Posledné údaje o obyvateľoch vyvolali v Japonsku šok. Populácia tretej najväčšej ekonomiky sveta totiž v rokoch 2020 – 2021 klesla až o 644-tisíc ľudí. Pod rekordný prepad sa síce podpísala i pandémia koronavírusu, no odborníci varujú, že do roku 2065 by sa počet obyvateľov mohol znížiť len na 88 miliónov, teda o 30 percent.
Kým ľudí vo veku nad 65 rokov pribúda, pôrodnosť zostáva nízka – iba 1,3 dieťaťa na rodičovský pár. Na to, aby krajina nevymierala, by sa mal pritom priemer udržať aspoň na 2,1. Pred dvoma rokmi sa v Japonsku narodilo asi 811-tisíc detí, čo je najmenej od roku 1899. Naopak, počet storočných ľudí vzrástol na 90 500 (v roku 1963 ich bolo len 153).
Preplnené Tokio
Jednou z príčin zlého demografického vývoja je aj preľudnenie Tokia, ktorého aglomerácia je najväčšia na svete. V metropole a troch okolitých prefektúrach žije viac ako 37 miliónov ľudí, teda asi 30 percent obyvateľstva krajiny.
A Tokio stále rastie. Ešte pred koronakrízou sa tam ročne prisťahovalo až o 80-tisíc ľudí viac ako stadiaľ odišlo. Vidiecke oblasti sa preto dramaticky vyľudňujú. Predpokladá sa, že rapídny úbytok obyvateľov postihol už polovicu japonských obcí.
Príkladom je osada Nagoro na japonskom ostrove Šikoku, ktorej turistickou atrakciou sú desiatky bábik v životnej veľkosti rozmiestnené po celej dedine. Kedysi mala asi 300 obyvateľov, ale mladí ľudia odchádzali za prácou, a tak v obci postupne zatvárali obchody a pred jedenástimi rokmi zrušili aj školu – po tom, čo ju opustili poslední dvaja žiaci. Dnes už osada nemá ani 30 obyvateľov a všetci sú starší ako 50 rokov.
Čítajte viac Najrušnejšia križovatka sveta: Na jednu zelenú prejde 3000 ľudí! Zoznámte sa s Tokiom
Naproti tomu sú Tokio, Osaka a ďalšie veľkomestá preplnené. Ťažko sa v nich zháňa ubytovanie, ceny sa šplhajú hore, rastú životné náklady a zhoršujú sa verejné služby. Vlani japonská metropola obsadila piate miesto v rebríčku najdrahších miest na život.
Výsledkom je, že v Tokiu sa rodí čoraz menej detí. Ako uviedla CNN, mesto má najnižšiu pôrodnosť zo všetkých 47 prefektúr v krajine.
Peniaze za odchod
Ako dosiahnuť, aby sa Tokio prestalo zahusťovať? Japonská vláda sa to rozhodla riešiť finančnou odmenou. Už v roku 2019 prišla s návrhom, ako ľudí motivovať k odchodu z metropoly. Jednotlivci, ktorí v nej žili a pracovali aspoň päť rokov, môžu dostať 600-tisíc jenov (asi 4 240 eur), ak by sa presídlili na vidiek.
Keby išlo o páry, mali by nárok až na milión jenov (7 070 eur). Vlani vláda schválila i 300-tisíc jenov (2 120 eur) na dieťa pre osamelých rodičov alebo páry, ktoré sa vysťahujú z Tokia.
Čítajte viac Južná Kórea má najnižšiu pôrodnosť na svete. Jej trvalý pokles spôsobil demografickú krízu
Doterajšie opatrenia však želanú zmenu nepriniesli. V roku 2020 dotáciu využilo iba 71 rodín a o rok neskôr 1 184 (2 381 osôb). Vláda preto odmenu zvýšila. Rodinám, ktoré odídu z Tokia do menej obývaných oblastí, od apríla vyplatia až milión jenov (7 070 eur) na dieťa. Podmienkou je, aby tam zostali najmenej päť rokov. Keby sa vrátili skôr, museli by peniaze vrátiť.
Keďže zostávajú aj ďalšie príspevky, priemerná rodina by pri presídlení mohla získať jeden až tri milióny jenov (do 21 220 eur), a ak má dve deti, dokonca päť miliónov (vyše 35-tisíc eur). Polovicu sumy zaplatí vláda, zvyšok samosprávy.
Šanca aj riziko
Či opatrenia zaberú, je otázne. Ako upozornil analytik Keisuke Kondo, problémom je zastaraná štruktúra zamestnanosti, ktorá ľudí núti cestovať za prácou v preplnených vlakoch až do Tokia.
„Ak firmy ponúknu nový, flexibilný systém, napríklad prácu na diaľku, zamestnanci zareagujú,“ citovala ho kanadská stanica CBC.
Antropológ John Mock zase kritizuje cieľ vlády, aby z Tokia ročne odišlo 10-tisíc ľudí, čo je ako kvapka v mori. Odchod do vidieckych oblastí, kde je menej práce a nižšie príjmy, pre rodiny navyše predstavuje riziko.
Čítajte viac Bulharsko čelí drastickému poklesu pôrodnosti, mladých ľudí ubúda
Niektorí experti sú však optimistickí. Podľa Susanne Klienovej, etnografky z Hokkaidskej univerzity, sa hodnotový rebríček mladých Japoncov mení, takže lokalita, kde sú nižšie životné náklady, môže byť šancou na nový život.
„Vo vidieckych oblastiach je veľa miesta a času, lebo nemusíte toľko pracovať,“ vysvetlila pre CBC.