Fínsko a Švédsko požiadali o vstup do NATO 18. mája 2022. Teraz je február 2023 a obe krajiny stále čakajú na členstvo v Severoatlantickej aliancii pre námietky Turecka. Očakávali ste takýto odpor od prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana?
Keď sa o tom začalo pred rokom diskutovať, všimol som si, čo písali známi tureckí komentátori a ako sa k tomu postavili médiá z Erdoganovej Strany spravodlivosti a rozvoja. Uvedomil som si, že Ankara to využije, aby si riešila vlastné dlhodobé záujmy. A, samozrejme, Erdogan to vnímal tak, že by sa mu to mohlo hodiť ako téma v prezidentských voľbách, ktoré sa budú konať 18. júna. Bolo jasné, že vstup Fínska a Švédska do NATO hlava štátu využije. No nikto nemohol predvídať, že to celé bude trvať tak dlho.
Asi by som sa vás mal opýtať, čo teda Ankara najmä od Štokholmu chce, ale vyzerá to tak, že síce o tom môžeme diskutovať, ale Turecko aj tak mení svoje požiadavky, ako sa mu to hodí. Je to tak?
Erdogan má vlastné záujmy, ktoré sa týkajú jeho politického prežitia. Ale okrem toho sa dá hovoriť aj o dlhodobejších cieľoch tureckého štátu. Erdogan vníma súčasnú situáciu ako šancu na to, aby z nej získal najviac, ako sa len dá. Či sa to týka vzťahu k Fínsku a Švédsku, ale aj k USA, čo je podľa mňa ešte dôležitejšie. Všetko, čo Erdogan požaduje, súvisí so Spojenými štátmi. Hovorím najmä o tom, že Amerika dodáva zbrane a cvičí Ľudové obranné jednotky (YPG) v Sýrii. Tie sú súčasťou širšieho hnutia spojeného so Stranou kurdských pracujúcich (PKK), hoci už pôsobia pomerne samostatne. Od začiatku som to vnímal tak, že vstup Fínska a Švédska do NATO je karta, ktorú Erdogan použije, aby niečo získal od USA. Okrem otázky YPG hovorím o dodávkach amerických stíhačiek F-16 pre Turecko, ale aj o tom, ako by sa mal Washington postaviť k dianiu vo východnom Stredomorí a vzťahom Ankary s Aténami.
Čítajte viac Erdogan drží kľúče od NATO. Rozdelí severský tandem?
Toto sú širšie geopolitické otázky, ale spomenuli ste, že Erdogan má aj vlastné záujmy.
Veľká časť tureckej verejnosti pokladá hlavne Švédsko za krajinu, ktorá je v Európe bezpečným útočiskom pre príslušníkov PKK. V podstate ani nie je dôležité, či je to pravda alebo nie. Jednoducho to tak v Turecku veľmi veľa ľudí vníma. Erdoganova vláda teda svoje pozície k Švédsku môže domácej verejnosti veľmi ľahko predať. Postoj k PKK je totiž v Turecku zásadnou a citlivou otázkou. Vo Švédsku žije okolo 100-tisíc Kurdov. Určite sa medzi nimi nájdu aj ľudia, ktorí otvorene sympatizujú s PKK a na verejnosti sa objavujú s vlajkami strany či fotografiami jej lídra Abdullaha Öcalana. Pre ľavicovú časť Kurdov, hoci neschvaľujú násilie, sú PKK a Öcalan symbolom kultúrneho a národného odporu. Ak sa niekto dopustí teroristického činu, či ho plánuje, právny systém v našich krajinách ho posudzuje samostatne. A aj v prípade, že sa preukáže vina tohto človeka, stále je tu otázka, či sa dá Turecko považovať za krajinu, kam je možné niekoho vydať. Nevieme povedať, či by tam mal obvinený nárok na spravodlivý proces a nemučili by ho.
Momentálne sa debata o Švédsku točí okolo demonštrácie v Štokholme, na ktorej spálili korán. Erdogan to okamžite využil na kritiku krajiny. Skutočne ho to trápi alebo je to len ďalšia výhovorka, aby celý proces naťahoval? Štokholm Ankare pripomína, že v dohode, ktorá sa zrodila na summite NATO v Madride vlani v júni, sa nič nehovorí o plnení nejakých náboženských otázok.
Samozrejme, že je to výhovorka v tom zmysle, že takáto demonštrácia by sa mohla udiať takmer kdekoľvek. Krajiny čin ako spálenie koránu vnímajú z legislatívneho hľadiska rôznorodo. No pre Turecko by bolo pomerne jednoduché nájsť rozličné protimoslimské prejavy v mnohých európskych štátoch a využiť ich vo svoj prospech. Ak to Ankara bude robiť, čaká nás nekonečný príbeh. Počas Erdoganovej vlády sa Turecko viac zameriava na to, aby národnú identitu postavilo na moslimskej perspektíve. Prezident pravidelne využíva islamské témy v politickej rétorike a obviňuje niektoré európske štáty z toho, že sa vraj správajú islamofóbne. Dalo sa teda predpokladať, že zničenie koránu využije. Ale pravdou je, že takýto incident vníma ako urážku nielen Turecko, ale aj celý Blízky východ. Na druhej strane, ako ste pripomenuli, nemá to nič spoločné so vstupom Švédska do NATO.
Foto: SITA/AP, Francisco Seco
Erdogan povedal, že postoj Turecka k Fínsku je pozitívny, ale k Švédsku nie. Je to hra na rozdeľuj a panuj? Malo by prípadne Fínsko využiť príležitosť a vstúpiť do NATO bez Švédska?
Nemyslím si, že by to vláda v Helsinkách mala urobiť. Minimálne by mala počkať na turecké voľby. Potom uvidíme, aká bude situácia. Bude jasnejšie, nakoľko námietky Ankary súvisia s domácou politickou situáciou. Počkajme si na to, ako sa budú v lete vyvíjať vzťahy Švédska a Turecka. Možno sa nájde priestor na zmiernenie napätia. V prípade, že nie, potom predpokladám, že sa vo Fínsku objaví debata, že krajina by mala konať samostatne. Ale zatiaľ sme sa k tomu nedostali. A okrem toho, hoci Erdogan tvrdí, že sa na Fínsko díva inak ako na Švédsko, stále nie je jasné, čo to v skutočnosti znamená. Turecká hlava štátu predsa už pred celým procesom sľúbila fínskemu prezidentovi Saulimu Niinistövi, že vstup do NATO nebude problémom. Základnou otázkou teda je, či vôbec môžeme dôverovať tureckým lídrom.
Aký výsledok volieb by mohol byť pozitívny pre Fínsko a Švédsko?
Z pohľadu Západu by po 20 rokoch Erdogana bolo ideálnou situáciou, keby vyhrala hlavná opozičná Republikánska ľudová strana a vytvorila vládu. Myslím si, že by sa z mnohých dôvodov usilovala zlepšiť vzťahy s európskymi partnermi. Predpokladám, že by do pár mesiacov schválila vstup Švédska a Fínska do NATO. Turecko potrebuje západné investície. Aj súčasná opozícia je za to, aby Turecko malo autonómnejšiu zahraničnú politiku, ale bude naklonená istým zmenám. Ak však aj vyhrá Erdogan, možno to bude vnímať tak, že už nebude musieť riešiť urgentné domáce politické problémy a zhoršovanie vzťahov so spojencami nemôže trvať donekonečna. Preto odblokuje členstvo Švédska a Fínska v aliancii.
Čítajte viac Expert: Erdogan otravuje vzťahy, NATO to musí riešiť
Rusko je proti rozšíreniu NATO o severské krajiny. Hrá pri Erdoganových rozhodnutiach nejakú rolu postoj Moskvy?
To, ako sa na to díva Rusko, je súčasťou všeobecného svetového kontextu, v ktorom sa všetko odohráva. Povedal by som, že v skutočnosti rozšírenie NATO o Fínsko a Švédsko nie je pre Turecko žiadnou prioritou. Aliancia sa v tejto chvíli pri vnímaní hrozieb stále viac zameriava na Rusko. Ale to tiež nie je prioritou Ankary. Turecko vždy hovorí o tom, že z jeho pohľadu je problémom terorizmus, najmä zo strany PKK. Ankara teda hrozby vníma inak ako väčšina krajín NATO.
Ale Rusko je asi spokojné, že sa situácia vyvíja tak, že Fínsko a Švédsko do aliancie zatiaľ nevstúpili, však?
<Ak> Rusko je šťastné, že je to tak. A určite sa mu páči, že v NATO je krajina ako Turecko. Teda štát, ktorý stále pracuje na tom, aby mal vlastnú politiku smerom k Moskve. Pre Rusko je to ideálna situácia. Pre Moskvu je to oveľa lepšie, ako keby Turecko v aliancii nebolo.