloboda s odkazom na stranu Jabloko. Policajti podľa nej žiadne výbušniny nenašli, ale zabavili obrazy a plagáty, ktoré vytvorila Osipovová. Jedna z členiek strany Olga Pokrovská uviedla, že členovia bezpečnostných zložiek zistili v exponátoch „známky trestnej činnosti“.

Organizátori výstavy už skôr uviedli, že nevystavili tie diela Osipovovej, ktorých by sa mohol týkať zákon o šírení klamlivých správ o ruskej armáde, aby umelkyňu ochránili pred prípadným trestným stíhaním. V Rusku, ktoré vlani vo februári vojensky napadlo susednú Ukrajinu, totiž hrozí dlhoročné väzenie za šírenie informácií ohľadom armády alebo vojny, ktoré ruské úrady označia za klamlivé či falošné. Mnoho Rusov už za verejný nesúhlas s ruskou vojenskou agresiou na súdoch dostalo dlhoročné tresty.

Petrohradskú výstavu tvorili diela, ktoré Osipovová namaľovala v rokoch 2014 až 2022, napísala agentúra AFP. Bol medzi nimi napríklad plagát, na ktorom bola vyobrazená tvár malého dievčatka s veľkými očami, pričom na ňom stálo v ruštine a ukrajinčine: „Mami, bojím sa vojny.“ Je to protivojnová výstava, uviedla už skôr Osipovová. „Musíme sa vyhnúť obetiam. A záleží na jednom človeku, inak nikto nič nezmôže,“ dodala so zjavnou narážkou na ruského prezidenta Vladimíra Putina.

21:23 Británia sa zatiaľ definitívne nerozhodla, či Ukrajine pošle bojové lietadlá, povedal minister obrany Ben Wallace. Dodal, že „v tejto chvíli“ to ale nepovažuje za „správny postup“, informovala agentúra Reuters.

„V tejto veci som už zapojený pomerne dlho a naučil som sa dve veci; nikdy nič nepredpokladajte ani nič nevylučujte,“ povedal Wallace novinárom v odpovedi na otázku, či Londýn Kyjevu poskytne bojové lietadlá. „Nie je to konečne rozhodnutie… čo ale tento konflikt v tomto roku posunie, bude predovšetkým schopnosť Ukrajiny nasadiť západných obrnencov,“ dodal minister.

VIDEO: Ruská superstíhačka Su-35 v boji. Stretne sa aj s F-16?
Video

Vojenská pomoc spojencov Kyjeva sa od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu stupňuje; krajiny najskôr dodávali len muníciu, ručné zbrane a vojenské vybavenie. Teraz, po necelom roku od začiatku vojny, oznámili Nemecko, Británia, USA a ďalšie krajiny dodávky moderných tankov na Ukrajinu.

20:17 Ruský prezident Vladimír Putin nariadil ministerstvu obrany, aby urobilo prietrž ukrajinskému ostreľovaniu ruských regiónov hraničiacich s Ukrajinou. Vyplýva z prepisu jeho prejavu na porade o obnove domov a zničenej infraštruktúry v pohraničných oblastiach. O ostreľovaní pravidelne informujú predstavitelia západoruskej Belgorodskej, Brjanskej alebo Kurskej oblasti. Rusko útoky pripisuje ukrajinským silám, tie sa k nim ale oficiálne nehlásia a označujú ich za pôsobenie karmy v čase, keď Rusko vedie vojnu proti Ukrajine.

„Prioritnou úlohou je samozrejme zmariť samotné možnosti ostreľovania, ale to už je vec armádneho rezortu,“ povedal Putin. Priznal, že mnohí obyvatelia prihraničných regiónov prišli o strechu nad hlavou alebo sa stretávajú s problémami s dodávkami vody, tepla a elektriny. To sa podľa neho týka aj polostrova Krym, ktorý Moskva od roku 2014 považuje za ruský, hoci medzinárodné spoločenstvo ruskú anexiu ukrajinského polostrova neuznáva.

Putinove výroky podľa agentúry Reuters odrážajú frustráciu Moskvy z početnosti útokov v juhozápadnom Rusku. Tieto údery obvykle cielia na sklady zbraní a pohonných hmôt alebo na elektrické rozvodne. Pozornosť v decembri vzbudili aj útoky dronmi na leteckú základňu pri ruskom Engelse, ktorý leží asi 500 kilometrov od ukrajinských hraníc.

sloviansk Čítajte viac Dron zasiahol letisko Engeľs, Rusi prišli o bombardéry. Pri Riazani zase vybuchla cisterna

19:27 Ukrajinské úrady zmarili pokus o sabotáž v tepelnej elektrárni v Kurachove v Doneckej oblasti na východe krajiny. Referuje o tom spravodajský web CNN s odvolaním sa na vyhlásenie štátneho úradu pre vyšetrovanie.

„Príslušník jedného z orgánov činných v trestnom konaní v regióne začal spolupracovať s nepriateľom. Výbušné zariadenia, muníciu a prostriedky na spôsobenie výbuchu vopred ukryl v špeciálne vybavenej skrýši v blízkosti elektrárne, ale na území kontrolovanom Ukrajinou,“ uviedol úrad s tým, že spomenutej osobe už doručili oznámenie o podozrení z vlastizrady a prípravy sabotáže.

Tú mal vykonať komplic podozrivého, po ktorom štátny úrad pre vyšetrovanie momentálne pátra.

18:50 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že ruských vojakov by mohlo ešte viac povzbudiť vyplácanie prémií za ukoristenie alebo zničenie ťažkých zbraní z členských krajín NATO na Ukrajine. Kremeľ podľa jeho slov takéto iniciatívy podporuje. TASR o tom informuje na základe správ agentúr DPA a Reuters.

Kremeľ privítal ponuku ruskej spoločnosti Fores, ktorá tento týždeň ponúkla päť miliónov rubľov v hotovosti prvému vojakovi, ktorý zničí alebo ukoristí nemecký tank Leopard 2 alebo americký Abrams.

Abrams M-1 Čítajte viac Rusi sa desia západných tankov pre Ukrajinu. Sľubujú za ne milióny

Peskov pripomenul svoje vyjadrenie z minulého týždňa, že západné tanky na Ukrajine nebudú úspešné a „zhoria“. V stredu dodal, že odmeny ruských vojakov ešte viac povzbudia. To podľa jeho slov potvrdzuje jednotu a odhodlanie každého vojaka prispieť čo najviac k dosiahnutiu cieľov špeciálnej vojenskej operácie. Moskva používa slovné spojenie „špeciálna vojenská operácia“ pre pomenovanie vojny proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo 24. februára 2022.

17:58 Rusko v stredu varovalo Izrael pred dodávaním zbraní Ukrajine. Reaguje na vyjadrenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že zvažuje poskytnutie vojenskej pomoci Kyjevu a je ochotný prevziať úlohu sprostredkovateľa v konflikte. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Všetky krajiny, ktoré Ukrajine dodávajú zbrane, by mali pochopiť, že Rusko bude tieto zbrane považovať za oprávnené ciele pre svoje ozbrojené sily, povedala hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová.

17:56 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval v stredu na prijatie ďalších sankcií voči Rusku. Povedal to na tlačovej konferencii v Kyjeve po stretnutí s rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom. TASR informuje na základe správy prevzatej zo stanice CNN.

„Zdôraznil som potrebu rozšíriť sankcie voči Rusku a náš tím zdôraznil, že teroristický štát musí pocítiť cenu za teror a jeho kapacita pokračovať v agresii by mala byť obmedzená,“ vyhlásil Zelenskyj.

Ukrajinský líder apeloval na rakúske podniky, aby zintenzívnili spoluprácu s Ukrajinou a pomohli pri prestavbe a modernizácii jej energetických systémov. Zelenskyj vyzval rakúske spoločnosti, aby odišli z Ruska a svoje sídla presunuli na Ukrajinu.

16:29 Rusko v stredu kritizovalo pondelňajšie vyjadrenia francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, v ktorých nevylúčil dodanie bojových lietadiel na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová jeho vyjadrenia označila za „absurdné“.

„Je francúzsky prezident naozaj presvedčený, že ak budú kyjevskému režimu dodané zbrane, ťažké zbrane a lietadlá, tak to nepovedie k vystupňovaniu situácie?“ povedala.

Macron v pondelok v súvislosti s dodávkou lietadiel povedal, že „v zásade nič nie je vylúčené“. Takisto však upozornil na možné stupňovanie konfliktu, pripomína AFP. Francúzky prezident pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia stanovil splnenie viacerých „kritérií“.

16:11 Európska únia chce tento rok vycvičiť ďalších 15-tisíc ukrajinských vojakov a zdvojnásobiť tým objem výcvikovej misie prebiehajúcej vo viacerých členských krajinách. Novinárom to dnes povedal dobre informovaný úniový činiteľ, podľa ktorého sa plán chystá oficiálne zverejniť šéf diplomacie EÚ Josep Borrell počas piatkového summitu v Kyjeve. EÚ na tréning členov ukrajinskej armády vydá zo svojho obranného fondu ďalších 45 miliónov eur.

Európsky blok začal misiu v novembri s pôvodným zámerom vycvičiť počas najbližších mesiacov až 15-tisíc vojakov. Rozpočet misie bol pôvodne stanovený na viac ako 100 miliónov eur. Ukrajinci by v jej rámci mali získať okrem iného zručnosti potrebné na obsluhu zbraňových systémov dodávaných krajinami EÚ. Dostať by sa im tiež malo ďalšieho výcviku podľa potrieb ukrajinskej armády.

Teraz sa EÚ rozhodla, že kapacitu misie zdvojnásobí. Výcvik zatiaľ prebiehal prevažne v Poľsku, zapojiť sa ale rozhodlo aj Nemecko a pripraviť 4000 vojakov sa rozhodlo aj Česko. Podľa spomínaného činiteľa by všetkých 30-tisíc vojakov malo výcvik absolvovať počas tohto roka.

16:07 Bielorusko v stredu oznámilo, že jeho ozbrojené sily majú autonómnu kontrolu nad riadenými raketovými systémami Iskander dodanými Ruskom. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Veliteľ bieloruských raketových a delostreleckých síl Ruslan Čechav pre tamojšiu vojenskú televíziu uviedol, že Minsku dosiaľ chýbal systém s dosahom nad 300 kilometrov. V príspevku zverejnenom na účte televízie na platforme Telegram ocenil Iskandery pre ich „jednoduché používanie, spoľahlivosť, ľahké ovládanie a palebnú silu“.

Iskander-M je pojazdný raketový systém, ktorý má dosah do 500 kilometrov a dokáže niesť konvenčné aj jadrové bojové hlavice. Ako píše Reuters, z Bieloruska dokáže zasiahnuť ciele hlboko na území Ukrajiny a Poľska, členskej krajiny NATO. Vzťahy Varšavy s Minskom sú výrazne narušené.

15:55 Vzťah maďarského premiéra Viktora Orbána k Ukrajine a k Rusku analyzuje bruselské vydanie magazínu Politico. Všimol si to v stredu maďarský server hvg.hu, podľa ktorého veľvyslanec USA v Budapešti David Pressman nazýva Orbánov prístup ako politiku priateľstva s Ruskom.

Hungary Russia Čítajte viac Veľvyslanec USA: Orbánova vláda hlása názory podporované Putinom

14:01 Ukrajinská tajná služba SBU dnes podnikla domové prehliadky u bývalého ministra vnútra Arsena Avakova a u miliardára Ihora Kolomojského. Prehliadka u oligarchu sa podľa agentúry Unian a serveru RBK-Ukrajina týkala podozrení ohľadom machinácií s ropnými výrobkami v ráde desiatok miliárd hrivien, ako aj neplatenia cla. Avakov denníku Ukrajinska pravda povedal, že sa vyšetrovatelia zaujímali o kontrakty so spoločnosťou Airbus kvôli zrúteniu vrtuľníka v Brovaroch, pri ktorom zahynul aj Avakovov nástupca na čele ministerstva.

„Prehliadka kvôli havárii vrtuľníka sa skončila. Prezerali si šesť rokov staré kontrakty s Airbusom. Prirodzene nič podozrivého nenašli. Kontrakty predsa schvaľovala vláda a parlament. Počínali si korektne, aj keď nezmyselne,“ uviedol Avakov, podľa ktorého išlo pravdepodobne o formálne preverovanie jednej z hypotéz príčin leteckého nešťastia.

13:45 Líder poľskej vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski daroval 50-tisíc zlotých (10 619 eur) pre ukrajinskú armádu. Týmto príspevkom urovnal súdny spor týkajúci sa ohovárania politického rivala Radoslawa Sikorského. TASR správu prevzala v stredu z agentúry AP.

Kaczyňskému súd vlani v decembri nariadil, že Sikorskému, ktorý je aktuálne poslancom Európskeho parlamentu, má vyplatiť vyše 700-tisíc zlotých (148 690 eur). Táto suma mala byť použitá na pokrytie nákladov na publikovanie ospravedlnenia za to, že Sikorského nazval „diplomatickým zradcom“.

Tento Kaczyňského výrok z roku 2016 sa týkal leteckej nehody pri ruskom meste Smolensk, kde v roku 2010 zahynulo 96 ľudí vrátane vtedajšieho poľského prezidenta Lecha Kaczyňského, brata šéfa PiS.

12:27 Kremeľ v stredu vyhlásil, že ani dodávky zbraní dlhšieho dosahu na Ukrajinu zo strany západných krajín nezmenia vojenské ciele Ruska na Ukrajine a nezvrátia vývoj na bojiskách. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo svojom vyhlásení dodal, že „špeciálna vojenská operácia bude pokračovať“, informuje TASR.

Peskov sa takto vyjadril k medializovaným – zatiaľ nepotvrdeným – správam, že Spojené štáty pripravujú pre Kyjev ďalší balík vojenskej pomoci za viac ako dve miliardy dolárov, ktorý môže zahŕňať i rakety s doletom 150 kilometrov.

Agentúra AFP poznamenala, že Kyjev začal žiadať svojich vojenských podporovateľov zo Západu o moderné stíhačky a rakety s väčším doletom, aby mohol zasiahnuť ciele hlbšie vo vnútri územia ovládaného na Ukrajine Ruskom.

12:20 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v dnes zverejnenom rozhovore s americkou televíziou CNN uviedol, že by bol ochotný zvážiť úlohu prostredníka medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by o to bol požiadaný oboma bojujúcimi stranami a Spojenými štátmi. Dodal, že sa do takejto úlohy netlačí, pretože si uvedomuje, že musí nastať správny čas a okolnosti. Na otázku, či by zvážil poskytnutie vojenskej podpory Ukrajine, premiér odpovedal, že sa touto otázkou zaoberá.

Izrael doteraz Kyjevu odmietal poskytnúť svoje zbrane, tiež v snahe nepoškodiť vzťahy s Ruskom, ktorého armáda kontroluje vzdušný priestor nad Sýriou. Podľa izraelského premiéra však Spojené štáty odovzdali Ukrajine 250.000 kusov delostreleckej munície, ktorá bola predtým uskladnená v Izraeli. Izraelský premiér tiež naznačil, že Izrael podniká kroky proti vývozu iránskych zbraní. Konkrétne operácie ale komentovať odmietol.

„Izrael tiež, úprimne povedané, koná spôsobmi, ktoré tu nebudem menovať, proti iránskej výrobe zbraní, ktoré sú používané proti Ukrajine,“ uviedol izraelský premiér. V tejto súvislosti podotkol, že sa Izrael snaží zmariť iránsky jadrový program, „ale tiež podniká kroky proti iránskemu vývoju určitých zbraní“, ktoré islamská republika exportuje.

12:07 Rakúsky prezident Alexander Van der Bellen pricestoval v stredu ráno do ukrajinského hlavného mesta Kyjev. Ako povedal, jeho prvá zahraničná cesta od začiatku jeho druhého mandátu, ktorý sa začal minulý týždeň, má demonštrovať rakúsku solidaritu a podporu pre Ukrajinu. TASR správu prevzala z denníka Kurier.

Van der Bellen cestoval do Kyjeva vlakom 11 hodín. „Táto cesta je gestom mieru a znakom solidarity s Ukrajincami a Ukrajinkami,“ uviedol na sociálnej sieti Twitter. Rakúska delegácia prišla do Kyjeva podľa jeho slov aj s konkrétnou pomocou – napríklad elektrickými generátormi či stavebnými materiálmi na výstavbu 200 domov.

Hneď po príchode na Ukrajinu navštívil Van der Bellen mesto Buča v Kyjevskej oblasti, ktoré sa vlani na jar stalo symbolom vojnových zločinov páchaných ruskými vojakmi. Po stiahnutí ruských jednotiek bolo objavených takmer 500 tiel obetí, pripomína Kurier s tým, že väčšina z nich bola zastrelená. Medzi obeťami boli aj deti a mnohí ľudia mali na telách stopy mučenia.

Kurier konštatuje, že za bežných okolností by prvá zahraničná cesta hlavy štátu smerovala do Švajčiarska alebo Bruselu. Prezident chcel však vyslať vedomý signál, že „Ukrajinu nenecháme osamote“ v čase, keď čelí útočnej vojne Ruska.

11:59 Belgicko v najbližšom čase nevyhovie žiadosti Ukrajiny o dodanie stíhačiek F-16. Na stredajšie vyhlásenie federálnej ministerky obrany Ludivine Dedonderovej upozornil spravodajca TASR v Bruseli.

Belgicko minulý týždeň oznámilo dodanie balíka vojenskej pomoci Ukrajine v podobe protilietadlových rakiet, protitankových zbraní, guľometov, granátov a ďalšej munície v hodnote takmer 94 miliónov eur.

Dedonderová v rozhovore pre televíznu stanicu RTBF uviedla, že Ukrajina a jej prezident Volodymyr Zelenskyj sa netaja záujmom o belgické stíhačky F-16, výslovnú žiadosť však nepredložili.

„Naše lietadlá F-16 sú prevádzkyschopné, či už ide o letecké pokrytie nášho územia a územia Beneluxu, alebo v rámci kolektívnej obrany, teda pri zaisťovaní leteckej bezpečnosti pobaltských štátov. Avšak lietadlá, ktoré ich majú nahradiť, slávne stíhačky F-35, neprídu skôr ako v roku 2025,“ vysvetlila ministerka.

11:29 Súd v ruskej Amurskej oblasti na Ďalekom východe odsúdil na tri roky odňatia slobody muža za „opakovanú diskreditáciu“ ruskej armády a pohŕdanie súdom. Informoval o tom dnes mediálny server Meduza, ktorý pôsobí v lotyšskom exile s odvolaním sa na vyjadrenie mužovho advokáta na sociálnych sieťach. Vladislav Nikitenko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu podal na všetky regionálne pobočky federálnej kriminálnej ústredne a prokuratúry trestné oznámenie na prezidenta Vladimira Putina a ďalších členov politického a vojenského vedenia krajiny. Obvinil ich z rozpútania agresívnej vojny.

Nikitenko je označovaný za prvého človeka, ktorý bol v Rusku trestne stíhaný kvôli „opakovanej diskreditácii“ ruskej armády po tom, ako bol o tento paragraf krátko po ruskej invázii rozšírený trestný zákonník. Prípad sa opieral o Nikitenkove protivojnové vyjadrenia na facebooku, obvinený bol vlani na jar. Od mája bol v domácom väzení, od júla vo vyšetrovacej väzbe. Mimovládna ľudskoprávna organizácia Memorial, ktorá je v Rusku zakázaná a vlani dostala Nobelovu cenu za mier, považuje Nikitenka za politického väzňa.

10:00 Španielsko dodá Ukrajine štyri až šesť tankov Leopard nemeckej výroby. Súčasne tiež vycvičí až desať posádok, píše denník El País. Tanky zoberú zo svojich armádnych zásob. Kľúčová je podľa denníka rýchlosť dodávok, pretože Kyjev plánuje nasadiť prvé tankové jednotky s leopardmi na bojisko už na jar.

Španielsko už skôr vyjadrilo ochotu poslať Ukrajine tanky Leopard a zámer potvrdilo po tom, ako v januári Nemecko ohlásilo, že Kyjevu tieto zbrane poskytne. Madrid tvrdil, že chce rokovať v koordinácii s ďalšími krajinami, ktoré majú takýto úmysel.

Madrid zrejme pošle aj techniku zo svojich armádnych rezerv, tieto stroje ale neboli dlhší čas používané a tak potrebujú mimoriadnu údržbu. Podľa niektorých zdrojov by španielske tanky mohli slúžiť na nebojové účely – napríklad ako ťahače.

Kľúčovým faktorom pre dodávku je čas, keďže Kyjev by chcel nasadiť tankové jednotky s nemeckými strojmi už na jar. Madrid poskytne tiež výcvik ukrajinským vojakom, ktorý by mal trvať dva a pol mesiaca. „To je mimoriadne krátky čas, ktorý je však hodnotený ako dostatočný, ak žiaci už majú skúsenosti s bojovými tankmi,“ píše denník El País. Za rovnaký čas by španielska armáda mala sprevádzkovať aj Ukrajine určené tanky.

8:52 Ukrajina si zaslúži stať sa po konci vojny s Ruskom členom NATO. V rozhovore so stanicou BBC to povedal novozvolený český prezident Petr Pavel. Pavel tiež podporil dodávky zbraní Ukrajine. „Nemáme alternatívu,“ uviedol.

Petr Pavel Čítajte viac Pavel pre BBC: Ukrajina si zaslúži po vojne vstúpiť do NATO

8:36 Ukrajinské jednotky za uplynulý deň odrazili ruské útoky pri ôsmich obciach. Aj napriek veľkým stratám Rusi neprestávajú útočiť na východe krajiny, uviedol ukrajinský generálny štáb v rannom prehľade situácie na bojisku. O intenzite bojov svedčí, že ukrajinské velenie odhadlo ruské straty za uplynulých 24 hodín na 920 vojakov.

Od vypuknutia vojny pred viac ako 11 mesiacmi Rusko prišlo o 128 420 vojakov a tisíce tankov a ďalších zbraní, tvrdí Kyjev. Podobné vyjadrenia strán vojnového konfliktu nemožno overiť z nezávislých zdrojov.

„Nepriateľ neustáva v útočných operáciách v smere na Lyman a Bachmut. Má veľké straty. Vedie neúspešné útoky v smere na Avdijivku a Novopavlivku,“ uvádza ukrajinský generálny štáb.

Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov – podobne ako predtým iní ukrajinskí predstavitelia – varoval, že Rusko chystá novú veľkú ofenzívu.

„Zvládli sme ťažké obdobie, ale uvedomujem si, že hlavné boje sú ešte pred nami. Odohrajú sa tento rok, počas dvoch-troch mesiacov. To budú rozhodujúce mesiace vo vojne,“ povedal britskej televízii Sky News. (news.sky.com, čtk)

8:26 Kriminalisti v Petrohrade pátrajú po doteraz neznámych hackeroch, ktorí na monitoroch vo svetoznámom múzeu Ermitáž informovali o „udalostiach v ukrajinskom meste Buča, ktoré ruské ministerstvo obrany označilo za falošné“. Informoval o tom petrohradský server Fontanka.

V ruských médiách, oklieštených cenzúrou a hrozbami drakonických trestov za odchýlenie sa od oficiálnej línie, sa radšej používajú eufemismy ako „udalosti v Buči“, než aby priamo napísali, že ruskí vojaci sú podozriví, že sa počas okupácie spomínaného ukrajinského mesta vlani na jar dopustili vrážd civilistov a ďalších vojnových zločinov.

K inkriminovanému prielomu hackerov na monitory v Ermitáži došlo podľa serveru Fontanka cez víkend. Keď si to všimli pracovníci múzea, monitory vypli. Vyšetrovanie zatiaľ odhalilo, že hackeri do počítačov múzea prenikli na diaľku. (čtk)

8:19 Americký výrobca zbraní General Atomics ponúka ukrajinskej vláde dva drony Reaper MQ-9 za symbolický jeden dolár. Kyjev by ale musel zaplatiť zhruba 10 miliónov dolárov za prepravu dronov a ich údržba by Ukrajincov ročne vyšla na ďalších osem miliónov dolárov.

Predaj by musela schváliť administratíva amerického prezidenta Joea Bidena. Tá sa k ponuke zatiaľ nevyjadrila, komentovať to odmietla aj vláda v Kyjeve. Washington už skôr odmietol dodávky dronov Gray Eagle z dielní General Atomics Ukrajine kvôli obavám, že by sa v prípade zostrelenia citlivej technológie mohli dostať do rúk nepriateľa.

USA poskytli Ukrajine v uplynulom roku viac ako 700 menších bezpilotných lietadiel, vrátane taktických dronov Switchblade. Tieto drony nenesú zbrane, ale dajú sa ľahko prenášať a využívať na útoky v štýle kamikadze.

Reapery sú proti nim výrazne sofistikovanejšie zariadenia s dlhším doletom, vyššou rýchlosťou a lepšími schopnosťami. Drony s rozpätím krídiel približne 20 metrov vydržia vo vzduchu až 24 hodín a môžu niesť zbrane. Staršia verzia dronu, ktorú firma Ukrajine ponúka, by za normálnych okolností stála niekoľko miliónov dolárov. (wsj.com, čtk)

7:54 Personálne zmeny medzi vysoko postavenými ukrajinskými úradníkmi ešte neskončili, uviedol v noci na dnešok vo svojom pravidelnom prejave ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Tí, ktorí podľa prezidenta nespĺňajú požiadavky, o svoje pozície prídu. Zelenskyj tiež ohlásil pripravovanú sociálnu a právnu reformu.

„Teraz panuje istý pokoj čo sa týka personálnych zmien… To ale neznamená, že všetky potrebné kroky už boli podniknuté. Prídu ďalšie rozhodnutia,“ uviedol Zelenskyj.

Minulý týždeň Zelenskyj v reakcii na správy o korupcii úradníkov po 11 mesiacoch vojny prepustil viac ako desiatku vysoko postavených ukrajinských predstaviteľov. Prisľúbil, že bude uplatňovať nulovú toleranciu voči pochybeniam alebo zlému konaniu.

Ukrajina, vlajka Čítajte viac Viacerí ukrajinskí vládni predstavitelia odstupujú z funkcií v spojitosti s korupciou

Ukrajina dlhodobo zápasí s problémom korupcie, ktorej obmedzenie je jednou z podmienok členstva krajiny v Európskej únii. Škandály by tiež mohli podkopať ochotu západných spojencov poskytovať krajine brániacej sa ruskej agresii vojenskú aj finančnú pomoc. Súčasné zmeny sú pomerne vzácnym otrasom v inak stabilnom vedení Ukrajiny v dobách vojnového stavu. Okrem júlovej čistky v tajnej službe sa Zelenskyj väčšinou držal svojho tímu.

Zelenskyj v prejave spomenul aj intenzívne prípravy na rokovania s Európskou úniou. Ukrajina podľa svojho prezidenta napriek vojne dosiahla značný pokrok a očakáva správy od únijných partnerov, ktoré budú odrážať doterajšiu spoluprácu. (president.gov.ua, reuters, čtk)

7:47 Izraelský premiér Benjamin Netanjahu by zvážil prevzatie úlohy sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to tieto dve krajiny a USA požiadali. Povedal to v utorok v rozhovore pre spravodajskú televíziu CNN.

„Ak by ma požiadali všetky náležité strany, zvážil by som to, no nesnažím sa do toho natlačiť,“ uviedol Netanjahu. Zároveň dodal, že by ponuka musela prísť v „správnom čase a za správnych okolností“.

Okrem Ukrajiny a Ruska, ktoré sú vo vojne, musia Netanjahua o sprostredkovanie požiadať aj Spojené štáty, ktoré sú blízkym spojenom Izraela. Podľa premiéra totiž nie je dobré, keď je do jednej záležitosti zapojených priveľa strán.

Netanjahu ďalej uviedol, že krátko po začatí vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári bol požiadaný, aby sa ujal funkcie sprostredkovateľa. Odmietol však, pretože v tom čase bol lídrom izraelskej opozície a nie premiérom. „Mám pravidlo. V jednom čase môže byť iba jeden premiér,“ uviedol Netanjahu. Odmietol pritom uviesť, kto ho o to požiadal, a povedal, že išlo iba o „neoficiálnu“ žiadosť.

Ukrajina požiadala predchodcu Netanjahua Naftaliho Bennetta, aby v konflikte s Ruskom pôsobil ako sprostredkovateľ. Bennet sa vlani v marci stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a hovoril aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, no nedokázal sprostredkovať mierovú dohodu. (cnn.com, tasr, reuters)

6:52 Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken bude počas svojej nachádzajúcej návštevy Číny s tamojšími predstaviteľmi rokovať aj o vojne na Ukrajine. Oznámil to v utorok hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby.

Čína a USA odsunuli vlani na vedľajšiu koľaj rokovania o mnohých témach vrátane tých týkajúcich sa armád oboch krajín alebo klimatických zmien. Stalo sa tak v dôsledku napätia, ktoré vyvolala návšteva niekdajšej predsedkyne Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiovej na Taiwane, povedal Kirby novinárom.

Blinken chce podľa hovorcu počas návštevy Číny, ktorá sa uskutoční 5. – 6. februára, „obnoviť alebo revitalizovať“ práve rokovania o takýchto odsunutých témach. „Viem, že sa teší na to, že bude môcť hovoriť o všetkých týchto záležitostiach a samozrejme, že medzi týmito záležitosťami bude aj vojna na Ukrajine. Môžeme predpokladať, že minister ju spomenie, kým tam bude,“ uviedol Kirby.

Čína, ktorá je spojencom Ruska, kroky Kremľa na Ukrajine neodsúdila. Čínske ministerstvo zahraničných vecí v pondelok okrem toho obvinilo Spojené štáty z toho, že vytvorili podmienky, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Peking tiež odsúdil dodávky amerických zbraní pre ukrajinské sily brániace sa proti ruskej agresii. (reuters, tasr)

5:50 Spojené štáty pripravujú nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 2,2 miliardy dolárov, ktorý by okrem zbraní a munície mohol prvýkrát obsahovať aj rakety dlhšieho doletu. Agentúre Reuters to povedali dva nemenované zdroje oboznámené s prípravou vojenskej pomoci.

Podľa ruskej agentúry TASS pôjde o bomby malého priemeru s pridaným raketovým motorom GLSDB (Ground Launched Small Diameter Bomb) odpaľované zo zeme s dosahom približne 150 km a umožňujúce presnú streľbu, keďže munícia je navádzaná GPS. Spojené štáty zároveň podľa agentúry Reuters odmietli žiadosti o dodanie rakiet ATACMS Kyjevu s doletom až 300 km, uvádza TASS.

VIDEO: Trafia presne a ďaleko. Kyjev má dostať od USA špeciálne bomby. Takto fungujú.

Video

USA sa doteraz zdráhali Ukrajine poskytnúť rakety doletu dlhšieho ako 80 kilometrov kvôli obavám z rozpútania širšieho konfliktu s Moskvou v prípade, že by Ukrajina zbrane použila na útok na ruské územie. Že tak neurobí, sľúbil už skôr ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Pentagon zatiaľ Kyjevu dodal 20 salvových raketových systémov HIMARS, ktorých softvér aj hardvér je upravený tak, aby z nich nebolo možné vypáliť rakety dlhšieho doletu ako 80 kilometrov. Ukrajinská armáda o systémy s možnosťou dlhšieho doletu však žiada už niekoľko mesiacov. Americké systémy HIMARS môžu s nasadením určitých typov rakiet zasiahnuť cieľ až vo vzdialenosti 500 kilometrov.

Rusko možné dodanie amerických ďalekonosných striel Kyjevu označilo za „červenú líniu“, ktorej prekročenie by signalizovalo priame zapojenie USA do konfliktu na Ukrajine, uviedla vlani v septembri hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Hoci Ukrajina oficiálne na ciele na ruskom území neútočí, v uplynulých mesiacoch došlo k výbuchom na ruských letiskách až 500 kilometrov od ukrajinských hraníc. Kyjev sa k útokom neprihlásil, ukrajinskí predstavitelia ale v komentároch naznačovali, že za nimi stojí Ukrajina.

Vojenská pomoc partnerov Kyjeva sa za takmer rok ruskej vojny na Ukrajine výrazne premenila; spojenci dodávali najprv muníciu a ručné zbrane, v priebehu mesiacov však začali na Ukrajinu prúdiť čoraz pokročilejšie zbraňové systémy. Po oznámení plánovaných dodávok nemeckých, amerických a britských tankov teraz v januári Kyjev volá po amerických bojových lietadlách F-16.

© Autorské práva vyhradené

522 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine