K protestným akciám vyzvalo svojich členov sedem odborových zväzov. Kvôli štrajku boli uzavreté školy, zrušená väčšina vlakových spojov a v pohotovosti sa ocitla aj armáda, ktorá pomáhala s hraničnými kontrolami. Podľa odborov sa štrajku zúčastnilo až 300-tisíc učiteľov, čo bolo najviac zo všetkých štrajkujúcich skupín. Pol milióna štrajkujúcich je najviac od roku 2011, kedy sa tiež konali obrie protesty štátnych zamestnancov.
Premiér Rishi Sunak štrajku, kvôli ktorým prišli o školskú výučbu milióny detí, odsúdil. „Vzdelanie našich detí je veľmi cenné, a preto si zaslúži, aby sa dnes v škole učili,“ uviedol.
Aj ďalšie dni
Do štrajku súbežne vstúpili nielen učitelia a rušňovodiči, ale aj vysokoškolskí pedagógovia, štátni zamestnanci, vodiči autobusov či pracovníci bezpečnostných zložiek. Medzi zamestnancami zo všetkých týchto odvetví panuje enormná nespokojnosť, pripomínajú médiá. Štrajky boli ohlásené aj na ďalšie dni, napríklad v pondelok a v utorok majú opäť protestovať zdravotné sestry. Ďalším problémom pre konzervatívnu vládu premiéra Sunaka bude pravdepodobne skutočnosť, že nedávno ohlásili štrajk aj hasiči. Štrajkujúcich spája predovšetkým požiadavka na zvýšenie miezd vzhľadom na infláciu, ktorá sa v poslednej dobe pohybuje okolo desať percent.
Čítajte viac Kolaps Britishvoltu je katastrofou pre britský autopriemysel
Centrom Londýna prešli desiatky tisíc pracovníkov v školstve, ktorí držali transparenty ako „Zachráňte naše školy, zaplaťte“. Pochodu sa zúčastnila aj 32-ročná učiteľka na základnej škole Hannah Riceová. Ako uviedla, dúfa, že veľkosť celej protestnej akcie vyšle vláde silný odkaz. „Táto vláda by sa mala hanbiť za to, čo robí. Je jasné, že ľudia nie sú šťastní a že je potrebné pristúpiť k zmenám,“ dodala.
Reálne platy klesli o štvrtinu
Vláda ponúka učiteľom zvýšenie platov o päť percent, čo je však pre učiteľské odbory NEU málo. „Nejde o zvyšovanie platov, ale o nápravu historického znižovania reálnych miezd,“ uviedol zväz s tým, že od roku 2010 sa reálne mzdy znížili o 23 percent a mnoho učiteľov kvôli tomu odchádza z odboru. To ďalej zvyšuje tlak na tých, ktorí v učiteľstve zostávajú.
K učiteľom sa pripojili desiatky tisíc pracovníkov zo 150 univerzít a tiež rušňovodiči zo 14 súkromných železničných spoločností. Okrem toho štrajkovalo aj približne 100 000 pracovníkov vo verejnom sektore zo 124 rôznych štátnych úradov. Protestovali okrem iného aj skúšobní komisári v autoškolách.
Premiér Sunak uviedol, že jeho dvere sú na rokovania vždy otvorené. Zdá sa však, že nemieni diskutovať o ďalšom zvyšovaní platov. Štyridsaťdvaročný ministerský predseda opakovane varoval, že zvýšenie miezd o inflácii by len podporilo „začarovaný kruh“ stále rastúcich spotrebiteľských cien.
Chcú obmedziť štrajkovanie
Nespokojnosť zamestnancov ďalej podnecuje kontroverzný návrh zákona, ktorým Sunak a minister obchodu Grant Shapps chcú obmedziť právo na štrajk. Prísne obmedzenia by sa ponovom vzťahovali na policajtov, hasičov, pracovníkov v štátnom zdravotníctve či zamestnancov železničných spoločností. Sunak opatrenia, ktoré reaguje na pribúdajúci počet štrajkov od minulého leta, povedal, že má zaručiť fungovanie základných služieb štátu.
„Ľudia si nemôžu slobodne vybrať, kedy budú potrebovať záchranku alebo hasičov,“ zdôvodnil Shapps svoj návrh, ktorý podľa neho spravodlivo vyvažuje právo na štrajk a potreby obyvateľstva. V pondelok Dolná snemovňa, v ktorej prevažujú Sunakovi konzervatívci, návrh v treťom čítaní podporila. Odpor sa však očakáva v Snemovni lordov. Ostro kritické sú voči chystanej norme odbory.
Opozícia varuje, že v prípade prijatia zákona by sa zamestnanci museli obávať straty zamestnania. Podpredsedníčka labouristov Angela Raynerová návrh prekrstila na „zákon o prepúšťaní zdravotných sestier“. Prieskumy ukazujú, že štrajkujúci majú väčšinovú podporu, v očiach mnohých ľudí za chaos môže vláda.
Čítajte viac Sunak chcel byť rytierom Jedi, ale stal sa britským premiérom
Zatiaľ čo v minulosti mohli konzervatívci opakovane obviňovať z dopadov štrajkov Labouristickú stranu, ktorá je úzko prepojená s odbormi, podľa pozorovateľov tento pohľad už neplatí. Na príliš veľa ľudí dopadli rastúce ceny energií a potravín. „Kvôli kríze životných nákladov už nemožno tieto štrajky vykresľovať ako ideologicky motivované,“ povedal James Frayne z poradenskej spoločnosti Public First internetovému portálu Politico.