343. deň: Zelenskyj žiada ďalšie sankcie. Putin: Po 80 rokoch nás opäť ohrozujú Leopardy

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rokoval v Kyjeve o novom balíku sankcií s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. EÚ plánuje prijať desiaty balík sankcií proti Moskve na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu. Nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny, vyhlásil na podujatí venovanom 80. výročiu bitky o Stalingrad ruský prezident Vladimir Putin.

02.02.2023 05:50 , aktualizované: 22:54
Leyenová Zelenskyj Foto: ,
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas stretnutia v Kyjeve 2. februára 2023.
debata (435)

Najdôležitejšie udalosti

  • Vojna pokračuje už 343. deň
  • Ruská raketa zničila dom v Kramatorsku, najmenej tri obete
  • Šéfka eurokomisie Von der Leyenová navštívila Kyjev
  • Eurokomisia poskytne Ukrajine ďalších 450 miliónov eur
  • Europarlament vyzval na urýchlenie pomoci Ukrajine i prístupových rokovaní
  • Rusko plánuje novú veľkú ofenzívu, varuje Kyjev
  • Pavel: NATO by malo zvážiť dodávku stíhačiek pre Ukrajinu
  • Rakúsko vyhostilo štyroch ruských diplomatov
  • EÚ chce do 24. februára prijať desiaty balík sankcií voči Rusku

VIDEO: Trafia presne a ďaleko. Kyjev má dostať špeciálne bomby, takto fungujú.

Video

22:53 Ukrajina si zaslúži začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou (EÚ) „v priebehu tohto roka“, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj po stretnutí so šéfkou Európskej komisie (EK) Ursulou von der Leyenovou dodal, že ďalšia integrácia jeho vojnou zmietanej krajiny do európskeho bloku bude Ukrajincov inšpirovať a poskytne im „motiváciu“ v boji proti ruským jednotkám.

Vlani v júni lídri EÚ schválili Ukrajine štatút kandidátskej krajiny. Došlo k tomu len niekoľko mesiacov po tom, čo tam ruský prezident Vladimir Putin vyslal svoje jednotky, pripomína AFP. Cesta k plnohodnotnému členstvu v Únii však napriek optimizmu Kyjeva zostáva dlhá a môže potrvať roky.

Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že ukrajinskí a európski predstavitelia majú medzi sebou „vzájomné“ porozumenie. „Jedine silná Ukrajina a silná Európska únia dokážu spoločne brániť život, ktorý pre nás má hodnotu,“ dodal ukrajinský prezident. Zároveň dodal, že svetový tlak na Rusko sa musí zvýšiť.

„Nepriateľ je v špecifickom štádiu, kedy je strategická porážka Ruska už jasná… "Takticky však stále majú zdroje na pokusy o ofenzívne akcie,“ spresnil Zelenskyj.

22:18 Britský minister obrany Ben Wallace nevylúčil, že by Británia mohla Ukrajine poslať stíhačky. Ukrajina to však podľa neho teraz nepotrebuje, pričom upozornil, že výcvik ukrajinských pilotov na použitie stíhačiek by trval celé mesiace. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„V tomto ohavnom konflikte neexistuje čarovný prútik,“ uviedol Wallace na tlačovej konferencii v prístavnom meste Portsmouth na juhu Anglicka po stretnutí britských a austrálskych ministrov obrany a zahraničných vecí.

Po januárovom prísľube západných krajín o dodávkach tankov Ukrajine sa začalo diskutovať o tom, či Británia a iné krajiny NATO zvážia aj požiadavku Kyjeva získať bojové lietadlá.

Wallace túto možnosť nevylúčil, no uviedol, že Ukrajina potrebuje v súčasnosti posilniť predovšetkým pozemné jednotky. Ruskú taktiku prirovnal k tej z prvej svetovej vojny, keď sa na prelomenie obrany používala mnohopočetná pechota. Minister takúto taktiku označil ako „útoky vlnami ľudí“.

„Ukrajinci musia byť schopní vytvárať vojenské formácie na zemi, aby mohli použiť viacero druhov zbraní a zatlačili tak späť ruskú armádu. Pretože tak porazíte útoky vlnami ľudí, ku ktorým sa Rusi v súčasnosti musia uchýliť,“ uviedol britský minister obrany. Poukázal na to, že v dôsledku tejto taktiky má ruská armáda veľké straty na životoch.

21:34 Vyjednávanie s Ruskom o ukončení vojny na Ukrajine bude možné až vo chvíli, keď Rusko prejaví ochotu stiahnuť svoje jednoty z okupovaných území. Podľa agentúry DPA to povedal nemecký kancelár Olaf Scholz na besede s občanmi v hesenskom Marburgu.

„V momente, keď dajú najavo, že cestou je stiahnutie jednotiek, v tom okamihu sa uvoľní aj cesta k rozhovorom s Ukrajinou – tým som si celkom istý,“ povedal Scholz. Potom podľa neho nastane aj možnosť sa dohovoriť. „Ale na tom musíme ešte trochu zapracovať,“ dodal kancelár.

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva v pondelok po rozhovore so Scholzom navrhol rokovania o ukončení vojny za sprostredkovanie krajín, ako sú Brazília alebo Čína. Ukrajina ale vyjednávať odmieta do doby, kým sa ruské vojská úplne stiahnu z ukrajinského územia, a to vrátane Krymu.

Ruské vedenie sa po oznámení Nemecka a ďalších štátov, že Ukrajine dodajú moderné tanky, stavia k myšlienke mierových rokovaní tiež rezervovane.

21:11 Rusko má vojenské prostriedky na to, aby dokázalo čeliť západným dodávkam zbraní na Ukrajinu, a bude reagovať na každú zbraň, ktorú použije Kyjev. Vyhlásil to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Keďže sa objavujú nové zbrane, ktoré dodáva kolektívny Západ, Rusko na odpoveď využije svoj plný potenciál,“ uviedol Peskov pre ruské médiá.

Putin Stalingrad Čítajte viac Putin v Stalingrade. Z koho bude Paulus?

Hovorca podľa denníka The Guardian takto reagoval na štvrtkový prejav ruského prezidenta Vladimira Putina. Ten počas osláv víťazstva sovietskej armády v bitke o Stalingrad povedal, že moderná vojna proti Rusku bude v súčasnosti celkom iná. „K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Západné krajiny prisľúbili nedávno Ukrajine, že jej dodajú moderné tanky, aby dokázala bojovať proti ruskej armáde. Kyjev teraz od západných spojencov žiada rakety s dlhým doletom a bojové stíhačky, pripomína AFP.

20:26 Ruská súkromná polovojenská organizácia Vagnerova skupina, známa verbovaním odsúdencov z ruských väzníc do vojny na Ukrajine, v posledných mesiacoch spomalila ich nábor. V najnovšej správe to uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).

Vagnerova skupina ponúkala pri nábore väzňom slobodu bez ohľadu na ich rozsudok. Stačilo podpísať zmluvu žoldniera a prežiť celé zmluvné obdobie v bojoch na Ukrajine. Podľa nového hodnotenia ISW sa toto verbovanie spomalilo.

Štatistika ukazuje, že počet ruských väzňov klesol od novembra 2022 do januára 2023 o 6 000. Vlani od septembra do októbra to bolo až 23 000.

Prigozin Čítajte viac Trestanci sa z frontu vracajú do Ruska. "Vezmem späť aj beznohých," láka ich Prigožin

Americká expertná skupina ISW uviedla, že to možno čiastočne pripísať povesti Vagnerovej skupiny, lebo má v bojoch vysoký počet vlastných obetí.

Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sú známi útočnou taktikou boja nazývanou „útoky ľudských vĺn“, keď sa pokúšajú prelomiť ukrajinské línie len množstvom útočiacich bojovníkov aj bez podpory ťažkej techniky.

„Pravdepodobne podpriemerná fyzická kondícia väčšiny odsúdencov v ruských väzniciach nedostačuje pre vojenskú službu, čo tiež asi brzdí nábor Vagnerovej skupiny,“ píše ISW.

Ako druhý dôvod poklesu odvedených ISW udáva, že ruské ministerstvo obrany sa snaží „odstaviť“ Vagnerovcov z budúcich útokov. Skupina tak potrebuje menej naverbovaných väzňov.

**20:00 Konštantín Jefremov je doposiaľ najvyššie postaveným príslušníkom ruskej armády, ktorý otvorene prehovoril o svojich zážitkoch z Ukrajiny. Vlani 10. februára prišiel na Krym ako veliteľ jednotky. „Nikto vtedy neveril, že bude vojna“.

ruskí vojaci Čítajte viac Ruský poručík priznáva: Na Ukrajine sme bezbreho rabovali a mučili zajatcov

19:20 Najmenej päť ľudí utrpelo vo štvrtok zranenia v ukrajinskom meste Kramatorsk v Doneckej oblasti, keď centrum mesta zasiahli dve rakety vystrelené ruskou armádou. Uviedol to gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko. Podľa ukrajinského úradu generálnej prokuratúry ruské sily na Kramatorsk zaútočili raketami S-300. Útok poškodil šestnásť obytných budov, detskú kliniku, školu, garáže a autá, konštatoval gubernátor oblasti. Informuje o tom portál Kyiv Independent.

V stredu útok ruskej armády zasiahol v Kramatorsku bytový dom, pričom podľa záchranárov traja ľudia zomreli a najmenej osemnásť ďalších bolo zranených.

18:49 Štvrtkové pracovné stretnutie Európskej komisie (EK) s ukrajinskou vládou v Kyjeve vyslalo jasný signál o záväzkoch EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné. Poskytne jej tiež nový balík pomoci v hodnote 450 miliónov eur na rok 2023. V Kyjeve to potvrdila šéfka EK Ursula von der Leyenová.

Von der Leyenová pricestovala do Kyjeva v sprievode 15 eurokomisárov na prvé stretnutie s ukrajinskou vládou. Rokovanie, ktoré hostil ukrajinský premiér Denys Šmyhal, sa uskutočnilo deň pred summitom EÚ – Ukrajina.

EÚ poskytla Ukrajine od začiatku vojny okolo 50 miliárd eur. EK tiež pracuje na uvoľnení jednej miliardy eur na rýchle oživenie ukrajinskej ekonomiky.

„Ukrajinu budeme podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. A budeme pokračovať v uvaľovaní sankcií na Rusko, kým neprestane s agresiou. Ukrajina sa môže spoľahnúť na to, že Európa pomôže s obnovou a vybudovaním odolnejšej krajiny, ktorá vykročila k členstvu v EÚ,“ vyhlásila Von der Leyenová.

Z nového finančného balíka pôjde 145 miliónov na humanitárnu pomoc a 305 miliónov na obnovu infraštruktúry, zvýšenie odolnosti Ukrajiny a podporu reforiem. Rozšíri sa tiež energetická spolupráca s cieľom znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív, najmä ruského plynu.

**18:15 Nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin a zároveň varoval, že Moskva je pripravené reagovať na agresiu Západu. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Šéf Kremľa vystúpil na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad. V prejave poukázal aj na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.

„Nanešťastie opäť vidíme ako nacistická ideológia vo svojej modernej podobe a manifestácii opäť priamo ohrozuje bezpečnosť našej krajiny," cituje Putina agentúra Reuters.

„Je to neuveriteľné, ale je to pravda. Opäť nás ohrozujú nemecké tanky Leopard… Znova a znova sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu,“ pokračoval Putin.

VIDEO: Čo postavia Rusi proti Leopardom? Aj tieto tanky T-72
Video

„K ich hraniciach neposielame tanky, no máme čím reagovať. Nebude to len použitím ozbrojených vozidiel, to by mal každý chápať… Moderná vojna s Rusko bude celkom iná,“ varoval ruský prezident.

Od začiatku vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu vlani vo februári sa Putin opakovane vyhrážal použitím jadrových zbraní proti Západu v prípade eskalácie konfliktu, píše AFP.

17:00 Rusko varovalo Izrael pred dodávaním zbraní Ukrajine. S hnevom reagovalo na vyjadrenie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, že zvažuje poskytnutie vojenskej pomoci Kyjevu a je ochotný prevziať úlohu sprostredkovateľa v konflikte.

Benjamin Netanjahu Čítajte viac Izrael zvažuje poskytnúť Ukrajine protiraketový štít Železnej kupoly. Budete terč, varuje Moskva

16:34 Poslanci z 20 krajín vyzvali Rakúsko, aby zabránilo účasti ruskej delegácie na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zasadnutie bude 23.-24. februára vo Viedni. TASR správu prevzala z agentúry APA.

Osemdesiatjeden poslancov žiada, aby vláda vo Viedni neudelila víza ruským zákonodarcom, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie.

„Očakávame, že budú prijaté rozhodnutia, ktoré zabránia ich účasti,“ uvádza sa v liste adresovanom kancelárovi Karlovi Nehammerovi, ministrov zahraničia Alexandrovi Schallenbergovi a predsedovi dolnej komory parlamentu Wolfgangovi Sobotkovi. Z listu vo štvrtok citovali noviny Die Presse.

Poslanci argumentujú, že účasť ruskej delegácie na zasadnutí OBSE presne rok po „zločineckej invázii“ ruských síl na Ukrajinu by mohla byť vnímaná ako „provokácia“.

15:55 Ukrajina opravila a opätovne uviedla do prevádzky niekoľko energetických jednotiek tepelných elektrární, ktoré sa poškodili počas ruských raketových útokov. Podľa štvrtkového vyhlásenia ukrajinského ministerstva energetiky to zmierni výpadky elektriny v krajine. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Ruské útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru spôsobili, že na veľkých častiach územia štátu sa vyskytli výpadky prúdu a mnohí ľudia boli od elektriny úplne odrezaní. Podľa oficiálnych údajov útoky poškodili približne 40 percent ukrajinskej energetickej siete.

„Očakávaný deficit bude počas večerných hodín (keď elektrinu využíva najviac obyvateľov) dosahovať približne 19 percent z dopytu,“ napísalo ministerstvo energetiky na sociálnej sieti Telegram. Dodalo, že na konci januára výpadky dosahovali až 25 percent.

„Najzávažnejšie výpadky elektriny spôsobili boje v (administratívnych) oblastiach Doneckej, Chersonskej a Charkovskej,“ uviedlo ministerstvo, podľa ktorého by problematickú situáciu mohlo zmierniť aj teplejšie počasie.

15:18 Bielorusko oznámilo, že sa skončilo dvojtýždňové spojené vojenské cvičenie vzdušných síl s ruskou armádou. TASR o tom informuje na základe štvrtkovej správy denníka The Guardian. Podľa bieloruského ministerstva obrany boli manévre vo svojej podstate zamerané na obranu a prípravu na možné bojové misie.

Príslušníci vzdušných síl si počas manévrov precvičili „letecký prieskum, odrážanie vzdušných útokov, vzdušné pokrývanie dôležitých objektov a komunikácie,“ uviedol námestník tajomníka Bezpečnostnej rady Bieloruska Pavel Muravejka.

K ukončeniu cvičenia prišlo v čase rastúcich obáv, že Rusko tlačí na Bielorusko ako svojho najbližšieho spojenca, aby sa zapojilo do vojny na Ukrajine. Bieloruský prezident Alexander Lukašenko uviedol, že jeho krajina sa do ukrajinského konfliktu nezapojí. Rusko však spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu vlani vo februári aj z územia Bieloruska.

14:25 Poľský prezident Andrzej Duda vyhlásil, že je pripravený postaviť železnú oponu až do mrakov, ak za východnou hranicou bude agresívny štát prahnúci zabíjať a zotročovať svojich susedov. Urobil tak v narážke Rusko, ktoré takmer pred rokom napadlo Ukrajinu. Zároveň zdôraznil, že Poľsko vynaloží všetko úsilie na to, aby v Európe nevypukla regionálna vojna.

Andrzej Duda Čítajte viac Poľský prezident je pripravený postaviť železnú oponu

13:57 Ukrajinský prezident Zelenskyj podnietil Európsku úniu k prijatiu ešte tvrdších opatrení proti Rusku, ktoré takmer pred rokom napadlo jeho krajinu. O novom balíku sankcií dnes rokoval s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou. Sankčné ťaženie EÚ proti Rusku „mierne spomalilo“ a malo by znovu zrýchliť, uviedol Zelenskyj na spoločnej tlačovej konferencii. EÚ podľa šéfky EK počíta s prijatím sankcií proti Moskve na výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.

„S našimi partnermi v G7 (skupine vyspelých ekonomík) sme zaviedli dodatočný cenový strop na ruské ropné výrobky a k 24. februáru – presne rok od začiatku invázie – chystáme desiaty balík sankcií,“ uviedla von der Leyenová.

Existujúce sankcie „rozžierajú ruskú ekonomiku ako rez“ a „vrhajú ju o generáciu späť“, vyhlásila šéfka EK. Odhadla, že terajší cenový strop na ruskú ropu pripravuje Moskvu každý deň o približne 160 miliónov eur.

Von der Leyenová ocenila, že aj počas vojny pokračuje Zelenského protikorupčné ťaženie. „Je upokojujúce vidieť, že protikorupčné orgány sú bdelé a rýchlo odhaľujú prípady korupcie,“ povedala a ocenila ukrajinskú „rýchlu reakciu na politickej úrovni“, aby boj proti korupcii dosahoval „hmatateľné výsledky“.

Boj proti korupcii je považovaný za kľúčový pre budúce prijatie Ukrajiny do EÚ, poznamenala agentúra AFP.

„Kým Ukrajinci bránia naše spoločné hodnoty, podpora EÚ dosiahla 50 miliárd eur,“ uviedla predsedníčka EK. „Sme v tom s vami a na dlhý čas,“ dodala. (čtk)

13:40 Europoslanci vyzývajú Európsku úniu, aby pracovala na začiatku prístupových rokovaní a podporila plán, ktorý načrtne ďalšie kroky na umožnenie vstupu Ukrajiny na jednotný trh Únie. Uvádza sa to v uznesení, ktoré Európsky parlament prijal deň pred významným samitom EÚ s Ukrajinou v Kyjeve. Parlament o tom informuje na svojej webstránke.

V uznesení členovia EP znova potvrdili svoj záväzok voči budúcemu členstvu Ukrajiny v eurobloku. Poslanci zdôraznili, že pristúpenie je proces založený na zásluhách, ktorý zahŕňa dodržiavanie príslušných postupov, plnenie reforiem súvisiacich s EÚ a prístupových kritérií a vyzvali ukrajinské orgány, aby čo najskôr zaviedli podstatné reformy na účinné zosúladenie s kritériami členstva v EÚ.

Parlament tiež v dokumente naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili a urýchlili svoju vojenskú pomoc Ukrajine. Urobiť by tak mali najmä pri poskytnutí zbraní, ale aj zásadnej politickej hospodárskej, infraštruktúrnej, finančnej a humanitárnej podpore. Vedúci predstavitelia by podľa europoslancov mali na zmienenom samite uprednostniť komplexný balík obnovy pre Ukrajinu, ktorý sa musí zamerať na pomoc a obnovu v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte. Podpora by ďalej mala pomôcť naštartovať hospodársky rast na Ukrajine po vojne. Parlament opätovne vyzval, aby sa zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky a ruských oligarchov použili na financovanie povojnovej rekonštrukcie.

Uznesenie okrem toho vyzýva členské štáty, aby čo najskôr prijali desiaty balík sankcií voči Rusku a aby neustále a proaktívne navrhovali nové sektory a jednotlivcov na zacielenie. Sankcionované by podľa parlamentu mali byť aj spoločnosti ako Lukoil a Rosatom, ktoré sú stále prítomné na trhu EÚ, i úradníci zapojení do širokej škály nezákonných činností vrátane nútených deportácií a správy falošných referend na okupovanom ukrajinskom území. Poslanci tiež zopakovali výzvu na okamžité a úplné embargo na dovoz fosílnych palív a uránu z Ruska do EÚ a na úplné ukončenie projektov plynovodov Nord Stream 1 a 2 v Baltskom mori. (sita)

13:30 Európska únia poskytne výcvik ďalším 15 000 ukrajinským vojakom. Celkovo ich tak Asistenčná misia Európskej únie pre Ukrajinu (EUMAM) vycvičí 30 000. Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom to oznámil šéf diplomacie EÚ Josep Borrel.

Borrell na sociálnej sieti Twitter takisto napísal, že EÚ poskytne Ukrajine 25 miliónov eur na odmínovanie. „Ochrana civilistov a ich živobytia je prioritou,“ vyhlásil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. (tasr)

12:40 Európska únia upozorňuje pred historickým samitom s Ukrajinou v Kyjive, že ciele na rýchle pripojenie sa k bloku nie sú reálne. Informuje o tom spravodajský portál BBC. Na summit, ktorý sa uskutoční v piatok, pricestujú najvyšší predstaviteli­a Únie.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ v rozhovore pred summitom prezradil, že jeho krajina si stanovila „ambiciózny cieľ“ pripojiť sa k Únii do dvoch rokov. Skupina členských štátov však varovala, že by bolo potrebné Kyjivu jasne vysvetliť, že toto nebude možné.

Ukrajina vlani získala rekordne rýchlo kandidátsky štatút, čo vtedy prezident Volodymyr Zelenskyj označil za jedinečný a historický moment. I keď je to prvý krok k členstvu, tento proces zvyčajne trvá mnoho rokov a v rade čakateľov momentálne viazne viacero krajín. Zelenskyj sa pred samitom vyjadril, že to bude týždeň Európskej integrácie a Kyjiv očakáva od svojich európskych partnerov rozhodnutia v súlade s dosiahnutým pokrokom napriek ruskej vojne.

V Bruseli však len málo ľudí vidí dvojročný cieľ ako realistický, pričom vyjadrili obavy, že akékoľvek nerealistické sľuby zo strany Únie by mohli neskôr viesť ku sklamaniu. „To Ukrajina nepotrebuje,“ vyjadril sa nemenovaný únijný diplomat. Iný pritom spomenul tlak zo strany krajín ako je napríklad Poľsko, aby proces čo najviac urýchlili.

Návrh vyhlásenia EÚ, ktoré by mali zverejniť po summite, podľa BBC opakuje záväzok, že budúcnosť Ukrajiny je v EÚ a priznáva „pozoruhodné snahy“, ktoré krajina spravila v posledných mesiacoch smerom k splneniu cieľov podopierajúcich jej kandidátsky štatút a uskutočňovanie reforiem. Zdroje však pre BBC prezradili, že časť vyhlásenia museli zmeniť, pretože bola príliš „odvážna“, pričom pred prehnane optimistickým tónom vraj varovali Francúzsko, Nemecko, Taliansko i krajiny Beneluxu. (sita/bbc)

12:27 Skupina približne 70 ukrajinských vojakov prišla do Nemecka, kde absolvuje výcvik na ovládanie systému protivzdušnej obrany Patriot, ktorý Berlín prisľúbil Kyjevu na obranu pred ruskými vzdušnými útokmi. Ukrajinskí vojaci pricestovali do Nemecka v utorok na výcvik, ktorý sa začína vo štvrtok, uviedla DPA s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje v Berlíne.

Nemecká vláda po konzultáciách so Spojenými štátmi v januári súhlasila s presunom jednej batérie systému Patriot na Ukrajinu. Operačné velenie Bundeswehru medzitým v stredu oznámilo, že systémy Patriot z Nemecka, ktoré boli rozmiestnené v Poľsku na ochranu územia tejto členskej krajiny NATO pred prípadnými útokmi, sú už v stave „počiatočnej operačnej pripravenosti“. (tasr/dpa)

11:50 Rusko dokáže uspieť na Ukrajine aj bez pomoci ďalších postsovietskych republík, uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v štvrtkovom televíznom rozhovore, v ktorom opäť ostro kritizoval Západ za podporu Kyjeva.

Lavrov Čítajte viac Lavrov opäť obvinil Západ za podporu Kyjeva a kriesenie nacizmu

10:26 Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok oznámila, že spolu s tímom eurokomisárov pricestovala do Kyjeva, kde sa bude v piatok konať summit EÚ-Ukrajina.

„Som rada, že som opäť v Kyjeve, už štvrtýkrát od začiatku ruskej invázie… Sme tu spolu, aby sme ukázali, že EÚ stojí pri Ukrajine rovnako pevne, ako kedykoľvek predtým. A tiež preto, aby sme ďalej prehlbovali našu podporu a spoluprácu,“ napísala Leyenová na sociálnej sieti Twitter.

Šéfku Eurokomisie sprevádza 15 predstaviteľov EK vrátane šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Samotná EK označila návštevu Kyjeva za „silný symbol“ európskej podpory Ukrajine, ktorá čelí „nevyprovokovanej a neodôvodnenej agresii Ruska“.

Krajiny EÚ podporujú Ukrajinu od začiatku ruskej invázie z vlaňajšieho februára. Na Rusko medzičasom uvalili rozsiahle ekonomické sankcie a Kyjevu zároveň dodávajú zbrane. Vo štvrtok sa predstavitelia EK v Kyjeve stretnú s ukrajinskou vládou. V piatok ich čaká summit EÚ–Ukrajina, v rámci ktorého sa von der Leyenová aj šéf Európskej rady Charles Michel stretnú s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Na summite budú diskutovať o množstve tém, ako sú poskytnutie ďalších zbraní a finančnej pomoci Ukrajine, zlepšenie prístupu ukrajinských produktov na trh EÚ, pomoc Kyjevu s opravou energetickej infraštruktúry či uvalenie nových sankcií na Rusko. (afp, tasr, news.sky.com)

9:47 Rakúsko sa rozhodlo vyhostiť štyroch ruských diplomatov. Dvaja z nich pôsobili na ruskom veľvyslanectve a konali v rozpore s diplomatickým statusom, uviedlo vo vyhlásení rakúske ministerstvo zahraničia.

Viedeň, Rakúsko, koronavírus Čítajte viac Rakúsko vyhostilo štyroch ruských diplomatov, údajne pre špionáž

9:40 Šéf európskej diplomacie Josep Borrell by nebol prekvapený, keby krajiny ako Spojené štáty či Nemecko nakoniec zmenili svoj postoj k dodávkam stíhačiek na Ukrajinu. Borrell pred novinármi v Bruseli poukázal na to, že veľmi kontroverzná bola spočiatku aj dodávka tankov Kyjevu. Nakoniec však, ako povedal, došlo v tomto smere k dohode a aj táto „krajná medza“ bola prekročená. Dodávky zbraní na Ukrajinu pritom vždy sprevádzali aj hrozby potenciálneho rizika ďalšej eskalácie konfliktu s Ruskom, dodal šéf európskej diplomacie.

Odmietol však povedať, či je on sám za dodávku stíhačiek Ukrajine. „Mojou úlohou je pokúsiť sa dosiahnuť konsenzus a jedným z najlepších spôsobov (na jeho dosiahnutie) je nezaujímať stanoviská, ktoré by ho mohli ohroziť,“ dodal.

Poľský premiér Mateusz Morawiecki nedávno povedal, že je otvorený myšlienke zaslania stíhačiek Ukrajine. Naopak, Nemecko a Spojené štáty prisľúbili Ukrajine dodávku tankov – myšlienku dodania stíhačiek však zamietli. (tasr/dpa)

9:04 Štáty Severoatlantickej aliancie by mali uvažovať o dodávkach stíhačiek pre Ukrajinu, povedal pre Deutsche Welle novozvolený český prezident Petr Pavel. Podpora Kyjeva je podľa neho v našom vlastnom záujme.

Petr Pavel Čítajte viac Pavel: NATO by malo uvažovať o dodávkach stíhačiek pre Ukrajinu

8:15 Ruská polícia v stredu v Petrohrade zaistila diela z protivojnovej výstavy, ktorá sa konala v priestoroch miestnej pobočky opozičnej liberálnej strany Jabloko. K policajnému zásahu došlo v čase, keď Kremeľ zintenzívňuje tlak na ruskú opozíciu, ktorá je proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Výstava výtvarníčky Jeleny Osipovovej bola pre verejnosť prístupná len jeden deň, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL). Na vernisáž prišlo niekoľko desiatok ľudí a informovalo o nej približne 50 médií. Strana Jabloko uviedla, že polícia prišla do straníckej centrály s tvrdením, že dostala hlásenie o bombe v objekte.

Žiadne výbušniny sa v priestoroch strany nenašli, no policajti zaistili vystavené obrazy a plagáty, pretože ich motívy môžu údajne spĺňať skutkovú podstatu trestného činu šírenia dezinfomácií o ruskej armáde. Strana Jabloko vo svojom vyhlásení uviedla, že polícia odniesla „pacifistické umelecké diela“ Osipovovej bez toho, aby boli riadne zabalené a chránené pred poškodením.

Jedno z diel zobrazovalo tvár okatého dievčatka s nápisom „Mami, bojím sa vojny“ v ruštine a ukrajinčine.

Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu bola všetka verejná kritika ozbrojených síl a vlády zakázaná vrátane používania slov „vojna“ a „invázia“. Od marca minulého roku v Rusku aj platí zákon, ktorým sa odňatím slobody až na 15 rokov trestajú tí, ktorí zverejnia informácie o ruskej armáde považované úrady za nepravdivé.

Osipovová označila vystavenie svojich diel za protest a za protivojnovú výstavu. Už mnoho rokov je známa ako ostrá kritička Kremľa a hovorí sa o nej aj ako o „svedomí Petrohradu“. Prvýkrát protestovala ešte v roku 2002, keď čečenskí ozbrojenci vtrhli do moskovského Divadla na Dubrovke a zajali tam 850 ľudí. Odvtedy pravidelne demonštrovala proti politike presadzovanej Kremľom a niekoľkokrát bola aj zatknutá. (afp, tasr)

7:05 Ruská raketa v stredu zasiahla a úplne zničila obytnú budovu v centre východoukrajinského mesta Kramatorsk. Z trosiek domu vytiahli už najmenej troch mŕtvych, zatiaľ čo ďalších 20 ľudí utrpelo zranenia, informovala vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské úrady.

„Ruskí okupanti zasiahli obytnú budovu v centre mesta raketou a celkom ju zničili,“ oznámil v stredu večer na sieti Telegram gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. Zároveň varoval, že počet obetí ešte nemusí byť konečný, keďže záchranári stále prehľadávajú trosky zničeného bytového domu.

Miestna polícia uviedla, že podľa predbežných zistení prišli pri útoku o život traja civilisti a ďalšie dve desiatky boli zranené. „Mierumilovní ľudia prišli o život a zostali uväznení pod troskami,“ komentoval útok v Kramatorsku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Toto je každodenná realita života v našej krajine. Krajine hraničiacej s absolútnym zlom.“

V tejto súvislosti opäť zdôraznil, že Ukrajina potrebuje viac západných zbraní. „Jedinou cestou, ako zastaviť ruský terorizmus, je jeho porážka. Pomocou tankov. Bojových stíhačiek. Rakiet dlhého doletu“.

Ruské invázne sily sa v súčasnosti pokúšajú dobyť celú Doneckú oblasť, ktorú už od roku 2014 čiastočne ovládajú tzv. separatisti podporovaní Kremľom. Kramatorsk rovnako ako susedný Sloviansk, ktoré sú dôležitými priemyselnými centrami, kontroluje ukrajinská armáda. (tasr, afp)

5:50 Poľsko by bolo ochotné poskytnúť Ukrajine svoje stíhačky typu F-16, ak by takéto rozhodnutie spoločne prijali spojenci zo Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v stredu poľský premiér Mateusz Morawiecki, informuje agentúra AFP.

„Ak by o takomto kroku rozhodlo NATO ako celok, bol by som za poslanie týchto bojových stíhačiek“ Kyjevu, zopakoval Morawiecki svoj postoj pre nemecký denník Bild.

Zdôraznil, že západní spojenci by mali v otázke prípadného dodania bojových stíhačiek Ukrajine postupovať koordinovane a malo by ísť o strategické rozhodnutie celej Severoatlantickej aliancie.

„Pretože táto vojna je veľmi vážnym konfliktom a Poľsko nie je účastníkom tejto vojny, ani NATO nie je jej účastníkom,“ zdôraznil predseda poľskej vlády.

Poľsko aktuálne vlastní 46 viacúčelových stíhacích lietadiel F-16 americkej výroby. Vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak v pondelok uviedol, že Poľsko vysiela pozitívne signály ohľadom možných dodávok týchto strojov Ukrajine.

Kyjev v uplynulých dňoch zintenzívnil svoje snahy o získanie stíhačiek od západných spojencov. Začal o ne žiadať len krátko po oznámení USA a Nemecka, že Kyjevu dodajú moderné tanky Abrams a Leopard 2.

Spojené štáty nateraz dodanie lietadiel F-16 ukrajinským silám odmietajú. Takúto možnosť však naznačili viacerí holandskí politici. Poskytnutie bojových stíhačiek Kyjevu nevylúčil ani francúzsky prezident Emmanuel Macron. Británia sa zatiaľ definitívne nerozhodla, či Ukrajine pošle bojové lietadlá, povedal minister obrany Ben Wallace. Dodal, že „v tejto chvíli“ to ale nepovažuje za „správny postup“, informovala agentúra Reuters.

„V tejto veci už som zapojený pomerne dlho a naučil som sa dve veci; nikdy nič nepredpokladajte ani nič nevylučujte,“ povedal Wallace novinárom v odpovedi na otázku, či Londýn Kyjevu poskytne bojové lietadlá. „Nie je to konečne rozhodnutie… čo ale tento konflikt v tomto roku posunie, bude predovšetkým schopnosť Ukrajiny nasadiť západných obrnencov,“ dodal minister.

Oleksij Reznikov Čítajte viac Reznikov: Rusi do novej ofenzívy vrhnú polmiliónovú armádu

© Autorské práva vyhradené

435 debata chyba
Viac na túto tému: #vojna na Ukrajine