Veľká ruská invázia proti Ukrajine sa začala pred takmer rokom. Ako by ste vyhodnotili hlavné trendy, ktoré na oboch stranách formovali vývoj konfliktu?
Pre Ukrajinu je táto vojna otázkou prežitia. Jej obyvatelia nemali veľmi na výber. Niektorí ľudia argumentovali, že Rusku ide iba o to, aby sa Ukrajina nedostala do NATO či Európskej únie. Ale Moskva mala oveľa ambicióznejšie plány. Ukrajinci mohli akceptovať, že ich krajina prestane byť suverénnym štátom, alebo že oni sami nebudú existovať. Ak ľudia čelia podobnej hrozbe, často sa zrodí veľká jednota. Nemôžem povedať, že poznám Ukrajinu až tak dobre, ale vyzerá to tak, že vojna vytvorila novú národnú identitu. Ukrajinci teraz vedia, kým sú a kým nie sú.
VIDEO: Leopard kanadský už mieri do boja s Rusmi
Ako sa to prejavilo vo vojenskej rovine?
Ukrajinské ozbrojené sily teraz tvoria do istej miery ľudovú armádu, ktorá zahŕňa umelcov, baristov či pracovníkov technologických firiem. Stali sa z nich vojaci. Má to určite istý vplyv na to, ako funguje spoločnosť a ekonomika štátu, ktorý je vo vojne. Ale to, čo Ukrajinci robia, je naozaj obdivuhodné. Ako bránia svoju krajinu a akí sú jednotní. Nezabúdajme ani na to, že Ukrajina je vo vojne s Ruskom už od roku 2014. My máme tendenciu hodnotiť to, čo sa stalo pred a pod 24. februári oddelene. Ale pre Ukrajincov je to jeden konflikt. A každý z nich, kto nastúpil do ozbrojených síl za posledných takmer desať rokov, slúžil v armáde, ktorá bola vo vojne. Hoci nemuseli zažiť skutočný boj, krajina mala na začiatku veľkej invázie k dispozícii veľa vycvičených ľudí, z ktorých mnoho bolo ochotných bojovať znovu.
Ako to vyzeralo na ruskej strane?
Vidím tam niekoľko trendov. Keď sa začala vojna, ruskí lídri veľmi slabo chápali Ukrajinu a netušili, ako budú na inváziu reagovať ozbrojené sily a ľudia. Plán Moskvy dával zmysel iba vtedy, keby ukrajinská armáda nebojovala a keby Ukrajinci viac-menej akceptovali, čo sa deje. Zaujímavé je, že keď v roku 2014 Rusi obsadili Krym, uvedomili si, že možno okrem časti Donbasu nenájdu na Ukrajine podporu. Ale teraz sa z neznámych príčin šéf Kremľa Vladimir Puti rozhodol, že to, čo mu fungovalo na Kryme, mu bude fungovať aj v Kyjeve. No hneď od začiatku invázie bolo jasné, že sa prerátal. Ukrajinský Charkov je neďaleko hraníc a ľudia tam hovorili po rusky. Napriek tomu tam okupanti okamžite narazili na odpor.
Prečo sa Putin rozhodol pre takýto plán?
Bolo to veľmi čudné. Rusi nemali pripravenú podporu delostrelectva a ani zálohy. Moskva spustila inváziu s minimálnym varovaním, aby Ukrajinu prekvapila. Lenže Rusko zaskočilo aj vlastných vojakov. Je pomerne zložité nezávisle vyhodnotiť, prečo sa to všetko stalo. Môžeme si položiť otázky, či sú ruské ozbrojené sily zlé alebo dostali za úlohu vykonať veľmi zlý plán. A treba si povedať, že ruská armáda je už iná, ako bola vlani 24. februára. Bojuje v nej veľa mobilizovaných vojakov. Netvrdím, že sa úplne vrátila k sovietskemu modelu, ale je viac postavená na tom, že je početná, hoci sú jej súčasťou ľudia, ktorí nemajú skúsenosti.
Pozrime sa na to, čo sa deje na bojisku teraz. Veľa sa hovorí o tom, že obe strany pripravujú ofenzívu. Vidíme známky toho, že k tomu dôjde?
Rusko sa už pustilo do niečoho, čo sa dá nazvať ofenzívou. Jedna aj druhá strana mobilizujú. Problémom však je, že to nie sú kvalitne vycvičení vojaci. Nezabúdajte na to, že je jednoduchšie niekoho naučiť, aby sedel v zákope a strieľal na nepriateľov, ak sa priblížia. Nacvičiť si útok je zložitejšie. Vyžaduje si to viac odvahy, lepšiu kohéziu jednotiek, líderstvo, schopnosti manévrovať a zapojiť jednotlivé zložky ozbrojených síl. Musíte si naplánovať detaily, napríklad treba rátať s tým, že vaše postupujúce jednotky môže zasiahnuť paľba z vlastných pozícií. Vyzerá to tak, že Rusi majú dostatok mobilizovaných vojakov, aby dokázali brániť okupované územia. Ale nie je jasné, či to bude stačiť na útok. Pozrime sa však na to, čo sa už približne týždeň deje v doneckom Vuhledare. Je jasné, že Rusko sa tam usiluje niečo dosiahnuť. Nasadilo jednotky z viacerých brigád. Vyzerá to ako seriózna operácia. Možno nie je masívna, ale Rusi to skúšajú. Najprv sa zdalo, že je to snaha, aby znemožnili budúci ukrajinský útok, ale myslím si, že pri Vuhledare sa teraz usilujú o prielom a o to, aby sa dostali do útoku.
VIDEO: Ako strieľa a ničí HIMARS. Rusi majú z americkej zbrane strach
Kde by ešte Rusi chceli postúpiť?
Na viacerých miestach. Napríklad pri meste Lyman. Môžu použiť aj časť jednotiek, ktoré stiahli od Chersonu. Operáciu teraz vedie šéf Generálneho štábu Valerij Gerasimov, čo tiež naznačuje, že Rusko sa vrhne do útoku, respektíve, že už ofenzívu začalo. Snahou bude ovládnuť Donbas aj za cenu značných obetí. Putin povedal, že sa to má podariť v marci, ale pochybujem o tom. V každom prípade však Rusko mobilizuje na tieto plány.
Čo urobí Ukrajina?
Je očividné, že si pripravuje časť jednotiek na to, aby boli vycvičené a oddýchnuté na jarnú či letnú ofenzívu. Ale časť vojakov Ukrajine viaže bitka o Bachmut. Ruská armáda či vagnerovci tam prichádzajú o veľa mužov, ale ukrajinská strana má tiež straty. Kyjev by rád získal okupované územia, minimálne by sa chcel dostať do stavu pred 24. februárom 2022, ale myslím si, že má aj väčšie ambície. Bude to však pre Ukrajincov zložité. Je náročné útočiť na nepriateľa, ktorý je dobre opevnený vo svojich pozíciách, najmä keď nekontrolujete vzdušný priestor. Okrem toho to vyzerá tak, že Rusi dokážu na Ukrajine nasadiť viac vojakov a je otázne, či Kyjevu nebude chýbať delostrelecká munícia. Samozrejme, pomôcť môžu nové tanky a obrnené vozidlá a Ukrajinci napríklad pri Charkove dokázali, že sú schopní robiť kombinované manévre rôznych jednotiek ozbrojených síl. Stále však bude úspech Kyjeva do veľkej miery závisieť od dodávok západných zbraní. Napríklad stíhačky F-16 by Ukrajincom pomohli pri získaní okupovaného územia. Bez nich to bude zložitejšie. Ale aj Rusi potrebujú zahraničnú podporu.
Čítajte viac Ukrajinka z Charkova: S Ruskom nechceme mať spoločné ani VianoceJe pre nich skutočne dôležitá?
V tejto chvíli to vyzerá tak, že vojna bude pokračovať aj v roku 2024 a možno dlhšie. Rusko stále dokáže vyrábať nemalé množstvo delostreleckej munície. Ale rakety a samovražedné drony získava z Iránu. A ďalšiu delostreleckú muníciu zo Severnej Kórey. Rusku to pomáha v ofenzíve. Pre obe strany je zahraničná podpora dôležitá. Najmä preto, ako dokážu útočiť. Je náročné predpovedať, čo sa v tomto zmysle stane za mesiac či dva. Uvidíme, čo budú štáty NATO Ukrajine ochotné ďalej poskytnúť. Nevieme, či napríklad dodanie stíhačiek F-16 je už pre ne červenou čiarou alebo nie. Otázkou okrem toho pri týchto strojoch je, že ak sa dostanú na Ukrajinu, odkiaľ budú lietať, na akej základni budú a či bude možné tento priestor efektívne chrániť. Samozrejme, nevyhnutné je naplánovať údržbu stíhačiek a mať k dispozícii pilotov. Takže neviem, či lietadlá F-16 Ukrajina dostane, ale ak bude vojna pokračovať, bude rásť tlak na to, aby ich Kyjev získal. Najmä, keď bude mať problém s fungovaním vlastných vzdušných síl a stíhačky by tiež mohli prispieť k ochrane protivzdušnej obrany.
Spomenuli ste, že vojna bude asi pokračovať aj v roku 2024, prípadne dlhšie. Je Západ schopný tak dlhodobo podporovať Ukrajinu dodávkami zbraní? V čom môže byť najväčší problém?
V nedostatku munície. Viaceré európske krajiny ju jednoducho nemajú. Niektoré štáty dali Kyjevu všetky svoje húfnice, čo je obdivuhodné, ale nie som si istý, či budú mať čím strieľať. A Ukrajina potrebuje viac delostreleckej munície, ak chce útočiť, ako keby iba bránila svoje územie. Je to teda veľká otázka, či bude v tomto zmysle dostatočne pripravená na jarnú ofenzívu. Keď Kyjev používa viac munície, ako sme schopní vyrobiť, tak nevyhnutne musíme diskutovať o tom, nakoľko je taký stav udržateľný. Okrem delostrelectva sa to týka aj protivzdušnej obrany a celkovo poskytnutých zbraňových systémov. Ukrajinci potrebujú toľko tankov, aby ich nielen mohli použiť, ale aby si mohli dovoliť o časť z nich prísť. Lebo to sa pri útoku jednoducho stane. Rozhodnutie o tom, že dostanú tanky, je však skutočne dôležité. Netvrdím, že ich poskytnutie Ukrajine bolo pre niektorých členov NATO prekročením nejakej červenej čiary, ale predsa len pred tým hovorili, že to neurobia. Uvidíme teda, či je to krok k zmene konceptu, čo sa týka podpory pre Kyjev.
V čom by mohla spočívať tá zmena?
V tom, že si západní spojenci povedia, že sú ochotní viac tolerovať riziká, ktoré konflikt prináša. Možno sa doteraz príliš obávali eskalácie vojny, ak Ukrajine dodajú isté typy zbraní. V istom zmysle je najdôležitejšou vecou, ktorá s rozhodnutím o poskytnutí tankov súvisí, následná debata, aké ďalšie systémy Kyjev dostane, a ktoré potrebuje na to, aby vojnu vyhral.