O jeho úmrtí informoval ako prvý portál seznamzpravy.cz. Informáciu pre portál potvrdil exposlanec KSČM Jiří Dolejš.
Štrougal dlhodobo trpel vážnym duševným ochorením. Mal sa postaviť pred súd pre svoj údajný podiel na zabíjaní ľudí na československých hraniciach v čase komunistického režimu, prokurátor ale stíhanie vlani zastavil práve pre Štrougalov zdravotný stav.
Pri bývalom československom premiérovi experti konštatovali, že nie je schopný chápať obsah a zmysel úkonov trestného konania.
Štrougal bol spoločne s ďalšími komunistickými prominentmi stíhaný za to, že s ich tichým súhlasom pohraničníci koncom 80. rokov strieľali na ľudí utekajúcich cez hranice na Západ. Štrougala a ďalších bývalých ministrov Úrad dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu obvinil zo zranenia občanov vtedajšieho totalitného východného Nemecka.
Podľa záveru znalcov však Štrougal trpel demenciou, takže vyšetrovatelia vlani v lete stíhanie zastavili. Obete streľby sa ešte pokúšali toto rozhodnutie zvrátiť na Ústavnom súde, rozhodnutie doteraz nepadlo. „Namietali sme, že je posudok chybný. Lenže keď teraz doktor Štrougal zomrel, už nebude čo preskúmavať,“ podotkol Lubomír Müller, advokát, ktorý zastupuje poškodených – nemeckých občanov.
Čítajte viac Zatykač na Štrougala? Komunistického expremiéra chcú Poliaci
Štrougal sa narodil 19. októbra 1924 vo Veselí nad Lužnicí. Od roku 1948 bol pracovníkom aparátu Komunistickej strany Československa (KSČ), potom vedúcim tajomníkom krajského výboru v Českých Budějoviciach a od roku 1958 členom Ústredného výboru KSČ.
O rok neskôr sa stal ministrom poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, potom ministrom vnútra (1965–1968) a od apríla 1968 podpredsedom vlády.
Od novembra 1968 do októbra 1988 bol členom predsedníctva ÚV KSČ. Predsedom vlády sa stal v januári 1970, keď najprv odmietol vstup vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968, aby sa potom pridal k „normalizácii“ pomerov v Československu a stal sa jednou z jej hlavných tvárí. Vo funkcii vydržal až do októbra 1988.
Podľa portálu seznamzpravy sa jedným z najvýznamnejších predstaviteľov Husákovho straníckeho a štátneho vedenia 70. a 80. rokov, v ktorom predstavoval „pragmatický náprotivok k ideologickým doktrinárom“, píše sa v jeho životopise na webovej stránke českého Úradu vlády. Pre rozpory s Milošom Jakešom rezignoval v októbri 1988 na funkciu predsedu federálnej vlády. V novembri 1989 bol jedným z kandidátov na funkciu generálneho tajomníka ÚV KSČ. V decembri 1989 úplne odišiel z politického života a vo februári 1990 bol vylúčený z KSČ.
